K hrobu svätého apoštola Jakuba v španielskom meste Santiago de Compostela prúdia pravidelne státisíce pútnikov z celého sveta. Nedávno sa medzi nimi objavila aj Slovenka Alžbeta Gavendová, ktorá celú cestu prešla pešo a sama!
Mnohí pútnici putujú k hrobu svätého apoštola Jakuba, aby ho poprosili o zdravie alebo vyriešenie nejakých komplikovaných záležitostí. Iní mu idú poďakovať za už splnené modlitby a priania. Na začiatku myšlienky vybrať sa do slávneho pútnického miesta bolo u Alžbety tiež odhodlanie a túžba prejsť si cestou s vlastným, súkromným úmyslom. „Do Compostely som plánovala vyraziť už roky, okrem iného ma k tomu motivoval aj spisovateľ Paulo Coelho, ktorý túto púť prešiel a spomínal vo svojich knihách,“ prezradila Alžbeta, ktorá celú trasu prešla pešo. „Do Santiago de Compostela vedie niekoľko trás, ciest, ktoré sa nazývajú „camino“. Ja som si zvolila Camino Primitivo, kde má síce vtipný názov, no nie je to žiadna primitívna trasa,“ vysvetlila pre Nový Čas Nedeľa s tým, že jej púť mala 320 km, viedla cez hory v španielskej Astúrii a počiatočný bod bol situovaný v meste Oviedo. Touto cestou prešiel v 9. storočí aj kráľ Alfonz II., ktorý išiel do Santiaga identifikovať pozostatk svätého apoštola Jakuba.
Ľudia z celého sveta
Pútnická cesta trvala Alžbete Gavendovej 13 dní a nezabudnuteľné zážitky má podľa vlastných slov najmä z pútnických ubytovní, kde spalo v spoločnej miestnosti aj viac ako 20 ľudí. „Pútnici okolo vás chrápu, mrvia sa a vy sa snažíte zaspať. Bez štupľov do uší sem ísť neodporúčam,“ zasmiala sa pútnička, ktorá však ocenila možnosť spoznať tu ľudí z celého sveta. „Vedeli sme si skveli poradiť, čo sa komu osvedčilo na bolesti či otlaky. Raz som si polohlasne počas putovania schuti zanadávala a odrazu sa za mnou objavil starší Francúz, ktorý si myslel, že spievam. Vyzval ma, nech zaspievam niečo aj preňho,“ podelila sa s veselou príhodou..
Pokora a vďačnosť
Samotné putovanie k hrobu apoštola Jakuba však okrem prechodu nádhernou prírodou donútilo pútničku prehodnotiť svoje priority. Fyzické, aj duchovné. „Prvých osem-deväť dní rozhodne nie je žiadna prechádzka. Kráčate cez hory v Astúrii a neskôr v Galícii s veľkým batohom na chrbte, kde si vlečiete svoj pútnický život, no tiež jedlo a vodu,“ vysvetlila Alžbeta, ktorá si vraj na ceste prešla osobným „peklom.“ „Mala som šťastie na fantastické topánky, takže po dokončení cesty boli moje nohy bez ujmy. Horšie to však bolo s plecami, ktoré niesli 15 kilový ruksak. Počas cesty som tiež musela riešiť bolesť bedrového kĺbu a kolena či opuchnutý pás,“ spomína s tým, že táto duchovná púť jej dala mnoho. „Idete krôčik po krôčiku, prekonávate nadmorské výšky, prudké vzostupy, strmé klesania, idete po kamenistých cestách medzi jednotlivými vŕškami. Keď to celé absolvujete a dorazíte pred katedrálu v Santiagu, ste na seba skutočne hrdí. Presvedčili ste sa, že toho zvládnete naozaj dosť. Ja som zároveň cítila veľkú pokoru a vďačnosť, že sa mi to podarilo a bolo mi dopriate sa sem dostať a všetky prekážky prekonať,“ povedala pre Nový Čas Nedeľa.
Zdroj foto: aag
2
