RENÁTA NÁZLEROVÁ: Som vďačná za všetko, čo mám. (Zdroj: archív renáta názlerová)
Nekompromisná právnička zo slávnej televíznej Súdnej siene, ale aj žena, ktorá sa nebojí postaviť nielen za seba, ale aj za tých slabších. Priamočiara dáma, ktorá nedávno prekvapila verejnosť neuveriteľnou premenou 45 kíl svojej hmotnosti a bez problémov priznala, že je sú za tým lieky aj dohľad odborného lekára. A zároveň žena, ktorá pozorne vníma problémy v našej spoločnosti a natoľko sa jej dotýkajú, že sa radšej rozhodla vycestovať za hranice – do exotického Tuniska. Renáta Názlerová (57), ktorá sa venuje aj koučingu a lektorstvu, nám otvorene porozprávala o útokoch neprajníkov, o tom, či sa obáva jojo efektu aj o tom, či by dokázala žiť v Afrike natrvalo.
V čase nášho rozhovoru ste stále v Tunisku. Ostanete tam dlhodobo alebo je to len taká dlhšia dovolenka?
Správna interpretácia je, že som si potrebovala existenčne oddýchnuť a vycestovala som na čas, ktorý bude potrebný, teda nebol presne ohraničený. Aktuálne pendlujem medzi Tuniskom a Slovenskom, pretože ešte stále potrebujem pracovať a zatiaľ som nenašla taký druh práce, ktorý by som mohla robiť v tejto severoafrickej krajine.
Čo bolo poslednou kvapkou toho, že ste si povedali - chcem a musím odísť?
Bolo to oveľa skôr, než som reálne odcestovala. Vedomie, že moja krajina nie je takou, ako si ju pamätám z dôb svojej mladosti, alebo z obdobia pred desiatimi rokmi, ma už dávnejšie znepokojovalo. Dúfala som, že tento trend zhoršovania spoločenskej atmosféry sa zastaví, alebo aspoň spomalí. No namiesto toho som vnímala akceleráciu a kolektívnu neochotu si to priznať a niečo s tým robiť. Preto som aspoň sama za seba rozvinula rad aktivít, ktorými som sa snažila prispieť aspoň malou mierou k duševnej a duchovnej obrode. Mám teraz na mysli moje besedy so študentmi, žiakmi, ale aj klientmi centier sociálnych služieb, v rámci ktorých sa snažím hovoriť o dôležitosti medziľudských vzťahov a ich budovaní či udržiavaní. No v určitom momente som aj tu – ak to tak možno povedať – vyhorela a nemala som už síl ani na prácu, ani na aktivity zamerané na podporu a pomoc iným. A tak som sa rozhodla odísť tam, kde sa cítim ako doma, no nevyčerpáva ma to. Naopak, dodáva mi to energiu.
Ako zvláda Slovenka Tunisko? Väčšina Slovákov by si zrejme vybrala pre odchod nejakú európsku krajinu. Prečo u vás zvíťazila práve táto?
Myslíte? Pretože vidím a vnímam, že Slováci sa vyberajú naprieč planétou. I keď rozumiem, že väčšou istotou je krajina, ktorá je „po ruke“, keby niečo. Ale pozrite sa na súčasný boom kupovania nehnuteľností v Egypte. Skrátka, hľadáme možnosti mať niekde ešte zázemie pre prípad, že chceme oddychovať, alebo - a treba si priznať aj túto možnosť- že by sme museli utekať. Ale to je naozaj veľmi krajná a málo pravdepodobná alternatíva, čo dodávam preto, aby nás niekto neobvinil zo šírenia poplašných správ.
Akí sú v Tunisku ľudia? Vedeli by ste tam žiť natrvalo?
Toto bola jedna z mojich výziev. Životom mimo rezort, mimo hotelového zázemia získať odpoveď na otázku, či by som v tejto krajine vedela žiť dlhodobo alebo natrvalo. Prikláňam sa k odpovedi, že áno.
Čo sa vám tam najviac páči a na čo by ste si nevedeli zvyknúť?
Čo by mi chýbalo, sú moji priatelia a širšia rodina. Patrím k tým šťastlivcom, ktorí majú silnú „sieť.“ Na čo by som si ťažko zvykala a čo mi je ľúto, je neporiadok. Ochrana životného prostredia nie je pre Tunisanov téma, ktorej by sa venovali či už na úrovni národných priorít, alebo len tak, z vlastného presvedčenia. A to všetko ostatné by som brala všetkými desiatimi. Napríklad také nakupovanie v potravinách, kde pri ich cenách nemusíte rozmýšľať, či si to môžete dovoliť. Alebo, že sa neustále usmievajú, ešte aj policajti. Alebo, že tristo dní v roku sa môžete opaľovať, pretože svieti slnko. Alebo, že je to krajina rovnako bohatá na poznávanie ako Slovensko. Predovšetkým však je to celková životná pohoda, ktorá sa u nás vytráca, ale tam ju stále majú.
Robí vám tam spoločnosť aj manžel alebo rodina?
Áno, aj. Na striedačku.
