O tomto mene ešte určite budeme veľa počuť! Bianka Sidová (18) je niekoľkonásobnou majsterkou Slovenska, hrdou držiteľkou titulu Tipos športovec mesiaca júl a jeden úspech za druhým žne aj v zahraničí. Nedávno získala v priebehu pár hodín až tri medaily! Stalo sa tak na majstrovstvách Európy do 23 rokov, kde jej do zbierky pribudla jedna zlatá a dve strieborné. Okrem toho fanúšikov potešila striebrom vo finále K1 na 500 m v kategórii do 23 rokov na majstrovstvách sveta juniorov v portugalskom Montemore, pričom za víťazkou zaostala len o 65 stotín sekundy! Bianka pre Nový Čas Nedeľa prezradila viac nielen o športe, do ktorého sa zamilovala, ale aj o súkromí.
Stali ste sa nedávno Športovkyňou mesiaca júl, kedy vaše úspechy ocenili odborníci, aj športová verejnosť. Spokojná? Potešilo vás to?
Som veľmi spokojná. Potešilo ma to, že odborníci ako členovia Slovenského olympijského a športového výboru, Slovenského paralympijského výboru, Slovenskej asociácie olympionikov a Športovej akadémie, ktorí zahlasovali v ankete Tipos Športovec mesiaca ocenili moje výsledky a úspechy takýmto spôsobom. Ďakujem a veľmi si vážim, že som sa stala Športovkyňou mesiaca júl 2025.
Tých 0,65 sekundy za zlatom v Portugalsku – strašná smola, že? Aké boli vaše pocity?
Nie, nie je to smola, mala som z toho veľmi dobré pocity. K1 500 m bola veľmi silná a početná disciplína, vzhľadom k tomu, že je singlová a olympijská disciplína, je najťažšou v ženskej kategórii. Bola som veľmi dobre pripravená na tú jazdu a vydala som zo seba maximum. Zaostala som za Austrálčankou o 0,65 sekundy, čo nie je veľa, ak berieme do úvahy, že tretia Talianka zaostala s časom o 1,72 sekundy. Je to pre mňa ďalšia motivácia do budúcnosti. Pozitívne hodnotím aj to, že sa mi podarilo predbehnúť aj aktuálnu majsterku Európy U23, takže celkovo sa veľmi teším z tohto striebra.
Ktorý športový úspech si zatiaľ ceníte najviac?
Cením si každý úspech v mojej kariére, hlavne z tejto sezóny. Tri medaily z Majstrovstiev Európy v júli v Rumunsku mi dali akúsi odozvu, že som pripravená a som na správnej ceste smerom na Majstrovstvá sveta. Samozrejme najviac si cením všetky tri medaily z Majstrovstiev sveta U23 z Portugalska: v K1 500 m, K2 500 m a K4 500 m. Dve zlaté a jedno striebro na olympijských disciplínach bolo nad moje očakávania.
Ako to vlastne takí mladí športovci ako vy, ktorí musia chodiť aj do školy, zvládajú?
Som študentkou Univerzity Komenského v Bratislave, študujem na Fakulte telesnej výchovy a športu. Chodím na denné štúdium. Niekedy ja ťažké zosúladiť školu, tréningy a tréningové kempy. Hlavne v letnom semestri, keď už mám aj pretekársku sezónu. Stáva sa, že mi nevychádza dobre dochádzka, s tou mám najväčší problém, ale zatiaľ to zvládam. Štúdium ma baví a verím, že to zvládnem dokončiť v riadnom termíne.
Máte vôbec čas na nejakú „tínedžerskú zábavu?“
Nie, na takú zábavu čas nemám. Uvedomujem si, že pri vrcholovom športe treba veľa obetovať. Môj život sa momentálne točí okolo tréningov, školy a regenerácie. Občas si však zájdem s kamoškou či dobrou knihou na kávu. Po sezóne mávam dlhšie voľno, kedy sa snažím nemyslieť na šport a trávim čas cestovaním.
Ako ste sa vlastne dostali k rýchlostnej kanoistike? Čo na to vaša rodina?
