So športom začínal mladý stolný tenista Samuel Palušek (18) ako päťročný v Košiciach. Najprv to bola len zábava, neskôr záujmová činnosť a dnes je už členom nášho juniorského olympijského tímu. Trénuje dvakrát, niekedy aj trikrát denne. A táto drina spolu s nemalou dávkou talentu ho raz možno privedie až na olympijské hry.
Prečo ste sa rozhodli venovať práve stolnému tenisu, kto vás inšpiroval?
Všetko sa to začalo, keď sme doma, na záhrade, hrávali pingpong s rodičmi a známymi. Celkom ma to bavilo a v kuse som pobehoval s pingpongovou raketou v ruke. Preto sa rodičia rozhodli, že ma prihlásia na krúžok stolného tenisu. Tam som začal chodiť, keď som mal päť rokov. Nepamätám si, čo ma vtedy na tom bavilo a prečo ma to tak chytilo, ale teraz sa mi páči rýchlosť tohto športu a všetky možné rotácie loptičky, na ktoré sa musíte adaptovať.
Máte popri športe čas na nejaké typické tínedžerské aktivity?
Keďže trénujem v Národnom stolnotenisovom centre mládeže v Nitre a som z Košíc, tak veľa voľného času nemám. V Nitre sú moje dni dosť zaplnené tréningami a školou. Cez víkendy mám turnaje alebo rôzne zápasy. Keď už ale mám nejaký voľný víkend, tak sa teším, že môžem byť chvíľku doma s rodičmi a ísť von s kamarátmi. Ale počas sezóny sa mi podarí ísť na víkend domov tak raz za jeden alebo dva mesiace.
Ako prebieha váš typický deň? Ako dlho sa venujete tréningu, čomu konkrétne?
Vstávam o šiestej ráno. Idem na raňajky do školskej jedálne a o siedmej už začínam prvý tréning. Záleží, aký je deň či máme posilňovňu alebo iba hráme stolný tenis, kde riešime rôzne kombinácie a odstraňovanie chýb. Tréning končím okolo deviatej a potom idem do školy, kde som do štrnástej a o hodinu mi už začína druhý tréning. Tam väčšinovou hráme zasa kombinácie a zlepšovanie úderov. Raz do týždňa máme po popoludňajšom tréningu ešte posilňovňu a potom ideme na večeru. Dvakrát týždenne máme aj potom ešte tretí tréning. Ten je ale dobrovoľný a nacvičujeme tu servis. Tréning je dlhý podľa toho, ako chceme. Väčšinou ale končíme okolo ôsmej večer. A potom sa ešte učím niečo do školy alebo oddychujem.
Čo obnáša príprava športovca na preteky?
Pred zápasmi je pre mňa najdôležitejšie, aby som sa cítil v pohode. Psychicky aj fyzicky. Na tréningoch sa nesnažím „odpáliť“, ale ísť skôr na „cit“, aby som dobre „cítil“ loptu. Ak je to možné, rád si dám aj masáž alebo nejaké fyzio.
Máte nejaký športový vzor?
Môj vzor je Novak Djokovic. Paci sa mi ako sa nikdy nevzdal. Aj keď ho ľudia, keď bol mladý, odsudzovali kvôli jeho zdravotným problémom, tak trenoval ďalej a nakoniec našiel cestu ako byť najlepší.
Aký je váš najtajnejší športový sen?
Momentálne je môj najväčší sen dostať sa na olympijské hry. Verím, že keď budem ďalej tvrdo trénovať, tak sa mi to podarí.
Máte nejaké športové motto?
Buď na seba prísny a tlač na seba, lebo nikto to neurobí za teba. Páči sa mi to, pretože mi to pripomína, že ak chcem niečo dokázať, tak je to len na mne, ako tvrdo a poctivo budem pristupovať k tréningom.
Ako vnímate, že ste sa dostali do slovenského juniorského olympijského tímu?
Som vďačný, že som sa do tohto tímu dostal. Verím, že je to ďalší krok, ktorý mi pomôže splniť môj cieľ.
Zdroj foto: SOŠV, olympic.sk , FB Slov. stolnotenisový zväz
