2Čo ak by sa človek prepadol do minulosti a už by sa nedokázal vrátiť späť? Presne túto mrazivú otázku otvára román Statočný chlapík od Jana Babaríka.
Príbeh sa začína nenápadne, no zároveň mimoriadne sugestívne. Na Kysuciach počas výstavby lyžiarskeho strediska narazia robotníci na starý cintorín. Už to samo o sebe pôsobí tajomne, no skutočný šok prichádza vzápätí – v rozpadnutej kovovej skrinke sa nachádza mobilný telefón z roku 2001.
Ako sa mohol dostať na miesto, kde sa nepochováva už desaťročia? A komu patril?
Do prípadu vstupuje detektív Bauer, racionálny muž, ktorý verí faktom, nie fantázii. No čím viac sa ponára do vyšetrovania, tým viac si uvedomuje, že tentoraz logika nestačí. Stopy ho vedú do Košíc aj Ružomberka, k ľuďom, ktorí poznali muža menom Milan – nezvestného už sedemnásť rokov.
A práve jeho príbeh je kľúčom k celej záhade.
Milan nie je typický hrdina. Je to obyčajný človek, ktorého život sa zlomí v okamihu, keď sa – možno – prepadne do minulosti. Do obdobia Slovenského štátu, jedného z najťažších a najrozporuplnejších období našich dejín.
Tu román získava úplne nový rozmer. Už nejde len o detektívku, ale aj o hlbokú úvahu nad tým, čo by sme robili my sami, keby sme sa ocitli v čase, kde neplatia naše pravidlá, hodnoty ani istoty.
Postava Bauera je ideálnym protipólom Milanovho príbehu. Kým Milan prežíva nepochopiteľné udalosti, Bauer sa ich snaží vysvetliť. Spočiatku odmieta veriť tomu, čo počuje. Príbehy o prepadnutí v čase znejú absurdne. No postupne, keď sa objavujú dôkazy – staré fotografie, súvislosti, detaily, ktoré do seba zapadajú – musí prehodnotiť svoje presvedčenie.
