Indonézia – pláže, chrámy, ryža, perly a všadeprítomný úsmev obyvateľov: Magické Bali

Bali – ostrov, ktorý mnohí poznáme len z rozprávanie tých, ktorí Indonéziu navštívili, z televíznych dokumentov, z internetových videí, ale napríklad aj z filmu Jedz, modli sa a miluj s Juliou Roberts v hlavnej úlohe. Začiatkom septembra sme sa na vlastné oči presvedčili, aké magické čaro má Indonézia.

Ako prvý sme navštívili ostrov Bali. Celkom sme uvítali, keď lietadlo China Airlines smerujúce z Viedne pristálo po jedenástich hodinách na letisku Taipej na Taiwane. Pred nami boli štyri hodiny čakania na prípoj, ktoré sme prečkali v letiskovom lounge – reštaurácii, kde sme si mohli dopriať na čo len sme mali chuť. Hoci ponuka občerstvenia v lietadle bola nad očakávanie, predsa len, toto gastronomické osvieženie po prílete padlo vhod. Ak totiž máte letenku do triedy biznis, či dokonca do prvej triedy, potom je súčasťou ceny vašej letenky aj návšteva letiskového salónika, a to aj na každom z prestupov počas cesty. A my sme mali. Ďalší let z Taipei do Dempasaru bol kratší, to sme už cestovali v ekonomickej triede, čo už nebolo také pohodlné, ale dalo sa to zvládnuť. Čakali nás dva týždne v Indonézii, ktoré prekonali všetky naše očakávania. Lebo Bali nie sú len pláže, kokosové orechy a trojfarebný oceán. Bali je viac. Bali je láska na prvý pohľad.

Dopravný šok

Hoci sme si po naštudovaní bedekrov a iných informácií urobili o indonézskej doprave akú-takú predstavu, skutočnosť nás doslova posadila do sedadla modernej dodávky, ktorá nás odviezla do hotela. Doprava v mestách je, ako sme sa presvedčili, doslova chaotická. Stretávate sa tu s minimom dopravných značiek, jazdí sa po ľavej strane. Taxíkom alebo autom býva cesta do cieľa nekonečná, bežne uviaznete v hodinovej zápche aj na úseku, ktorý skútrom prejdete za 15 minút. Mimochodom, na Bali je jazda na skútri priam nevyhnutnosť. Čo je však pozoruhodné, doprava na Bali funguje, domáci s ňou nemajú problém – avšak súčasťou cestnej premávky je trúbenie a blikanie svetlami. Kto prvý zatrúbi alebo zabliká svetlami, ide. Ostatní musia počkať – a čuduj sa svete, vodiči sa navzájom rešpektujú. Žiadne hromženie či vztýčený stredný prst...

Pláže

Len čo sme sa ubytovali v hoteli, vybrali sme sa obzrieť si pláž, nachádzajúcu sa hneď na druhej strane cesty. Neodolali sme kokosovému orechu, ktorého lahodnú tekutinu sme si vychutnali priamo na pláži. Bolo tesne pred západom slnka, no stihli sme sa aj vykúpať, aj vidieť nad Indickým oceánom jedinečný obraz oranžovej oblohy, ako dôkaz toho, že sa zvečerieva, hoci na Slovensku bolo o šesť hodín menej. Pláže na Bali sú lákadlom pre turistov, ktorí obľubujú pasívny oddych, ale aj zábavu. Kuta, Legian a Semyniak sú vedľa seba na jednej dlhej piesočnatej pláži na juhu Bali. Pláž Sanur je známa tým, že je najpokojnejším útočiskom v porovnaní s inými indonézskymi plážami. Tu sme sa dali do reči s indonézskymi ženami, ktoré priamo na pláži robia tradičné balijské masáže, čo je vlastne ich jediným živobytím. Tešili sme sa na surferov, ale na tých sme si museli počkať na ďalšom ostrove. Na programe totiž boli ryžové polia.

