Láska k drahým kameňom uňho vznikla nečakane. Keď ho v roku 1997 ešte ako školáka otec vzal so sebou do talianskych Dolomitov, tak sa tešil na turistiku. Jeho otec tam však mal absolvovať štúdium drahokamov a perál. Martina Mikuša (42) vtedy ich spoločná návšteva laboratória známeho profesora gemológie Luigiho Constantiniho zaujala natoľko, že o jeho ďalšom smerovaní bolo rozhodnuté. Stal sa gemológom, teda odborníkom na drahé kamene.
Na Slovensku v tom čase o gemológii ešte takmer nikto nevedel. „To sa mi páčilo, videl som tu príležitosť,“ povedal pre Nový Čas Nedeľa Martin Mikuš, ktorý sa drahým kameňom venoval aj v rámci Stredoškolskej odbornej činnosti a darilo sa mu výborne. „Pri téme Diamant a jeho využitie v šperkárstve som skončil druhý. A ako som tie témy spracovával a dostával sa stále viac do hĺbky, tak ma drahé kamene doslova pohltili,“ zaspomínal si Martin, ktorý sa stal neskôr aj spoluzakladateľom Slovenského gemologického inštitútu, ktorý je dnes nielen nezávisle fungujúcim a špičkovo vybaveným laboratóriom, ale tiež jedinou znaleckou organizáciou zapísanou v zozname znalcov pre odvetvie drahých kameňov na Slovensku. „Venujeme sa primárne analýzam drahých kameňov, ich identifikácii (určovaniu), odhaľovaniu imitácií a úprav a samozrejme aj hodnoteniu. Medzi našich „klientov“ patria často napríklad aj súdy alebo polícia,“ dozvedeli sme sa s tým, že samotný inštitút vznikol v roku 2002. dodnes to vnímajú ako hobby v celej ich rodine, pretože nadšenie pre drahé kamene si osvojila aj Martinova sestra.
Krása, vzácnosť, trvácnosť
Celé stáročia ľudí fascinuje lesk drahokamov, ktoré stále patria k najcennejším komoditám. Podľa Martina Mikuša existujú tri kritériá, na základe ktorých môžeme o kameni povedať, že je drahým kameňom. Sú to: krása, vzácnosť a trvácnosť, alebo zjednodušene povedané odolnosť. „Aby mohol drahý kameň, slúžiť ako súčasť šperku, musí zniesť jeho používanie – teda nosenie. Príliš mäkké alebo krehké materiály sú preto z tejto skupiny aj napriek prípadnej kráse či vzácnosti prirodzene vylúčené,“ dozvedeli sme sa. Odborník má pre nás aj dobré rady pred kúpu drahých šperkov. Na čo si teda musíme dať pozor? „Najdôležitejšou voľbou pri kúpe šperku je vždy výber spoľahlivého klenotníka,“ zdôraznil Martin, ktorý dodal, že dôvera nemôže byť slepá. Musí stáť na pevných základoch. Treba si totiž uvedomiť, že kúpou šperku to v skutočnosti ešte nekončí, ale práve naopak, začína. „Je dobré mať na pamäti, že aj dobromyseľný klenotník, ktorý si sám nedokáže overiť pravosť drahokamov, sa dnes môže veľmi ľahko stať obeťou podvodu, ktorý nevedomky posunie ďalej, svojmu klientovi. A nejedná sa zďaleka len o syntetické kamene. Obrovskou výzvou sú dnes už spomínané človekom upravované drahokamy. Tieto kamene pôsobia dojmom vzácnych klenotov, no ich skutočná hodnota je veľmi často extrémne nízka,“ varuje Martin s tým, že v takýchto prípadoch niekedy nepomôže ani certifikát z renomovaného gemologického laboratória. „V znaleckej praxi som sa totiž stretol s nejedným prípadom, keď boli falošné kamene dodané spolu s certifikátmi pravých drahokamov, ktoré si však niekto ponechal.“
Pravý alebo syntetický?
Rozprávanie o rizikách pravých a syntetických drahokamov nás zaujalo, chceli sme teda vedieť, či môžeme povedať, že napríklad syntetický diamant je falošný. „Syntetický, alebo inak povedané laboratórny, diamant nie je falošný v pravom slova zmysle. Je to diamant vyrobený v laboratóriu, teda taký, ktorý nevznikol v prírode ako výsledok prirodzených procesov pod zemským povrchom,“ vysvetlil nám Martin Mikuš. Na prvý pohľad teda vyzerajú syntetické diamanty ako prírodné, ale totožné nie sú. Rozdiel totiž nespočíva v ich vzhľade, ale v pôvode, stopách ich vzniku a v tom, akú hodnotu reprezentujú. „Keďže prírodné diamanty vznikali milióny rokov v hlbinách Zeme a naopak, syntetické diamanty vznikajú vo výrobných zariadeniach za niekoľko týždňov, nesú aj odlišné vnútorné znaky. Odchýlky v kryštálovej štruktúre, iné rastové línie, špecifické inklúzie a niektoré rozdielne fyzikálne vlastnosti, napríklad fluorescenciu. Na základe týchto vlastností sú aj jednoznačne odlíšiteľné,“ dodal známy slovenský gemológ. Zároveň, podľa medzinárodnej organizácie, ktorá stanovuje oficiálne normy pre drahokamy a šperky Confédération Internationale de la Bijouterie, Joaillerie, Orfèvrerie, nemajú status drahého kameňa, pretože nevznikli prirodzene, ale ide o umelý produkt. „Syntetický diamant je teda technicky diamantom, no z gemologického hľadiska nie je drahokamom. Chýba mu prírodný pôvod a s ním spojená vzácnosť, teda faktor, ktorý tvorí základ hodnoty prírodných drahokamov. Bez nej ostávajú len priemyselným produktom, ktorého cena je závislá od technológie a objemu výroby,“ vysvetlil Martin pre Nový čas Nedeľa.
