Na svätého Mikuláša do okna sa obuv znáša. Topánky si každý čistí, kto aký bol, ráno zistí! Opäť po roku si pripomíname jeden z najobľúbenejších sviatkov na Slovensku, svätého Mikuláša, ktorý prináša dobrým darčeky a zlým uhlie. Vedeli ste však, že tento svätec sa v roku 1851 zjavil aj na Slovensku? Stalo sa tak v obci Ľutina v okrese Sabinov a po dôkladnom prešetrovaní svetských aj cirkevných úradov sa k veci vyjadril aj pápež Pius IX, ktorý súhlasil s tým, aby sa v tejto obci konali na pamiatku tejto udalosti púte. A deje sa tak doteraz.
Pútnické miesto Ľutina sa nachádza v blízkosti Sabinova a Prešova. Tradícia hovorí, že ráno, 19. augusta 1851, na sviatok Premenenia Pána išla mladá žena, volala sa Zuzana Fekete, aj s troma deťmi zbierať huby. Celá dedina však bola v tom čase na modlitbách v chráme. Keď ale Zuzana prišla na čistinku do lesa, veľmi sa zľakla. Uvidela tam totiž niečo, čo nečakala. Stál tam muž, ktorý bol oblečený do biskupského odevu. Zuzana Fekete ho okamžite spoznala. Vyzeral úplne rovnako ako svätý Mikuláš, ktorého videla zobrazeného na ikone v chráme, do ktorého chodievala. Toto stretnutie však veľmi príjemné nebolo. Biskup ju pokarhal za to, že namiesto modlitieb sa vybrala zbierať hríby. Zuzana sa však nedala a obhajovala sa tým, že žiaľ, nemá na výber. Je totiž veľmi chudobná a má doma tri hladné deti. Biskup bol však neoblomný a pripomenul jej, že hríby si predsa mohla ísť nazbierať aj inokedy. Potom varoval pred zanedbávaním nedeľných modlitieb s tým, že ak sa to bude diať, môžu ľudia očakávať nepríjemné tresty. „Na pamiatku nášho stretnutia povedz vášmu duchovnému otcovi, aby tu postavil svätý kríž,“ dodal ešte svätý Mikuláš a zmizol. Zuzana sa však bála, že jej nikto nebude veriť a preto mlčala.
Vytrvalý svätec
Podľa tradície bol však svätec mimoriadne vytrvalý. Zjavoval sa jej kade-tade a upozorňoval ju, aby splnila jeho príkazy. Zuzana však tvrdohlavo mlčala. Až ju napokon svätec poslednýkrát varoval. Ak sa kríž nepostaví, Zuzana onemie. To sa mladej žene nepáčilo a tak sa predsa len odhodlala navštíviť miestneho farára aj svojich susedov, a všetko im porozprávala. Nikto jej neuveril a začalo sa o nej hovoriť, že sa zbláznila. Ale keďže kríž, ktorý chcel vidieť v lese svätý Mikuláš stále nebol postavený, stalo sa to, čo predpovedal. Zuzana Fekete onemela. Keď zistili, čo sa stalo, že zavolali lekára. Keď ten nič nezistil, zavolali iného, potom ďalšieho, až došlo psychiatra. Všetci ale vyhlásili, že žena je zdravá a netušia, prečo nemôže rozprávať. Vtedy si kňaz asi povedal, že stavbou kríža sa zrejme nič nepokazí, práve naopak, a tak ho nechal postaviť. Pri posviacke začala Zuzana opäť rozprávať a miestni jej konečne uverili. Zjaveniam však ešte koniec nebol!
Putujúca ikona
Svätý Mikuláš sa za Zuzanou Fekete vybral opäť a požiadal ju, aby odovzdala farárovi odkaz, nech sa okrem kríža postaví aj kaplnka zasvätená Panne Márii. Potom podal žene ako dar pre budúcu kaplnku mariánsku ikonu. Zuzana poslúchla a farár za asistencie svedkov uložili a uzamkol ikonu do truhlice, pričom kľúče mal len on a kurátor. Na druhý deň svätý Mikuláš Zuzanu opäť vyhľadal a na jej veľké prekvapenie jej daroval rovnakú ikonu. Zmätená Zuzana ju teda opäť odniesla na faru. Kňaz otvoril truhlicu a s úžasom zistili, že prvá ikona tam nie je. Nasledovalo teda vyšetrovanie celej udalosti, do ktorého sa zapojili cirkevné aj svetské autority. Výsledky vyšetrovania sa zaslali do Ríma a v roku 1855 sa k nim súhlasne vyjadril aj vtedajší pápež Pius IX.
Každý niesol jeden kameň
Po tomto schválení od pápeža sa stala neuveriteľná vec. Aby sa mohla postaviť kaplnka, ktorú si vyžiadal obľúbený svätec, začalo sa doslova sťahovanie národov a kameňov. Asi 60 000 veriacich putovalo cez celé Uhorsko, Transylvániu a Sedmohradsko na miesto zjavenia a niesli so sebou kamene, z ktorých sa kaplnka postavila. Udalosti, ktoré sa v Ľutine v roku 1851 stali, sú dnes uložené vo Vatikánskych archívoch a Ľutina sa stala najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Slovensku.
Obľúbený svätec, patrón detí
Svätý Mikuláš je patrón detí, pekárov, námorníkov, majiteľov záložní, lekárnikov, rybárov. Narodil sa v roku 270 v Malej Ázii v meste Myra. Doma dostal dobrú výchovu. Zachovával prísny pôst. Hovorí sa, že v stredu a piatok jedol iba raz, aj to až večer. Rodičia zomreli, keď bol ešte mladým mužom. Po sebe však zanechali taký majetok, že Mikuláš sa nemusel báť o svoje živobytie. On sa však rozhodol všetko venovať chudobným. A tu sa spomína azda najznámejšia príhoda z jeho života. Jeden človek prišiel o všetky svoje peniaze. Mal tri dcéry. No nemohol ich vydať, pretože nemal pre ne veno. A tak sa rozhodol pre zúfalý čin. Chcel ich dať na prostitúciu. Mikuláš sa to dozvedel, a tak zobral mešec zlata a v noci pod rúškom tmy ho dal mužovi do okna. Malo to byť na veno najstaršej dcéry. To sa opakovalo druhý aj tretí raz, zakaždým pre ďalšiu dcéru. Muž ho na tretí raz spozoroval a bol mu veľmi vďačný. Za čias prenasledovania kresťanov, začiatkom 4. storočia bol Mikuláš ustanovený za biskupa v Myre. Aj jeho ale chytili, mučili a hodili do väzenia. Potom sa vďaka Milánskemu ediktu cisára Konštantína dostali kresťania na slobodu a biskup Mikuláš pokračoval vo svojej práci. Zomrel v pokročilom veku a v roku 1087 boli jeho pozostatky prenesené do talianskeho prístavného mesta Bari. Zaujímavé je, že najväčšiu popularitu má svätý Mikuláš v Rusku. Spolu so svätým Ondrejom je aj patrónom národa.
Zdroj foto: shutterstock
3
