4Stres sa stal jedným z najvýznamnejších civilizačných rizikových faktorov 21. storočia. Mladí ľudia pracujúci pod neustálym tlakom, v časovej tiesni a v prostredí vysokých očakávaní často fungujú v režime „neustále zapnutý“. Krátkodobý stres môže byť užitočný – mobilizuje výkon, zvyšuje sústredenie. Problémom je však chronický stres, ktorý trvá mesiace až roky.
Dlhodobá psychická záťaž má priamy vplyv aj na kardiovaskulárny systém. Zvyšuje krvný tlak, zrýchľuje srdcovú frekvenciu, podporuje zápalové procesy v cievach a urýchľuje rozvoj aterosklerózy. Mnohí mladí workoholici preto intuitívne siahnu po športe ako po „ventile“ – chcú stres vybiť tréningom. Fyzická aktivita je skutočne formou pozitívneho stresu, ktorý organizmus dokáže využiť vo svoj prospech. Rozhodujúce však je, v akej intenzite a za akých podmienok je pohyb pre organizmus bezpečný.
Stres a srdce
Pri strese sa aktivuje sympatikový nervový systém. Dochádza k uvoľňovaniu adrenalínu, noradrenalínu a kortizolu. Výsledkom je zvýšenie krvného tlaku a zrýchlenie srdcovej frekvencie – mechanizmus „boj alebo útek“, ktorý bol evolučne určený na krátkodobé situácie ohrozenia. Ak však tento stav pretrváva, organizmus sa nedokáže vrátiť do rovnováhy. Dlhodobo zvýšený tlak poškodzuje vnútornú výstelku ciev (endotel), vzniká endoteliálna dysfunkcia a zvyšuje sa zápalová aktivita. To vytvára podmienky pre rozvoj aterosklerózy – ukladanie tukových plátov do cievnej steny. Chronický stres zároveň zvyšuje riziko porúch srdcového rytmu, ischemickej choroby srdca a v extrémnych prípadoch aj akútneho infarktu myokardu. Nie je náhodou, že náhle kardiovaskulárne príhody sa častejšie objavujú po období intenzívneho pracovného alebo emočného vypätia.
Šport ako kardioprotektívny faktor
Pravidelná fyzická aktivita patrí medzi najsilnejšie nefarmakologické nástroje ochrany srdca. Zlepšuje autonómnu rovnováhu – posilňuje parasympatikus, ktorý srdce „upokojuje“. Výsledkom je nižší pokojový pulz, lepšia variabilita srdcovej frekvencie a zníženie krvného tlaku. Pohyb priaznivo ovplyvňuje metabolizmus – zlepšuje hladiny krvných tukov, citlivosť na inzulín, pomáha regulovať telesnú hmotnosť. Z psychického hľadiska znižuje napätie, úzkosť aj symptómy depresie. Pravidelne športujúci ľudia lepšie zvládajú záťažové situácie a majú vyššiu stresovú odolnosť. Nie je to teda otázka, či šport áno alebo nie. Otázka znie – ako ho nastaviť správne.
