2Mladý, cieľavedomý a talentovaný. Michal Žemla (19) je meno, ktoré si určite zapamätáte a o ktorom ešte budete počuť. K veslovaniu sa dostal vo svojich dvanástich rokoch po tom, čo si vyskúšal viacero športov, no ani jeden ho nenapĺňal. Dnes je už členom nášho juniorského olympijského tímu a v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa prezradil viac o tom, čo obnáša život športovca, čo mu musí obetovať a aké má športové plány.
Prečo ste sa rozhodli venovať práve veslovaniu, kto vás inšpiroval a čím vás tento šport zaujal?
Veslovanie som poznal vďaka môjmu otcovi, ktorý sa mu ako mladý venoval a nikdy z našej lodenice úplne neodišiel. Vďaka tomu som mohol pozorovať veslárske preteky a pomáhať na brigádach v našom klube. Od malička som vedel, že raz chcem skúsiť veslovanie a ten čas prišiel, keď som mal 12 rokov. Dovtedy som robil mnoho iných športov a navštevoval všelijaké školské krúžky. Keď som začal chodiť do lodenice, začalo sa to tak, že som dvakrát týždenne chodil na veslárske tréningy, ale odvtedy sa už počet tréningov mnohonásobne zvýšil. Na veslovaní ma najviac zaujalo niečo, čo bolo aj dôvodom, prečo som pri tomto športe ostal. Je to jeho neskutočná náročnosť, tréningy sú hrozne náročné. Napríklad aby som natrénoval na dva kilometre dlhé preteky, musím jazdiť veľmi dlhé celostné tréningy, ktoré len občas striedajú krátke a intenzívne. A čo sa náročnosti týka, kapitola sama o sebe sú preteky, vzhľadom na to, že pri veslovaní naplno zapájame všetky hlavné svaly tela. Znamená to, že preteky sa hneď po správnom technickom prevedení stávajú súbojom, kto zvládne čo najväčšie množstvo bolesti.
Veslovanie je teda naozaj náročný šport. Musí na to mať človek aj nejaké zvláštne predpoklady, aby sa mu mohol venovať?
Áno, veslovanie je veľmi náročný šport môžu za to hlavne tri faktory. Po prvé, pri veslovaní zapájate všetky hlavné svaly v tele rovnakým podielom. Po druhé, veslovanie je silovo vytrvalostný šport, čo vyplýva z faktu, že štandardná veslárska dráha ma presne 2 kilometre. Vrcholovému športovcovi to v závislosti od podmienok a hlavne od disciplíny (skif, parová štvorka, osma) trvá od 5 a pol do 8 minút. Počas tohto času musí veslár podať konzistentný a technicky bezchybný výkon. Vzhľadom na dĺžku pretekov nemôžeme veslovanie zaradiť ani medzi vytrvalostný šport a ani medzi silový, lebo je to niečo medzi. Z toho vyplýva, že treba mať natrénované oboje. Tretí faktor je, že veslovanie je rýchlostný šport ako napríklad beh alebo rýchlostná kanoistika. Znamená to, že nemáte nijaký priamy kontakt zo súpermi a takmer nemáte ani faktor šťastia. V praxi to teda ďalej znamená, že musíte podať vždy svoj maximálny výkon a ísť až za hranice svojich možnosti. A čo sa týka nejakých predpokladov, tak keď chcete byť úspešný na medzinárodnej úrovni, je dosť dôležitá výška, ale kľúčová je odhodlanosť a vytrvalosť na mentálnej úrovni. Lebo tréningy a preteky sú ohromná skúška odhodlania.
Máte len 19 rokov, máte popri športe čas na nejaké typické tínedžerské aktivity?
No vzhľadom na tréningy, ktoré mám tak deväť až desaťkrát týždenne, počas normálnych týždňov, je toho času nazvyš veľmi málo. A to ešte počas vrcholu sezóny, ktorý je zvyčajne koncom jari a v lete, trávime väčšinu času na sústredeniach a pretekoch, kde ten čas nie je takmer žiadny. Prvú polovicu kalendárneho roku väčšinou nie je čas na nijakú zábavu. Ale tým nechcem povedať že nie je sranda, len je bez alkoholu a vždy sa ide spať v rozumnom čase. Ale zato na jeseň, keď mávame mierny útlm aj v tréningoch a ani nie sú v pláne nijaké významné preteky, tak sa nájde čas aj na naozajstnú zábavu.
Ako prebieha váš typický deň? Ako dlho sa venujete tréningu, čomu konkrétne?
V zime keď trénujeme kvôli počasiu vnútri, máme pred školou dva až trikrát ranný tréning, čo je vždy len hodina až 90 min na ergbiku a potom poobede je tréning na veslárskom trenažéri alebo v posilňovni. V lete sa na vodu pred školou väčšinou nestíha ísť, tak zvyčajne mávame dlhé popoludňajšie tréningy každý deň a veľa chodievame na sústredenia, kde sa vždy trénuje dvakrát do dňa.
