Sánkar Bruno Mick (18): Vždy som vyhľadával adrenalín

So sánkovaním začal už ako 8-ročný a bola to vraj láska na prvý pohľad. Popri sánkovaní sa venoval aj lyžovaniu a futbalu, no práve sánkovanie sa stalo jeho jasnou voľbou. V 14 rokoch sa rozhodol naplno sústrediť na tento adrenalínový šport a veľký sen si splnil pred rokom, keď sa kvalifikoval na zimné olympijské hry mládeže v Kangwone, kde Slovensko úspešne reprezentoval. Jeho ambície však siahajú ešte vyššie!

Prečo ste sa rozhodli práve pre sánkovanie a nezlákal vás futbal alebo lyžovanie?

Vždy som vyhľadával adrenalín a sánkovanie ako najrýchlejší šport na ľade bola pre mňa jednoznačná voľba už keď som ho vyskúšal po prvý krát.

Aká bola vlastne vaša cesta k tomuto športu a čo na to povedali rodičia?

K sánkovaniu som sa dostal cez môjho otca, ktorý sa tomuto športu venoval až do môjho narodenia, kedy začal pôsobiť ako tréner slovenskej a neskôr aj americkej reprezentácie. Brával ma so sebou na rôzne preteky a tréningy, kde som spoznal a neskôr si aj zamiloval sane. Moja mama nebola zo začiatku úplne nadšená, keď som jej povedal, že chcem začať sánkovať, no mal som vždy plnú podporu v tomto rozhodnutí od obidvoch mojich rodičov.

Je to náročný šport?

Myslím si, že je to určite fyzicky aj psychicky veľmi náročný šport, aj keď to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať. Počas jazdy musíme odolávať obrovským preťaženiam a každá malá chyba, zaváhanie alebo nesprávne riadenie v jazde, vás môže stáť víťazstvo a len stotiny sekundy vás môžu posunúť o desiatky miest.

Aké predpoklady musí mať človek, aby sa tomuto športu mohol venovať?

Sánkar musí mať určite rýchle reakcie, silu, rýchlosť, ale hlavne stabilnú myseľ.

Aký je váš typický deň, koľko času venujete tréningu?

Môj typický deň sa začína skoro ráno silovým tréningom ešte pred školou, keďže stále študujem. Po škole ma čaká tréning techniky štartov, spojený s tréningom rýchlosti a neskôr večer strečing a regenerácia. Sústredenia na dráhach v zahraničí zahŕňajú dva tréningy jazdenia na dráhe ráno a poobede a medzi tým tréning sily alebo rýchlosti.

Čo pre vás znamená byť súčasťou juniorského olympijského tímu?

Je to pre mňa obrovská pocta a som veľmi rád, že som túto možnosť a podporu od Slovenského olympijského tímu dostal.

Aké máte športové vzory?

Medzi moje športové vzory patrí Usain Bolt alebo Kobe Bryant a z oblasti sánkovania je to môj otec.

A čo nejaké tajné športové sny?

Mojim snom je dostať sa na vrchol sánkarského sveta a raz priniesť domov olympijskú medailu.

Čo o Brunovi ne(viete)

Vek: 18

Miesto, kde som sa narodil: Poprad

Miesto, kde žijem: Nová Lesná

Akému športu by som venoval, ak by to nebolo sánkovanie: Lyžovanie

Obľúbená kniha: Hercule Poirot - Vražda v Orient exprese

Obľúbený film: Dr. House

Obľúbená hudba:  Grenade

Životné motto: Nikdy o sebe nepochybuj!

Zdroj foto: archív Bruno Mick