25 500 rokov stará kostra z Kolumbie zaskočila vedcov odhalením významne meniacim poznatky, ktoré mali o obávanej pohlavnej chorobe. Zdá sa, že v Južnej Amerike existovala zabudnutá forma syfilisu, o ktorej doteraz nemal nikto tušenia. Budú musieť vedci prepísať dejiny?
V ľudskej kostre starej 5500 rokov objavenej v Kolumbii našli najstarší známy genóm baktérie spojenej so syfilisom a príbuznými chorobami. Ukázalo sa, že objavený staroveký kmeň nepatrí medzi žiadne zo známych kmeňov, čo priviedlo vedcov na myšlienku, že ide o zabudnutú formu, ktorá sa oddelila na začiatku evolúcie patogénu. To posúva históriu treponemálnych chorôb, medzi ktoré syfilis patrí, o tisícročia hlbšie do minulosti, a ukazuje, že sa diverzifikovali už dávno pred písomnými záznamami.
Stopy v DNA
Vedcom sa úspešne podarilo zrekonštruovať genóm baktérie Treponema pallidum z ľudských pozostatkov, ktoré boli objavené v regióne Sabana de Bogotá v Kolumbii. Táto baktéria je dnes zodpovedná za niekoľko závažných infekčných chorôb vrátane pohlavne prenosného syfilisu. Zistenia publikované v časopise Science výrazne rozširujú poznatky výskumníkov o tom, ako dlho tieto infekcie postihujú ľudí.
Identifikáciou tohto starovekého genómu výskumníci predĺžili známu genetickú históriu Treponema pallidum o viac ako 3 000 rokov. Dôkazy posilňujú myšlienku, že treponemálne choroby sa v Amerike rozšírili oveľa skôr, ako sa doteraz tušilo.
Nádej pre budúcnosť
Na základe genetickej analýzy vedci odhadujú, že tento staroveký kmeň sa od ostatných rodov T. pallidum oddelil približne pred 13 700 rokmi. Naproti tomu sa zdá, že tri moderné poddruhy sa od seba oddelili oveľa neskôr, približne pred 6 000 rokmi.
Sledovanie pôvodu treponemálnych ochorení je obzvlášť náročné, pretože baktérie sú si na genetickej úrovni mimoriadne podobné. Zároveň sa šíria rôznymi spôsobmi a môžu spôsobovať veľmi odlišné príznaky, čo sťažuje rozlúštenie ich evolučných ciest.
Vedci dúfajú, že pochopením toho, ako sa infekčné choroby v minulosti objavovali a menili, budú môcť lepšie predvídať ich možný vývoj v budúcnosti. Tieto poznatky by mohli pomôcť moderným spoločnostiam pripraviť sa na potenciálne zdravotné hrozby.