S MANŽELOM: Stojí pevne po jej boku. (Zdroj: archív renáta názlerová)
Keď sa povie vaše meno, tak naše čitateľky, ktoré sú aktívne aj na sociálnych sieťach v súvislosti s vami registrujú dve témy – radikálne schudnutie a rozpredávanie kúskov z vášho šatníka. Poďme najprv k tomu chudnutiu – ako sa vám to podarilo?
Len tieto dve témy? To ma naozaj mrzí. Pretože vyradené oblečenie ponúkam tak dva - tri krát do roka. Avšak príspevky pridávam na dennej báze a venujú sa rôznym témam, hlavne psychologickým, vzťahom, a mapujú tiež moje skúsenosti, postrehy a názory. Pravdu ale máte v tom, že téma chudnutia vo verejnosti nesmierne zarezonovala.
Vraj vám pomohol Ozempic? Čítala som, že môže poškodiť zdravie...
Nebol to priamo Ozempic. Najprv by som rada uviedla, že som chudnutie realizovala na základe odporúčaní mojej obvodnej lekárky, ktorá je zároveň aj internistkou. K tomuto, teda k odbornému prístupu pod dohľadom lekára som nabádala aj všetkých, ktorí sa ma na to pýtali a zvažovali podobnú cestu. Druhá vec, ktorú chcem spomenúť, je fakt, že som asi ako jediná, alebo jedna z mála otvorene uviedla, že chudnem za pomoci liekov na predpis. A neviete si predstaviť, čo všetko som si musela o sebe vypočuť a prečítať. Aj tu sa ukázalo, koľko bezočivosti a netolerancie sme schopní vyprodukovať do verejného priestoru, a čo je ešte horšie, aj tolerovať.
Neobávate sa jojo efektu?
Aktuálne sa tým zaoberám. Nejde však o jojo efekt v priamom význame, ale medzičasom som z dôvodu menopauzy a post menopauzálnych syndrómov musela prejsť na hormonálnu liečbu a to je teda iná výzva, nepriberať späť.
Na najnovších fotkách ale vyzeráte skvele. Je neuveriteľné, čo s človekom spraví strata 45 kíl. Spokojná? Čo na to rodina a priatelia?
Určite sa všetci, ktorí ma poznajú a vedia, koľkými takýmito chudnutiami som si za tých 57 rokov svojho života prešla, tešia. No pre mňa to má len jeden význam, a to zdravotný. Svoj imidž, alebo ak chcete svoje fyzické ja, neposudzujem podľa čísla na váhe.
DO CVIČENIA SA VLOŽILA NAPLNO: Svoju premenu dokumentovala na sociálnych sieťach. (Zdroj: archív renáta názlerová)
Je toto chudnutie dôvod, že na sociálnych sieťach predávate svoje oblečenie? Majú dámy záujem o nosenie „Názlerovej?" Nenatrafili ste na internetové podvodníčky?
Všade sa nájdu aj neseriózni, ale v zásade mi tento spôsob recyklácie funguje. Záujem je, nakoniec nemám butik, je to len pár vecí ročne. A predávam to buď, keď už mi to nesedí, alebo sa mi to zunovalo. A čo nepredám, darujem nejakej žene v núdzi.
Celý život ste podľa vašich slov trpeli urážkami iných ľudí kvôli postave. Ale ja som vždy mala pocit, že ste natoľko rázna osoba, že by si to nikto netrúfol. Alebo sa mýlim?
Nie som typ trpiteľky, a ani obete – ak hovoríte o tom. A nikdy som nebola. Vždy som sa vedela zastať tak iných, ktorí boli slabší, ako aj seba. Ale že sa viete seba zastať, ešte žiadneho arogantného primitíva nezastavilo. Žiaľ, čeliť útokom a nevraživosti musíme všetci. Niekto v menšej miere, niekto vo väčšej, ale týka sa to každého.
Nechýba vám Súdna sieň? Veľa divákov si stále rado pozrie staré časti. Chceli by ste sa ešte vrátiť pred kamery?
Z času na čas sa pre kamerou mihnem. Ale nie som herec povolaním, takže to neberiem ako stratu pracovnej príležitosti. Ak by sa ale podobný projekt, divácky zaujímavý a obsahovo zmysluplný znovu objavil, zrejme by som ním nepohrdla.
HVIEZDA SÚDNEJ SIENE: Na obrazovke si získala veľkú popularitu. (Zdroj: tv joj)
Čo je nové vo vašom súkromí? O čo by ste sa chceli podeliť?
A viete, že asi ani nič? Som v zásade verný a lojálny typ človeka a ženy. Takže ak by k nejakým výrazným zmenám prišlo, bolo by to aj pre mňa samú veľmi prekvapujúce. Začala som systematickejšie cvičiť, čo som roky nerobila. A píšem ďalšiu knihu. Je o priateľkách, ktoré vycestujú na dovolenku a tam si uvedomia, že všetko je inak. Že život, ktorý nemá v sebe radosť, nie je životom, ale trápením. A láska, v ktorej nie je vášeň, nie je láskou, ale obetovaním. A som úprimne životu, osudu a asi aj Bohu vďačná za všetko, čo mám.
5
