Tomáš Eibner začínal ako kameraman, jeho režisérsku kariéru odštartovala šou VyVolený! Zo samouka sa tak stal režisér televíznych hitov. Vychytený profesionál sa môže pochváliť projektmi ako Hviezdy na ľade, Veľký hráč, Hit storočia, Môj najmilší hit, Masterchef, Moja mama varí lepšie ako tvoja, Bez servítky, Čo ja viem... Aj keď sa už 10 rokov podpisuje pod šou Inkognito, Tomáš Eibner rozhodne inkognito nie je!
Začínali ste ako kameraman v lokálnej televízii. Kedy ste zistili, že chcete byť režisérom?
Už od detstva bolo mojím snom pracovať v televízii, takže práca v malej lokálnej stanici mi otvorila neskutočne veľa možností všetko si vyskúšať. V miestnej telke je krásne to, že jeden deň môžete byť kameraman, druhý deň režisér, a keď treba, tak si to aj odmoderujete. Osobne som si ohmatal všetky možné profesie z tejto brandže a žil som svoj sen. Ale asi najvýraznejší rukopis som zanechal ako kameraman, čo si všimol šéf Jojky Rolo Kubina. Vďaka nemu som nastúpil na vlak a vybral sa do Košíc, kde vtedy vznikala TV JOJ. Veľmi som chcel dokázať sebe, rodičom, prosto všetkým, že aj chalan z Fiľakova, ktorý to nikdy neštudoval, má na to, aby zamakal a uspel.
Patríte k tým najlepším napriek tomu, že nemáte VŠMU alebo FAMU. Dal vám to niekto niekedy pocítiť?
Áno, už miliónkrát, hlavne na začiatku. Za mňa však hovorí veľmi zrozumiteľnou rečou odvedená robota a nie titul. Treba študovať, treba sa vzdelávať, ale prax a skúsenosti v tomto odbore sú na nezaplatenie.
Zlomovým okamihom vo vašej kariére bola reality šou VyVolení. Ako ste sa vy stali jej „vyvoleným“?
Za 24 hodín sa z chlapca z Fiľakova stal režisér najdrahšej reality šou na Slovensku. Bol som v šoku, keď som dostal ponuku, ktorá sa neodmieta. VyVolených som mal napozeraných do najmenších detailov a dodnes si pamätám, ako mi volal pán Kňažko so slovami: „Synak, zvládnete to? Ja vám verím.“ Odpoveď už dnes poznáme... Ďalšou výzvou bolo obstáť pred profi štábom, ktorý mal odkrútených stovky priamych prenosov. Keď som kráčal prvýkrát po schodoch do prenosového voza, vedel som, že tu mi šťastie nepomôže, pozbieral som sa a odrátal svoj prvý prenos v živote. Dodnes mám zimomriavky... Bolo to fantastické.
Odvtedy ste už režírovali množstvo programov. Ktorý bol ten najnáročnejší?
Ku všetkým máme vo firme rovnaký prístup a vždy je najnáročnejší ten posledný. Medzi technicky najnáročnejšie pravdepodobne patrili Hviezdy na ľade, kde sme museli vytvoriť v priestoroch štúdia klzisko v extrémnych horúčavách. Ale aj VyVolení dali zabrať, keď sa viac ako 30 kamier vo vile spájalo so štúdiom na Kolibe. Takou revolúciou v zábave je aj relácia Čo ja viem, kde sa štúdio spája s aplikáciou a diváci majú možnosť hrať online v reálnom čase.
Dá sa povedať, ktorú reláciu ste mali najradšej alebo medzi „deťmi“ nerozlišujete?
Veľmi si vážim každú robotu, ktorá je zverená mojej firme. Tie projekty sú väčšinou finančne veľmi náročné a žijeme s nimi každý deň. Ale veľmi rád spomínam na spevácke a tanečné šou, ktoré sme robili s naším tímom. Má to pre mňa inú dynamiku.
Režírujete radšej priamy prenos alebo záznam?
To čaro programu naživo a neopakovateľného momentu v prenosovom voze nenahradí žiadny záznam. Neexistuje záznam, ktorý by sa nedal strihom opraviť, ale keď je už niečo vonku naživo, tak tam zistíš, či si sa venoval príprave dostatočne.
