Patrí medzi naše najvýraznejšie mladé športové osobnosti, pričom si kariéru nebuduje len na svojom talente. Strelec Martin Horváth (19) nám prezradil, že nemenej dôležitá je tvrdá práca a on verí, že sa vďaka nej raz prebojuje aj na olympiádu.
Prečo ste sa rozhodli práve pre streľbu?
Na mojej základnej škole bola možnosť prihlásiť sa na strelecký krúžok a keďže môj tato pracuje v predajni so zbraňami a strieľanie je jeho hobby, tak som neváhal a prihlásil som sa.
Aké bolo vaše prvé stretnutie so zbraňou?
Moje prvé stretnutie so zbraňou bola asi klasická vzduchovka Slávia, ktorú každý pozná. Tato mal a aj do dnešného dňa má malokalibrovku, čiže povedal by som, že tieto dve zbrane boli moje prvé odskúšané.
Aká bola vaša cesta k športovej streľbe a čo na to povedali rodičia?
Cesta bola dlhá, keďže som začínal ako 9 - 10-ročný na základnej škole vo vzduchovkových disciplínach, s ktorými som skončil po začatí pandémie a lockdownu. V tom období som dostal pozvanie a možnosť si vyskúšať tento typ streľby. Najprv to bolo v disciplíne trap, ktorá ma neoslovila. Fascinovali ma dvojstrely a tak som chcel vyskúšať aj disciplínu skeet, ktorú dnes robím už na vrcholovej úrovni. Rodičia boli nadšení, najmä môj tato, keď videl, že mi to ide od začiatku dobre a že mám pre tento šport cit. Človek, ktorý sa mi venoval na začiatku, bol tatov známy Aurel Trenčík, ktorý videl vo mne aj kus talentu.
Je to náročný šport?
Myslím si, že každý šport je náročný, keď sa mu chceme venovať na vrcholovej a reprezentačnej úrovni. V športovej streľbe je to o mentálnej a psychickej pripravenosti. Samozrejmosťou a dôležitou vecou je aj fyzická kondícia a jemná motorika. Čo sa týka finančnej stránky, je to veľmi náročný šport.
Aké predpoklady musí mať človek, aby sa tomuto športu mohol venovať?
Podľa mňa tento šport nevyžaduje špecifické predpoklady, človek ktorý ho chce robiť, však musí mať trpezlivosť a uvedomiť si, že zo dňa na deň sa to nenaučí.
Aký je váš typický deň, koľko času venujete tréningu?
Som študentom Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave, čiže môj deň počas zimnej prípravy na nasledujúcu sezónu vyzerá tak, že po škole mám silový tréning alebo tréning zameraný na stabilitu, mobilitu, koordináciu, dynamiku. Ďalej je to aj suchý tréning, v ktorom simulujem jednotlivé stanovištia zo strelnice. Počas voľných dní, kedy nemám školu, trénujem na strelnici.
Čo pre vás znamená byť súčasťou juniorského olympijského tímu?
Členstvo v tomto tíme pre rok 2025 mi otvorilo veľa možností, najmä v rozvíjaní môjho mentálneho prístupu k môjmu športu, za čo ďakujem Adamovi Kocianovi. Vďaka juniorskému olympijskému tímu (JOT) som spoznal veľa nových ľudí, nových kamarátov a veľa cenných informácii z prednášok na JOT Games.
Aké máte športové vzory?
Môj športový vzor je americký strelec Vincent Hancock, obdivujem ho od začiatku mojej kariéry. Mám vzor aj zo slovenskej streľby a to je moja kolegyňa a tréningová parťáčka Vanesa Hocková, s ktorou si od mojich začiatkov rozumieme a vždy mi pomôže pri mojom strieľaní.
Aké sú vaše tajné športové sny?
Môj najväčší sen je dostať sa na olympiádu, ale tiež si postupne budovať svoje meno a osobnú značku.
Čo o Martinovi (ne) viete
Vek: 19
Miesto, kde som sa narodil: Komárno
Miesto, kde žijem: Svätý Peter
Akému športu by som sa venoval, ak by to nebola športová streľba: Asi silový trojboj alebo vzpieranie
Obľúbená kniha: Nič ma nezlomí od Davida Gogginsa
Obľúbený film: Avengers Infinity war
Obľúbená hudba: Diamonds od Rihanny
Životné motto: Hard work beats talent, čo za znamená, že samotný talent na úspech nestačí. Dôležitá je tvrdá a vytrvalá práca.
Zdroj foto: amh, SOŠV
4