K rýchlostnej kanoistike som sa dostala, keď som mala 8 rokov. Môj brat v tom čase už pretekal v juniorských disciplínach ako kanoista. Chodila som ho odmalička podporovať na preteky, takže veľmi rýchlo to zaujalo aj mňa a chcela som vyskúšať kajak. Keďže mám rada tak isto ako on prírodu a vodu, nebolo prekvapenie, že aj ja si vyberiem tento šport. Moja rodina ma od začiatku veľmi podporuje, sú na mňa hrdí a tešia sa z mojich úspechov.
Čím vás očaril práve tento šport a žiaden iný?
Bola som neposedné dieťa, mala som vždy veľa energie. Veľmi rada plávam aj lyžujem. Podmienky v našom meste, v Šamoríne, boli aj na iné športy, aj na tie kolektívne, mňa však očarila rýchlostná kanoistika. Tým, že je to vonku a že je to individuálny šport. V klube, kde som začínala, bola vždy dobrá nálada, súdržnosť, cítila som sa tam dobre. Aj vďaka môjmu trénerovi, ktorý ma trénuje od začiatku. A keď prichádzali prvé úspechy, najskôr v žiackych kategóriách, neskôr v juniorských, bola som veľmi šťastná. V podstate od momentu, keď som sa prvýkrát nominovala ako 15-ročná na majstrovstvá Európy a sveta juniorov, vedela som, že toto je moja cesta a chcem sa tomu venovať. Odvtedy je mojím cieľom sa každý rok zlepšovať a malými krokmi sa dopracovať postupne až na olympiádu.
Neprídu občas po ťažkom tréningu také myšlienky, že radšej som mohla hrať plážový volejbal?
Nie, loptové hry nemusím... (úsmev). Ťažké tréningy dajú fyzicky, ale aj psychicky zabrať. Treba mať však správne mentálne nastavenie, vydržať a ísť za svojim cieľom. Výsledky len tak neprichádzajú.
Trénujete ešte v Šamoríne?
V Šamoríne už netrénujem, ale na výchovu mladých športovcov sú tam stále dobré podmienky. Už som členkou ŠKP a trénujem v Bratislave na Zemníku. Klub nám vytvoril podmienky na tréningy, ale v zime vždy rada zavítam aj do Šamorína na pár tréningov.
Máte nejaký športový vzor?
Mojim športovým vzorom je lyžiarka Mikaela Shiffrin. Je veľmi nadaná a páči sa mi celkovo jej prístup ku všetkému. Ako ten šport miluje, a hoci má nesmierne množstvo víťazstiev, vždy ide ďalej a nikdy sa nevzdáva.
Aké máte tajné sny v rámci športovej budúcnosti?
Tajným snom v rámci mojej športovej budúcnosti je určite olympiáda a medaila z olympiády. Viem, že k tomu vedie ťažká a dlhá cesta, ale urobím všetko pre to, aby som ten sen dosiahla.
Čo o Bianke (ne)viete
Obľúbené jedlo:
Cestoviny na všetky spôsoby a všetko čo mi mama navarí a upečie (úsmev)
Odľúbený film: Nemám veľa času na pozeranie filmov. Naposledy som videla F1 film, celkom sa mi páčil.
Obľúbená kniha: Open Andre Agassi
Obľúbená hudba: momentálne najpočúvanejšia: Me and U od Swelavin alebo interpret Damiano David
Obľúbená myšlienka: What is meant for you will always find you, to znamená, že v podstate všetko sa dej,e ako má byť a všetko je súčasťou procesu k tomu cieľu v živote. Veľmi ma táto myšlienka upokojuje, pretože viem, že aj tie zlé veci sa dejú pre dobro väčšieho cieľa.
Odkaz fanúšikom: V prvom rade ďakujem fanúšikom, že držia palce. Prajem im veľa zdravia a šťastia a odkazujem, aby podporovali tento šport, motivovali mládež na to a naďalej fandili. Rýchlostná kanoistika je krásny šport, zaslúži si mať povedomie, aj keď nemá takú silnú popularitu ako kolektívne či iné športy.
Zdroj foto: ig/bs, fb/športové centrum polície, fb/mesto šamorín
3