Čo spôsobuje režisérovi pred štartom každej šou najviac prebdených nocí?
Pred štartom je kľúčová príprava. A potom je to druhé ráno, keď sa zobudíš a pozrieš výsledky z peoplemetrov. Aj keď sa mnohí kolegovia môžu tváriť, že im na tom až tak nezáleží, sledovanosť je jediné vysvedčenie, ktoré máš okamžite k dispozícii.
Inkognito oslavuje 10 rokov vysielania. Prečo vstúpil do hry Vlado Voštinár a ako vznikal panel hádačov?
Televízia hľadala nekonfliktného moderátora s pohotovým zmyslom pre humor. Vladko mal výborné referencie z predošlých projektov a bola to prvá voľba. V paneli asi najviac zafungovali Michal Hudák a Marián Čekovský, ktorí sa tak neskutočne dopĺňajú, že nebolo o čom... Ale vždy je mi cťou, keď sa na chodbe stretnem so Zdenkou Studenkovou a Marošom Kramárom, ktorí sú takým klenotom Inkognita. Tiež nemôžem nespomenúť Zuzku Kubovčíkovú Šebovú, Šoka, Jožka, Feriho, Evelin, ale aj mega vtipného Marcela Forgáča so svojím anglickým humorom. Naše rady postupne obmieňame a môžeme sa tešiť na Števa Martinoviča, Jasminu Alagic, Jara Slávika, Jakuba Prachařa a Lujzu Garajovú Šrámekovú.
Odvysielaných bolo množstvo častí, tajných hostí a povolaní. Ktoré boli najnetradičnejšie?
Veľmi ma zaujal ufológ, predhrievač postelí, anonymizérka alebo špeciálna dizajnérka erotických pomôcok. Aktuálne sme dotočili 10. výročie Inkognita, kde sme oslovili tých istých hostí vrátane tajného hosťa ako pred 10 rokmi. Podarilo sa nám poskladať aj ten istý panel hádačov, ktorí, samozrejme, nevedeli a nemali šancu si pamätať, koho hádali pred 10 rokmi. Je veľmi vtipné sledovať, kto sa ako zmenil za toto obdobie a diváci sa majú určite na čo tešiť. Túto epizódu milujeme!
Pamätáte si, ktorá z tých 500 častí bola najsledovanejšia?
Jednoznačne viac ako milión divákov mala epizóda s pani prezidentkou Zuzkou Čaputovou, ktorá bola tajným hosťom. Na tento diel asi nikdy nezabudne ani Maroš Kramár, ktorý si myslel, že v štúdiu sedí opica zo zoo. Bolo to extrémne vtipné, a keď si dali chalani dole škrabošky, tak sa pomaličky prepadali od hanby pod stôl, ale aj my v réžii od smiechu.
Zdá sa, že nezasahujete do nakrúcania a rád nechávate relácii voľný priebeh, ale občas v relácii počuť aj váš hlas s poznámkami... Prečo?
Pretože trvám na tom, aby bolo Inkognito autentické. Aj priatelia hádači sú viac uvoľnení, keď tam nabehnú baby maskérky. Vždy keď sa ľudia pozabudnú, že sa to nahráva, nastáva čarovný moment, a to je pre mňa prudko použiteľné do vysielania. Nesmie to byť strojený „fejk“, ľudia milujú takéto zákulisné momentky. A sú podľa mňa aj najzábavnejšie. Po zázname, samozrejme, každý vyvoláva s prosíkom: To by si tam nemusel dať celé (smiech)!
Panel hádačov sa po prvej pôvodnej zostave obmenil, dnes sú stálicami Hudák a Čeky. Koho by ste si tam ešte vedeli predstaviť?
Panel dopĺňame každú sezónu, naposledy ma svojou spontánnosťou a humorom veľmi prekvapil Janko Lašák, ktorého budú diváci milovať. Je to pán!
Produkčne a v minulosti aj režijne ste zastrešovali kuchársku šou Bez servítky, ktorá má za sebou už tisíc častí. Režírovali ste tiež Moja mama varí lepšie... Naučili ste sa popri práci aj variť?
