Veľká noc je najstarším a jedným z najvýznamnejších sviatkov kresťanov, počas ktorého si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Termín osláv Veľkej noci sa každý rok mení, pripadá však na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca po 21. marci. V tomto roku oslavujeme Veľkonočnú nedeľu 5. apríla, pričom jej predchádzajú ešte tri dni – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, počas ktorých sa veriaci sústreďujú na pravú podstatu a zmysel Veľkej noci.
Zelený štvrtok
Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným štvrtkom, údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša Krista.V tento deň sa slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša s jeho učeníkmi. Podľa tradície sa v tento deň majú jesť jedlá zelenej farby, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu.
Veľký piatok
Je dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Veriaci sa prísne postia, nejedia mäso a zvony v kostoloch nezvonia.
Biela sobota
Podľa tradície je dňom odpočinku Ježiša Krista v hrobe. Na Slovensku je zvykom prísť sa pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Po západe slnka sa konajú na mnohých miestach obrady Veľkonočnej vigílie a opäť zvonia zvony v kostoloch, ktoré boli ticho od štvrtka večera.
Veľkonočná nedeľa
Je to radostný deň osláv zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka vo všetkých kresťanských cirkvách sa slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Po období pôstu sa v rodinách na stole objaví šunka, veľkonočný baranček a vajíčka.
Veľkonočný pondelok
Na Slovensku ho tradícia povýšila na deň oblievačky a šibačky, teda zvykov, pri ktorých Západoeurópania zdvíhajú obočie. Chlapci si chystajú korbáče z prútia a dievčatá pripravujú kraslice, ktoré sa v rôznych regiónoch Slovenska zdobia odlišnými technikami. Najčastejšie sa u nás šibalo korbáčmi z vŕbového prútia, pretože ich dotyk vraj omladzuje. Rovnaký účinok sa prisudzuje aj polievaniu vodou.
Prečo je táto noc Veľká?
Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetci prvorodení egyptskí chlapci, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala, a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach – prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.
(www.tkkbs.sk)
Zdroj foto: Shutterstock
3
