2Na začiatku sa dal na taekwondo len preto, že tam mal kamarátov, dnes si už ale bez tohto športu nevie svoj život predstaviť. Ako nám jeden z členov nášho juniorského olympijského tímu prezradil, taekwondo nebuduje iba telo, aj myseľ.
Aká bola vaša cesta k taekwondu?
S taekwondom som začal v roku 2013 v Košiciach - Šaci pod vedením trénera Borisa Lieskovského. Bol som súčasťou skupiny asi desiatich nadšencov vo veku 5 až 7 rokov, ktorí sa začali venovať tomuto dynamickému športu. Časom som sa stal členom klubu Ilyo - taekwondo ŠKP Košice, kde som trénoval so svojím starším bratom. Hoci u ostatných chlapcov v Šaci nadšenie postupne opadlo, ja som pokračoval pod vedením úžasného trénera Pavla Ižarika. Tento rok súťažím v kategórii junior/senior vo váhovej kategórii 87+ v disciplíne kyorugi. K taekwondu ma priviedol záujem, ktorý vznikol po náhodnej návšteve športovej haly, kde prebiehala súťaž. Aj podpora zo strany matky a jej kolegyne, ktorej syn sa tomuto športu venoval, ma motivovala začať trénovať. Mal som vtedy len 5 rokov.
Hovorí sa, že tento šport trénuje nielen telo, ale aj myseľ. Je to pravda?
Pravidelné tréningy mi formujú nielen telo, ale aj ducha. Taekwondo ma naučilo pokore, sebaovládaniu a hodnotám ako zdvorilosť, statočnosť, svedomitosť a vytrvalosť. V tomto športe je dôležité dodržiavať tradície, ako je poklonenie sa súperovi pred každým zápasom na znak úcty.
Čo je pre Vás v rámci taekwonda najnáročnejšie a z čoho máte naopak najväčšiu radosť?
Ako každý športovec, aj ja viem, že dobré výsledky si vyžadujú veľa času a obetí. Momentálne som študentom tretieho ročníka na Košickej akadémii. Nemám individuálny študijný program, preto musím starostlivo plánovať svoj čas medzi školou a tréningami. Tréningy mám každý deň od pondelka do piatku podvečer a v utorok ráno aj pred školou. Pred dôležitými súťažami sa počet ranných tréningov zvyšuje. Vďaka podpore zo školy a pochopeniu zo strany riaditeľa Petra Ivana zvládam aj vymeškané hodiny. Táto drina však prináša úspechy i sklamania. Bolo mnoho momentov, keď bola medaila na dosah, no nakoniec som ju nezískal.
Vaše meno však pred niekoľkými rokmi začalo v športovej sfére rezonovať. Počúvali sme o vás stále častejšie.
Odkedy som začal trénovať v roku 2013, nazbieral som mnoho ocenení, vrátane viacerých titulov Majstra Slovenska a ocenení ako Športovec roka môjho klubu. V roku 2024 ma Slovenská Asociácia Taekwondo (SATKD) ocenila ako Taekwondistu roka a Objav roka. Jedným z nezabudnuteľných okamihov boli pre mňa Majstrovstvá sveta v Južnej Kórei, kde som mal možnosť zápasiť so svetovou elitou. Hoci sme sa cez silných súperov neprebojovali, návšteva Soulu a jeho historických pamiatok zanechala hlboký dojem.