Ako sa nepomýliť
Mimochodom, prvý syntetický rubín klenotníckej kvality sa vo svete objavil už v roku 1902 a rovnako ako dnešné syntetické diamanty, aj on bol spočiatku drahší než prírodný. „No s odstupom času sa ukázalo, že skutočná hodnota zostáva tam, kde je vzácnosť viazaná na prírodný pôvod. Dnes patria prírodné rubíny medzi najvzácnejšie drahokamy sveta a syntetické kúpite doslova za pár eur,“ dozvedeli sme sa s tým, že samozrejme aj syntetické diamanty majú na trhu svoje legitímne miesto, a to ako technicky pôsobivý a cenovo dostupný produkt. S tými prírodnými ich však zamieňať určite nemožno. Praktickou otázkou teda ostáva, ako si vlastne môžeme overiť, že napríklad na sviatok svätého Valentína dostaneme v krabičke skutočný diamant a nie napodobeninu? „Ak berieme do úvahy reálnu možnosť, že ako imitácia prírodného diamantu bude zámerne použitý syntetický diamant, jediným spoľahlivým riešením je odborná analýza v renomovanom gemologickom laboratóriu. Bežnými vizuálnymi prostriedkami ani jednoduchými prístrojmi sa to nedá bezpečne rozlíšiť,“ varuje Martin Mikuš, ktorého sme sa opýtali aj to, či niekedy môže znalca drahých kameňov nahradiť umelá inteligencia. Neobáva sa toho? „Svojím spôsobom by to bolo pre nás, ako klenotníkov, skvelé. Ako znalci by sme síce mali menej práce, ale pre trh, a najmä pre klientov samotných, by to bola výborná správa. Zrejme by sa už nemuseli obávať toho, čo je dnes ich najväčším strašiakom – sofistikovane maskovaných falošných a bezcenných kameňov. Nepochybne by to ušetrilo obrovské množstvo peňazí zaplatených za v skutočnosti bezcenné šperky,“ tvrdí odborník, ktorý však vidí problém v tom, že identifikácia drahokamov sa extrémne rýchlo mení a vyvíja. „Falšovatelia, vzhľadom na obrovskú hodnotu niektorých drahokamov, vynakladajú nemalé prostriedky na to, aby dokázali z bezcenného kameňa vyrobiť vizuálne krásny a vzácny drahokam. Dnešná gemológia je tak predovšetkým o neustálom vyhľadávaní najnovších poznatkov a ich aplikácii do dennodennej praxe. Tou sú často spektrálne merania, ktorých výsledky interpretuje znalec v kontexte najnovších odborných informácií.“
Prečo problémy pribúdajú?
Trh s drahými kameňmi podľa odborníkov zostane v porovnaní s oblasťami ako sú napríklad medicína alebo IT vždy na relatívnom chvoste záujmu. Problémy sa však tomuto trhu nevyhýbajú, práve naopak, pribúdajú stále nové. A zrejme aj preto je teda ťažké si predstaviť, že niekedy dôjde v oblasti gemológie k úplnej automatizácii. „Aj keď pre zákazníkov nakupujúcich šperky, ale aj pre mňa osobne, by to bola skvelá správa,“ pousmial sa Martin Mikuš, ktorý hovorí, že si ani nedokážeme predstaviť, koľko „vzácnych pokladov“ by sa obrazne povedané mávnutím prútika, teda rýchlou a dostupnou gemologickou analýzou, zmenilo na bezcenné kusy kameňa a kovu.
Antverpy - hlavné mesto diamantov
Martin Mikuš nám prezradil, že aj s rodinou sú členmi najstaršej diamantovej burzy na svete, ktorá sa nachádza v belgických Antverpách a obchodníci s diamantmi ju založili už v roku 1893. Práve Antverpy sú dodnes kľúčovým hráčom na globálnom trhu s drahými kameňmi. Diamanty, ktoré odtiaľ Martin prináša na Slovensko, teda nakupuje obrazne povedané priamo zo zdroja. Do tohto obchodu nikdy nevstupuje žiaden sprostredkovateľ, ktorý by zbytočne navýšil ich cenu. Martin si spomenul na prípad, keď vyrábal šperk pre jednu dámu a tá si sama chcela vybrať diamant do prsteňa, ktorý mal byť darom od manžela k ich výročiu. „Mal to byť 5-karátový kameň špičkových parametrov. No náklady na prepravu a poistenie by v prípade niekoľkých kameňov, ktoré sme jej chceli ponúknuť na výber u nás na Slovensku, predstavovali zhruba desaťnásobok ceny letenky do Belgicka. Spolu s klientkou sme sa preto rozhodli navštíviť Antverpy, kde si na základe našich odporúčaní sama vybrala z množstva diamantov ten svoj, ktorý sme jej na Slovensku vsadili do zvoleného prsteňa.
