Bratislava, kedysi Prešporok, bola po stáročia mestom, kde sa spoločenský život odohrával s noblesou, presnými pravidlami a hlbokým zmyslom pre tradíciu. Ako korunovačné mesto uhorských kráľov sa stala prirodzeným dejiskom slávnostných večerov, plesov a bálov, ktoré neboli len zábavou, ale významným spoločenským rituálom.
Už v 17. a 18. storočí sa v prešporských palácoch a meštianskych domoch stretávala aristokracia, diplomati aj významní mešťania. Bály boli miestom dvorenia, upevňovania spoločenských vzťahov, ale aj prezentácie kultúry, hudby a etikety. Tanec mal svoje pravidlá, odev svoj význam a účasť na bále bola znakom príslušnosti k spoločnosti.
Tradícia, ktorá prežila
Zlatý vek plesovej kultúry nastal počas vlády Márie Terézie, keď sa Prešporok stal politickým aj kultúrnym centrom Uhorska. Korunovačné slávnosti boli sprevádzané veľkolepými bálmi, na ktorých sa snúbila moc, elegancia a hudba. Práve v tomto období sa formovala tradícia, ktorá prežila stáročia.
S postupujúcim 19. storočím sa plesy presúvali aj mimo aristokratických kruhov. Vznikali mestské, spolkové a charitatívne plesy, ktoré otvorili spoločenský život širšiemu okruhu obyvateľov. Prešporok sa menil, rástol a spolu s ním aj potreba reprezentatívneho priestoru, ktorý by dôstojne niesol spoločenský život modernej doby.
Reduta
Srdcom spoločenského diania sa stala bratislavská Reduta, ktorá stojí na mieste bývalej tereziánskej sýpky. Jediný bálový priestor v Bratislave v neobarokovom štýle s prvkami rokoka a secesie postavili v rokoch 1913 – 1919, prípravné práce začali už v roku 1911. Osobitný význam má rok 1916, keď bola Reduta postupne uvádzaná do prevádzky a jej priestory začali pravidelne ožívať spoločenskými podujatiami. Počas fašiangov sa tu konali plesy, tanečné večery a hudobné slávnosti, ktoré sa rýchlo stali súčasťou spoločenského kalendára Bratislavy. Hoci hlavná koncertná sieň bola dokončená až neskôr, už v tomto období si Reduta vybudovala povesť miesta, kde sa stretávala elegancia, hudba a spoločenský život.
Reduta sa tak stala symbolom kontinuity – miestom, ktoré prežilo politické zmeny, vznik Československa aj turbulentné 20. storočie, no zachovalo si svoju výnimočnú spoločenskú funkciu. Dodnes je sídlom Slovenskej filharmónie a jedným z najreprezentatívnejších priestorov Bratislavy.
Prešporský bál
Na túto bohatú históriu nadväzujú aj dnešné plesy. Prešporský bál patrí medzi najvýraznejších nositeľov historickej plesovej tradície. Vedome sa hlási k odkazu korunovačného mesta, k dôrazu na etiketu, živú hudbu, kultivovaný spoločenský program a noblesnú atmosféru. V roku 2026 otvorí plesovú sezónu na Slovensku v sobotu 17. januára. Báloví hostia si vo výnimočný večer môžu vychutnať vystúpenia hudobných hviezd ako Dara Rolins, Peter Bič Project, Kmeťoband, Cigánski Diabli, Silent Trio, skupina Zeus, valčíkové rytmy v podaní Big Bandu Gustava Broma pod vedením Vlada Valoviča a ďalších, ktorí ostatnú prekvapením.
Spolu s ďalšími reprezentačnými, charitatívnymi a kultúrnymi plesmi tvorí živý most medzi minulosťou a súčasnosťou. Ukazuje, že ples nie je len spomienkou na minulé časy, ale stále aktuálnym spoločenským rituálom, ktorý spája generácie. Tradície sú priamo súčasťou programu, ako je vítanie mladých dám a pánov do spoločnosti či polnočný tanec v benátskych maskách. Prešporský bál si našiel svoje pevné miesto v kalendároch hostí z celého Slovenska i blízkeho okolia, ktorí si ctia bálové tradície a na jeden večer znovu prežívajú lesk starého Prešporka. Bratislavské bály prežili stáročia preto, že ponúkali viac než tanec. Ponúkali stretnutie, radosť, únik od každodennosti a pocit výnimočnosti. A práve Reduta, so svojou históriou a eleganciou, zostáva jedným z miest, kde sa tento príbeh píše dodnes – v tónoch hudby, v pohybe tanca a v svetle slávnostných večerov.
Zdroj foto: ancn
3
