Brigitte Bardotová, meno ktoré sa stalo synonymom pre krásu, sexepíl a slobodu 50. a 60. rokov 20. storočia, ostane nielen filmovým fanúšikom navždy v pamäti. Vo veku 91 rokov opustila tento svet krátko pred koncom roka 2025. Zanechala po sebe filmové hity, neopakovateľné módne trendy i revolúciu v spoločenských normách. A prirodzene, presne v duchu prelomových rokov 20. storočia, aj mnoho kontroverzie.
Brigitte Bardotová bola viac ako len sexsymbol. Bola to žena s vášňou, odhodlaním a zmyslom pre spravodlivosť. Narodila sa neďaleko parížskej Eiffelovky v byte svojich bohatých rodičov, no jej život bol pomerne chladný a bez lásky.
Pred kamerou
Ikona filmu, „BB“, ako ju volali vo jej domovine, hrala v takmer 50 filmoch vrátane slávnej snímky A Boh stvoril ženu, ale v roku 1973 odišla náhle do dôchodku, aby sa venovala ochrane zvierat. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v deň jej smrti vyhlásil, že národ smúti za „legendou storočia“, zatiaľ čo Nadácia Brigitte Bardot si ju pripomenula ako „svetovo uznávanú herečku“.
Objavili ju v tínedžerských rokoch po tom, čo sa zažiarila na obálke časopisu Elle, a vo svojej domovskej krajine sa rýchlo stala senzáciou, čo ju presvedčilo, aby vstúpila do sveta kinematografie.
Zahrala si ikonické úlohy, najmä vo filme z roku 1956 s názvom A Boh stvoril ženu, ktorý režíroval jej vtedajší manžel Roger Vadim, a v ktorom hrala sexuálne oslobodenú ženu. Film pobúril americkú verejnosť a v niektorých štátoch USA bol dokonca zakázaný, zatiaľ čo francúzska filozofka Simone de Beauvoir ju oslavovala ako ikonu „absolútnej slobody“.
Milovaná mužmi
Od prvých chvíľ pred objektívom boli po jej boku vždy príťažliví, charizmatickí i komplikovaní muži, často jej filmoví partneri. Vydala sa štyrikrát, a pred oltárom stála už ako tínedžerka. Jej prvým manželom bol režisér Roger Vadim, s ktorým vydržala päť rokov. Tri roky stál po jej boku herec Jacques Charrier, s ktorým mala svoje jediné dieťa, syna Nicolasa. Už v roku 1966 jej srdce ulovil nemecký milionár Gunther Sachs. Skutočnú lásku však našla až s podnikateľom Bernardom d'Ormaleom, za ktorého sa vydala v roku 1992 a ostala s ním až do jeho smrti v minulom roku.
Šteňa miesto syna
V roku 1960 sa vtedy 26-ročnej herečke narodil syn Nicolas. Verejne neskôr priznala, že sa nikdy necítila byť stvorená pre materstvo a syna donosila len preto, že potraty boli v tom čase vo Francúzsku zakázané. Trápilo ju nielen to, že príde o svoju postavu ale aj pocit, že nie je dostatočne dospelá a zodpovedná, aby dokázala vychovávať dieťa. Už o tri roky sa s Jacquesom Charrierom rozviedla a syna vychovávali rodičia jej exmanžela.
Po tom, čo otvorene a dosť drsno vo svojej autobiografii opísala svoju neschopnosť byť dobrou matkou ju jej syn dokonca zažaloval. Žiadal totiž, aby sa o ňom verejne nevyjadrovala. Sám sa rozhodol pre život v ústraní v Nórsku, kde sa oženil nórskou modelkou Anne-Line Bjerkan, s ktorou si založil rodinu. Vzťah matky a syna sa neskôr zlepšil, a dokonca sa pravidelne navštevovali.
Ochrana zvierat
Na vrchole svojej slávy herečka nečakane oznámila, že vo veku 39 rokov odchádza do dôchodku, aby sa venovala ochrane zvierat.
„Svoju mladosť a krásu som dala mužom, svoju múdrosť a skúsenosti dávam zvieratám,“ vyhlásila Bardotová. V roku 1986 založila Nadáciu Brigitte Bardotovej, ktorá sa venuje ochrane divých a domácich zvierat. Stala sa vegetariánkou a v roku 2013 dokonca pohrozila, že požiada o ruské občianstvo na protest proti plánom na utratenie dvoch chorých slonov vo francúzskej zoo.
Kontroverzné výroky
Napriek všetkým svojim filmovým úspechom a práci v oblasti ochrany zvierat však Bardot zanecháva kontroverzné dedičstvo, pričom jej reputáciu ovplyvnila v uplynulých desaťročiach séria výrokov o islame, homosexuáloch a hnutí #MeToo.
Od konca 90. rokov bola Bardotová opakovane pokutovaná za podnecovanie rasovej nenávisti po komentároch o moslimoch, ktoré uverejnila online a v rozhovoroch pre tlač. V roku 2008 dostala pokutu 15 000 eur po tom, čo sa sťažovala, že moslimovia „ničia našu krajinu vnucovaním svojich zvykov“. Bardot čelila ostrej kritike za svoju knihu z roku 2003 s názvom Výkrik v tichu, v ktorej tvrdila, že homosexuáli, moderné umenie, politici a imigranti zničili francúzsku kultúru. Svojmu presvedčeniu ostala verná a kontroverziám sa nechcela vyhýbať ani na staré kolená.
Zdroj foto: profimedia
2