Diamantová burza ako elitný klub
Historicky bola srdcom diamantovej burzy obchodná hala, kde sa za dlhými stolmi pri veľkých oknách orientovaných kvôli svetlu zväčša na sever stretávali členovia, ktorí medzi sebou obchodovali s diamantmi. Neskôr nad samotnou halou vyrástli kancelárie, veľká časť obchodov sa postupne presunula práve tam a obchodovanie sa začalo odohrávať v súkromí. Hala tak zostala najmä akousi nostalgickou spomienkou na staré časy. Diamantová burza je vraj niečo ako elitný klub, ktorý nad svojimi členmi drží akúsi ochrannú ruku, no zároveň veľmi striktne dbá na dodržiavanie pravidiel. Každého, kto ich poruší, trvalo vylúči bez akejkoľvek možnosti návratu. Ak teda jednáte s dlhoročným členom burzy, dá sa do veľkej miery očakávať, že záväzky, ktoré voči vám príjme, aj skutočne dodrží. „Na burze v Antverpách máme vlastného brokera. Ak nájdem diamant, ktorý potrebujem, požiadam ho, aby vykonal jeho fyzickú kontrolu. Ak je všetko v poriadku, zrealizujeme obchod. Aj keď prvý kontakt prebehne dnes už takmer vždy online, fyzická kontrola kameňov je nevyhnutná,“ vysvetlil pre Nový Čas Nedeľa Martin s tým, že aj v tomto segmente kovid mnohé veci, napríklad online prepojenie medzi členmi burzy, urýchlil. „S presunom do online priestoru totiž vyrástol aj nový neduh, najmä koneční zákazníci majú tendenciu požadovať „krásny certifikát“ namiesto krásneho kameňa. Jednoducho povedané, to, čo je pekné na papieri, nemusí byť vôbec pekné aj naživo. Aj dva diamanty s úplne identickými certifikátmi z prestížneho gemologického laboratória môžu totiž vyzerať úplne odlišne – a mať pritom aj rozdielnu hodnotu. Fyzická kontrola kameňov je preto kľúčová,“ dodal Martin Mikuš.
Drahé a ešte drahšie?
Rok 2026 priniesol nielen na Slovensko vyššie ceny a rôzne nové poplatky. Zaujímalo nás, ako to bude s drahými kameňmi. Budú ešte drahšie ako doteraz? „To je veľmi zložitá otázka,“ pousmial sa odborník. Drahých kameňov sú totiž desiatky a mnohé z nich majú ďalšie desiatky až stovky podkategórií v závislosti od ich hmotnosti a kvalitatívnych parametrov. Pri mnohých z nich hodnota s veľkou pravdepodobnosťou porastie, no rovnako sa vraj v tom množstve nájdu aj také, ktorých cena môže klesať. „Ak sa ma klient spýta, či je „dobrá“ cena a či má nakúpiť, či už ide o drahé kamene alebo drahé kovy, najradšej odpovedám, že ak by som to vedel jednoznačne povedať, nikomu by som to nehovoril a sám by som nakupoval.“
Najtvrdší drahokam
Slovo diamant pochádza z gréckeho slova Adamas, čo znamená nezničiteľný. Je to jediný drahokam ktorý je vyrobený z jediného prvku, uhlíka, zvyčajne obsahuje približne 99,95 percent uhlíka, zvyšných 0,05 percenta môže obsahovať jeden alebo viac stopových prvkov, z ktorých niektoré môžu ovplyvniť jeho farbu alebo tvar. Diamant je najtvrdší drahokam a jeden z najtvrdších materiálov, aké poznáme.
Čo ste (ne)vedeli o diamantoch
- Najväčší diamant, aký bol kedy nájdený, je Cullinan Diamond. Bol objavený v Južnej Afrike v roku 1905 a neskôr bol rozrezaný na niekoľko menších diamantov, pričom dva najväčšie kusy zdobili britské korunovačné klenoty.
- Vedci sa domnievajú, že diamanty môžu existovať aj na iných planétach, ako je Urán a Neptún.
- V staroveku sa verilo, že diamanty majú liečivé schopnosti a často sa používali ako lieky na choroby, ako je únava, duševné choroby a dokonca aj otravy.
- Tradícia používania diamantových zásnubných prsteňov siaha do konca 19. storočia, keď diamantová spoločnosť De Beers spustila marketingovú kampaň s frázou Diamant je navždy.
- Žiadne dva diamanty nie sú úplne rovnaké.
Zdroj foto: archív Martin Mikuš
16
