Táňa Pauhofová v exkluzívnom rozhovore pre Nový Čas Nedeľa porozprávala o tom, ako jej materstvo zmenilo život, čo si myslí o československých vzťahoch, ale i o tom, prečo rieši politiku. (Zdroj: Stanka Topoľská)
Navonok krehká duša a éterická diva, vnútorne rozhodná žena, ktorá si skalopevne stojí za svojimi presvedčeniami a hodnotami. Herečka Tatiana Pauhofová (42) je doma i v susednom Česku vyhľadávanou herečkou. V exkluzívnom rozhovore pre Nový Čas Nedeľa porozprávala o tom, ako jej materstvo zmenilo život, čo si myslí o československých vzťahoch, ale i o tom, prečo rieši politiku.
Kiná odpremiérovali českú romantickú komédiu Přání k narozeninám - Krstiny. Hráte v nej spolu s českými hereckými kolegami ako Eva Holubová, Jaroslav Dušek, Anna Polívková, či David Švehlík. Akú postavu stvárnite a na čo sa môžu diváci tešiť?
Tešiť sa môžu na bláznivú, veselú a láskavú rodinnú komédiu, robenú s nadšením. Ja som v pokračovaní (ide už o tretí diel komédie, red. poz.) prebrala postavu po Verunke Kubařovej, ktorá sa natáčania z tých najradostnejších dôvodov nemohla zúčastniť a stala som tak členkou tejto skvelej partie. Hrám Veroniku, mamičku dvoch detí.
S blížiacim sa dňom krstu vyplávajú vo filme na povrch rôzne tajomstvá a rodinné vzťahy prechádzajú zaťažkávajúcou skúškou. V akej atmosfére prebiehalo nakrúcanie? Vyzerá to tak, že ste sa pri ňom aj dosť nasmiali…
Počas nakrúcania som sa cítila ako v letnom tábore plnom kamarátov. S láskou na toto prázdninové dobrodružstvo spomínam.
Rodinné stretnutia často oplývajú kurióznymi príhodami a osobitosťami. Aj preto inšpirujú filmových tvorcov k rozprávaniu príbehov, ktoré píše život sám. Nachádzate tu aj vy isté paralely s vašim skutočným životom?
Och nie nie, takéto rodinné stretnutia, našťastie, my nemáme. (Smiech). Aj keď držíme spolu a nasmiať sa vieme tiež…
Pred troma rokmi ste sa spolu s vaším manželom zvukovým inžinierom a hudobným skladateľom Jonatánom Pastirčákom stali rodičmi malej Míly. Ťažko klásť takúto osobnú otázku, aby nevyznela povrchne, ale ako a v čom vás zmenilo materstvo? Obrátilo váš svet naruby?
To nie je povrchná záležitosť, práve naopak! (Úsmev) Prekopalo to naše životy od základov. Každý deň sa o sebe učíme, každý deň prichádzajú nové výzvy. Zcitliveli sme, stali sme sa odvážnejšími, ale aj zraniteľnejšími. Míla ma učí autenticite a pravdivosti voči sebe v takej miere, ako som si ani nemyslela, že je možné.
Keďže hráte v rodinnom filme, nedá mi neopýtať sa. Vašim svokrom je obľúbený a vyhľadávaný kazateľ Daniel Pastirčák. S manželkou Jaroslavou vychovali tri umelecky nadané deti. Ako ste si navzájom sadli?
S Jonatánom som dostala najväčší dar rodiny a blízkosti, za ktorý nikdy neprestanem byť vďačná. Sú to moji najmilovanejší, nielen Daniel a Jarka, ale aj Damián a Deborka, Jonkovi súrodenci. A Jarka je nielen tá najlepšia svokra, ale aj najlepšia bábina na svete. Čiže nielen ja, ale aj Míla vyhrala bingo! (Úsmev)
Herečka Táňa Pauhofová získala ocenenie Český lev. (Zdroj: Stanka Topoľská)
Nedávno ste spomínali, že odkedy ste sa stali mamou, dômyselnejšie selektujte pracovné ponuky. Kto vám pomáha s malou Mílou, keď ste na pľaci alebo v divadle?
Jonátan a Jarka. Sme najlepší tím.
Narodili ste sa ako Čechoslováčka a pomerne často sa k tomu s hrdosťou hlásite. V susednom Česku, kde sa nakrúca viac ako na Slovensku, ste stvárnili desiatky filmových postáv a ste vyhľadávanou herečkou. Cítite rozdiel, keď nakrúcate u našich západných susedov a naopak doma?
Rozdiel je hlavne vo variabilite a možnostiach, inak vnímam oba naše filmové svety ako kvalitné a plné profesionálov.