Vyrobili sme už niekoľko tisíc epizód rôznych kuchárskych šou. V Servítke skôr vystupujem ako producent a snažím sa viesť celý tím. V rámci štábu sa snažím dať priestor novým režisérom, ktorí to nikdy v živote nerobili, ale majú cit pre túto profesiu a chuť tvoriť.
A uvarili ste aj nejaký konkrétny recept z relácie?
K tomu sme sa ešte, bohužiaľ, nedostali, ale veľakrát doma hráme hru, že dvíhame lopáriky s bodmi po večeri, ktorú navarí, ako inak, Saška a ja len degustujem a hodnotím. Vždy je to 10 bodov, varí výnimočne dobre!
Ako vlastne hľadáte súťažiacich?
Otvorili sa nám neskutočné možnosti vďaka sociálnym sieťam. Tam nájdete všetko, čo potrebujete, len si musíte človeka preveriť, lebo tam sa môžu ľudia vydávať za hocikoho, koho chcú. Je neuveriteľné, koľko je tam zrazu veľa šéfkuchárov a anonymných expertov na všetko...
Vznikajú scény, ktoré musíte zo šou vystrihnúť? Ktorá situácia bola povedzme najraritnejšia?
V jednej epizóde sa nám účinkujúca vykrádala na toaletu, kde mala skryté zásoby alkoholu a možno aj iných látok. Po cenzúre v strižni to bola najkratšia večera v histórii relácie. Proste sme ju ledva pustili k slovu, nechceme dávať takému správaniu zbytočne prehnaný priestor. Je to kontraproduktívne a zničí vám to kasting.
Zvládnuť však treba aj dosť početný štáb. Často zdvíhate na pľaci hlas?
Dnes už pomenej, myslím, že mám prirodzenú autoritu v štábe bez toho, aby som musel hulákať po ľuďoch. Deje sa to len v prípadoch, keď musím opakovať tie isté pripomienky dookola. Tí, ktorí ma poznajú lepšie, už aj tak dávno pochopili, že sa všetko bude prerábať dovtedy, kým to nebude takmer dokonalé. Podľa mňa sme platení veľmi slušne a vážim si ľudí, ktorí nie sú len fakturanti, ale robia to srdcom. Na druhej strane sa takmer každý deň stretávam s tým, keď to mladšia generácia veľmi ľahko vzdáva, lebo si myslia, že pózovačky s luxusným tovarom na Instagrame sú pre nich dosiahnuteľnejší level za pár dní.
Ako asistentka réžie vám dlhé roky verne pomáha vaša životná partnerka Alexandra Blanarovičová. Je dobre byť spolu doma aj v práci?
Saška je v prvom rade producentka a taká hlavná tepna celej firmy. To, že mi pomáha ako asistentka réžie, je len pre môj pokoj, keďže jej verím asi najviac a vie, čo chcem aj bez slov. Zvládne aj náročnejšiu réžiu a absolútne sa nebojí si pošpiniť ruky od práce. A to sa mi na nej páči, že človek, ktorý učil na VŠMU produkciu, sa nebojí žiadnej výzvy.
Ak nastane prípadná hádka, týka sa viac súkromia alebo skôr práce?
Vždy sa to týka práce, budem úprimný. Tá práca a peniaze z nej vám dávajú neskutočnú slobodu, ale zoberú neskutočne veľa času, ktorý ste mohli stráviť s rodinou. V tomto smere zatiaľ zlyhávam, ale pracujem na tom (úsmev).
Má dcérka Ema nábeh byť súčasťou televíznej brandže?
Veľmi sa jej páči redaktorská práca v rôznych sociálnych oblastiach, dokonca má za sebou už aj svoj prvý scenár na malý film, ktorý vytvorila pomocou umelej inteligencie, a taktiež veľmi rada fotí. Myslím, že o nej ešte budeme počuť. Určite to nechám na nej, čomu sa chce venovať, ale rád ju podporím vo všetkom. Človek bez ambícií je ako vták bez krídel a ona sa výziev rozhodne nebojí, krídla jej narástli pekne! Tak nech lieta.
Aj keď máte na konte množstvo úspešných projektov, netúžite nakrútiť aj film?
Netreba predbiehať, ale môžem prezradiť, že mám napísaný scenár na seriál a aj na film. To si však chcem vychutnať bez toho, aby ma tlačil čas.
4