Ryžové polia

Skutočné kúzlo Ubudu je ukryté na okrajových častiach mesta, kde nájdete terasovité ryžové polia, zavlažované mnohými malými potôčkami a riečkami. Práve ryža je jednou zo základných potravín, mali sme ju na tanieri deň čo deň – spolu s kurčaťom, rybami a zeleninou. Paradoxne, ďalší hotel, v ktorom sme bývali dve noci, susedil s ryžovým poľom, takže z terasy izby či z bazéna sme videli ohnuté chrbty farmárov, čistiacich ryžové pole od buriny. Po tom, ako sme sa prešli úzkymi chodníčkami medzi ryžovými políčkami a zhovárali sme sa s niektorými farmármi, ryža na večeru chutila akosi inak. Už to nebola len obyčajná ryža, ako ju poznáme, ale v pote tváre vydreté „zlato“, znamenajúce pre farmárov jediný spôsob obživy pre rodinu.

Cibetková káva

Jednou zo zastávok nášho poznávacieho výletu do Indonézie bola kávová plantáž Kopi Luwak na Bali. Cibetková káva je jedna z najdrahších a najexkluzívnejších káv na svete. Cesta ku kávičkárom je však trochu netradičná. Najprv sa kávovými zrnami nasýti cibetka (po indonézsky luwak). Ide o rozkošné zvieratko – niečo medzi lasicou a mačkou. Kávové plody prejdú tráviacim traktom cibetky, odkiaľ vychádzajú neporušené kávové zrna obalené v truse zvieratka. Totiž kávové zrno, ako ho nájdeme na kríku, je ešte v akomsi obale, ktorý pripomína plod šípky. V tráviacom trakte cibetky naň pôsobia kyseliny a enzýmy, ktoré dopomáhajú unikátnej fermentácii priamo v tele zvieraťa. Trus cibetky, ktorý obsahuje neporušené kávové zrná, sa vyzberá, očistí a opraží. Cibetková káva ma extrémne jemnú chuť. Experti ju opisujú ako lahodný nápoj so zemitou vôňou a čokoládovo-karamelovo-korenistou chuťou v pozadí. 

Dary pre bohov

Vyše 80 percent obyvateľstva celej Indonézie tvoria moslimovia. No 80 až 90 percent obyvateľov ostrova Bali sú hinduisti. Na Bali sa nachádza viac ako 10 000 chrámov, od najmenších, po tie najväčšie. Každá balijská rodina by mala mať vlastný chrám – miesto, kde sa budú modliť a vzdávať spoločne obetu. Mnohé rodiny žijú v spoločných priestoroch a zdieľajú jeden chrám, nielen počas modlenia a obety, ale aj počas ich ceremónií, ktoré sprevádzajú tanec a hudba. Do chrámov sa odporúča vstupovať v adekvátnom oblečení, teda v dlhej sukni či šatách, v tričku bez veľkého výstrihu, so zahalenými plecami. Do chrámov vás obyčajne nepustia s krátkymi nohavicami, ktoré nesiahajú pod kolená. V meste Ubud, ktoré sa nachádza v centre ostrova pod sopkou Agung, sme navštívili hinduistický chrám Puseh Batuan Temple. Pred vstupom do chrámu sme ženy aj muži vyfasovali tradičné sukne, ktoré sme museli mať počas prehliadky chrámu na sebe. Dozvedeli sme sa zaujímavé informácie o daroch, ktoré Indonézania venujú bohom. Stretnete sa s nimi všade, najčastejšie na chodníkoch, pred dverami obchodov, reštaurácií a, pochopiteľne, v spomínaných chrámoch. Ako nám prezradil jeden zo sprievodcov v chráme, je úplne jedno, kam dar položíte: „Pre bohov, ktorí sú hore, pokladajú dary na múrik, k sochám a podobne, pre bohov, ktorí sú dolu, pokladajú dary na zem. Ale pozor, treba dávať veľký pozor, aby ste na tento dar nestúpili, považuje sa to za zneuctenie,“ vysvetlil nám sprievodca.  A tak sme malé škatuľky z banánových listov, naložené kvetmi a rôznymi pochúťkami (napríklad ryžou, keksíkmi, videli sme vloženú dokonca aj čokoládovou tyčinkou svetovej značky) pozorne obchádzali.