Hovorí sa, že po roku 1993, keď sa naše cesty s Čechmi rozdelili, prešli si oba národy kus cesty a navzájom sme sa vzdialili. Máte pocit, že sú naše mentality odlišné?
Sú, ale napriek tomu sa skvele dopĺňame a máme k sebe blízko. Spája nás kus histórie, rodiny, priatelia…A neustále sa doťahujeme. Našťastie aj bohužiaľ. Až takí vzdialení si naozaj, napriek rozdielom, nie sme.
V marci 2025 ste získali prestížne ocenenie Českého lva za film režiséra Jiřího Mádla – Vlny v kategórii najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe (stvárnila novinárku Věru Šťovíčkovú, red. poz.). Vlny autenticky mapujú napínavé a doposiaľ utajované príbehy novinárov Československého rozhlasu. Vyjadrili ste sa, že tento film pre vás veľmi veľa znamená a je osobným. V čom konkrétne?
Pracuje s témami, ktoré sú pre mňa osobné. Dôležité. Zmysluplné. A ukázalo sa, našťastie, že nielen pre mňa.
Prepáčte, ešte by som sa na okamih vrátila k vášmu oceneniu od Českej filmovej a televíznej akadémie - Český lev. Naozaj ste nečakali, že ho dostanete?
Skutočne nie... Úprimne? Pre mňa bolo najväčším ocenením, že som na tomto filme mohla pracovať, byť jeho súčasťou. A že sa podaril. Všetko ostatné je príjemnosť navyše, ale nie cieľ.
Herečka Táňa Pauhofová hovorí, že má najlepšiu svokru na svete! (Zdroj: Stanka Topoľská)
Vlny sú žiaľ zarážajúco aktuálne aj v súčasnosti. Mapujú depresívnu dobu – neľudské surové eštebácke praktiky, výsluchy, zatýkanie, kádrové posudky, dobu, kedy bola inteligencia posielaná k lopate. Podobný osud postihol v realite aj vašu postavu Věru Šťovíčkovú (1930 – 2015), ktorú po okupácii vyhodili z rozhlasu a pracovala ako upratovačka. Čo vás na nej najviac zaujalo? A s akými reakciami z radov pamätníkov ste sa stretli?
S veľmi pozitívnymi… Aj pre pamätníkov, alebo rodinných príslušníkov bolo dôležité a vzácne, že príbeh týchto hrdinov dostal kvalitnú filmovú podobu a divácky ohlas. Že sa dostal k aj mladej generácii a témy filmu boli uchopiteľné a pútavé aj pre nich. Samozrejme, študovali sme a hľadali všetko, čo sa dalo. Mala som šťastie, že Jirka Mádl sa osobne s pani Věrou stretol a bol mi tak najlepším vedením. Jedna vec je totiž naštudovať si, druhá je poskladať to a naplniť človečinou, a potom tomu dať ešte pútavú filmovú podobu. Nerobíme neživé sochy, snažíme sa vystihnúť reálneho človeka so svojimi presvedčeniami, obavami, obsiahnuť jeho podstatu.
Často sa vyjadrujete k spoločenskému a kultúrnemu dianiu, k témam slobody a demokracie, zúčastňujete sa protestov na námestiach. Zastávajú osobnosti umeleckého života v tomto smere pozíciu akýchsi novodobých tribúnov ľudu? Čo si myslíte o tom, že herci by nemali prejavovať svoje politické názory?
Vnímam to ako svoju občiansku povinnosť, nemá to s mojím povolaním nič spoločné. Nech by som robila aj na pošte, robila by som to isté, lebo to považujem za dôležité a správne. Nie som tribúnom ľudu. Ako herečka som akurát viac viditeľná, a tak sa snažím ten priestor a verejný záujem, ktorý mám, zodpovedne využiť na niečo zmysluplné. Obranu slobody a demokracie, pomoc zraniteľným a slabším za to považujem.
Bolo pre vás narodenie dcérky stimulom, aby ste sa občiansky, či umelecky „angažovali“ a hovorili o veciach, ktoré vás nenechávajú chladnou, v zmysle viac ako doposiaľ?
Evidentne som k tomu mala sklony odkedy si pamätám, toto nie je téma, ktorú vo mne prebudilo materstvo. Po narodení dcérky však spoločnosť, do ktorej som ju priviedla, dôkladnejšie pozorujem a s ohľadom na ňu vnímam a premýšľam nad rizikami, ktorým by som ju mohla svojimi aktivitami vystaviť. Kým viem, že bojujem za hodnoty, ktorým verím, že sú pre zdravú, zrelú, slobodnú a sucitnú spoločnosť dôležité, stojí mi to za to. A verím, že to raz pochopí aj ona.
5