Na večeri s princom

Gastronomickí labužníci si na Bali prídu na svoje – jedlo je tu vynikajúce a lacné. Prevažuje ryža, kuracie, jahňacie mäso, ryby a rezance. Favoritom je zrejme Nasi Goreng – smažená ryža s kuracím mäsom a zeleninou Satay, čo sú grilované mäskové špízy s koreninami, ryby a morské plody či kukuričná polievka. Ak obľubujete ostré jedlá, v Indonézii si prídete na svoje. Balijská kuchyňa sa vyznačuje pikantnými chuťami, s využitím citrónovej trávy, čili, zázvoru a kokosového mlieka. Byť v Indonézii a neskúsiť chuť tamojšieho ovocie je doslova hriech. A tak sme neodolali do ružovo sfarbenému dračiemu ovocie, marakuji, mangám, ale aj ďalšiemu typickému indonézskemu ovociu – pochutili sme si na mangustínach, z ktorých sa vytlačia akési biele strúčiky pripomínajúce tvarom náš cesnak. Ich chuť je však sladko-kyslá, bordová šupka ovocia sa kedysi používala ako farbivo. Ďalším zvláštnym ovocím je salak, ktoré kvôli šupke pripomínajúcej hadiu kožu dostalo pomenovanie hadie ovocie.

Veľkým zážitkom pre našu skupinu bolo pozvanie na večeru od syna kráľa mesta Ubud. Večerali sme netradične pre Európanov – sediac na zemi, pri stole vysokom ledva pol metra. Úprimne, nebolo to príjemné, predsa len stolička je stolička. Ale zvyky domácich si treba ctiť, nenamietali sme ani vtedy, keď sme sa pred vstupom do otvorenej miestnosti museli vyzuť z topánok. Tradícia je tradícia.

Bali nám ponúkalo omnoho viac zážitkov, nás však čakala cesta na ďalšie ostrovy – Nusa Penida, Lombok a Gili Trawangan. Ale o nich sa dočítate v budúcich číslach.

Mapa ostrova

Bali je provincia Indonézie a najzápadnejší ostrov zo súostrovia Malé Sundy. Je umiestnený východne od Jávy a západne od Lomboku. Provincia je zložená z ostrova Bali a niekoľkých menších ostrovov najmä Nusa Penida, Nusa Lembongan, a Nusa Ceningan. Provinčné hlavné mesto Denpasar je najviac obývané mesto v súostroví Malé Sundy a druhé najväčšie po Makassare vo východnej Indonézii.

Platidlo

Na Bali sa platí menou Indonézska Rupia (IDR). Stretnete sa tu aj s mincami, ale vo väčšine prípadov s papierovými bankovkami s hodnotou 1 000, 5 000, 10 000, 20 000, 50 000 a 100 000 IDR. Zmenárne nájdete už na letisku, aj na každom rohu v centre turistických oblastí. Hodnota eura sa pohybuje medzi 15 500 až 16 500 IDR. Nespoliehajte sa na platbu kartou, je vhodné mať pri sebe hotovosť. Jednať o cene je úplne bežné, a to nielen na trhu, ale aj v niektorých obchodoch. Môžete sa dostať až na 30 až 50 percent pôvodnej ceny.

Čo by ste mali vedieť:

Voda z vodovodného kohútika je pre našinca riziková, preto ak sa chcete vyhnúť zažívacím ťažkostiam, v Indonézii si kupujte balenú vodu. Používajte ju na pitie a čistenie zubov.

Obdobie dažďov (november až marec)

Denné teploty od novembra do marca dosahujú v priemere 25 až 27 °C. Obloha môže byť miestami zatiahnutá, avšak vplyvom Indického oceánu , omývajúceho ostrov sa môže aj tá najhoršia predpoveď počasia zmýliť. Dažďu sa však v týchto mesiacoch nevyhnete. Netreba mať obavy, prehánky trvajú zvyčajne 2-4 hodiny, a to v druhej polovici dňa. Medzitým sa môžete vyhrievať na slnku.

Obdobie sucha (apríl až október)

V tomto období sú obloha aj vlny najmodrejšie aké ste kedy videli. Nie je ničím výnimočným kochať sa trojfarebnou hladinou oceána. Vlhkosť v tomto období klesá, teplota stúpa, priemerné denné teploty sa pohybujú medzi 27 až 31 °C. 

Zdroj foto: autorka, shutterstock