5Žiletka, rebel s číslom 9, typ športového vodcu, excelentný strelec a veľký bojovník. Jozef Golonka (87), fenomenálny hokejista, ktorý prilákal na štadión množstvo fanúšikov, v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa otvorene prehovoril o situácii v slovenskom hokeji a o šanciach našich hokejistov uspieť na majstrovstvách sveta vo Švédsku a Dánsku.
Aké máte očakávania od slovenských hráčov?
Neočakávam nič. Čo môžem očakávať, keď tam hrá Francúzsko? Tí nech pijú božolé. Ja som nikdy žiadne prognózny nerobil a ani ich robiť nebudem. Pretože sa musím na rovinu opýtať: Keď už hovoríme o majstrovstvách sveta – naša Zem je guľatá a na tej guľatej Zemi existujú nielen Kanada, Švédsko či Slovensko, ale aj Austrália, aj Grónsko... Keď chceme hovoriť o majstrovstvách sveta v hokeji, tak musíme povedať, kde sa hrá hokej, a všetky mužstvá, ktoré postúpia do najvyššej svetovej kategórie, majú mať prístup na majstrovstvá sveta bez politických vplyvov. Pretože to nie sú majstrovstvá sveta, keď z politických dôvodov vyradíme mužstvá ako Bielorusko a Rusko.
Takže podľa vás by mali hrať na majstrovstvách aj hráči týchto krajín?
Som apolitický človek, v prvom rade som vždy reprezentoval. Všetky ocenenia, ktoré som získal – od medailí, titulov, siení slávy – to všetko patrí v prvom rade mojej rodine a mojim fanúšikom, ktorí ma podporovali, nie mne osobne. Tak isto je to aj so svetovým šampionátom. Keď sa niečo uhrá, tak to uhrá Slovensko a neuhrá to jeden alebo dvaja hráči. Ale príležitosť hrať má dostať každý. Keď v NHL môžu hrať hráči z Ruska, keď ruský hráč Ovečkin porazí najslávnejšieho Kanaďana Wayna Gretzkeho, ktorý bol pre mňa vzorom, a prekoná jeho rekordy, tak sa pýtam: Ako je možné, že Ovečkin môže hrať v NHL, a na majstrovstvách sveta nie? Sú iné politické dôvody? Vychádzam z jedného – toto nie sú majstrovstvá sveta, to sa zúčastňujú svetového šampionátu mužstvá, ktoré postúpili do prvej skupiny, do ktorej jednoznačne patria aj silnejšie mužstvá, ako sú v tejto skupine.
A my tu budeme vychvaľovať hráčov, ktorí hrajú proti druhej alebo tretej kategórii?
Čo konkrétne tým myslíte?
Keď chceme hovoriť o majstrovstvách sveta, bolo by to fér vtedy, keby súťažili medzi sebou najlepší hráči jednotlivých národností, ktorí by sa kvalifikovali na tieto majstrovstvá. Nie tí, čo vypadli v NHL a chcú si predĺžiť sezónu. Ale pri tejto situácii, ktorá vládne v hokeji, to asi nie je možné. Pozrime sa na naše úspechy za posledných dvadsať rokov, pozrime sa na úspech na olympiáde v Pekingu, kde sa prvýkrát ignorovala olympiáda – to si treba povedať na rovinu, ignorovali sa majstrovstvá sveta zo strany Kanady a Ameriky a niektorých členov, ktorí sa nezúčastnili na MS v roku 2002 vo Švédsku... V Göteborgu sme sa stali majstrami sveta, ale s akými súpermi?! Lebo také Francúzsko, Rakúsko, Taliansko, Lotyšsko, Japonsko... – prosím vás, čo sú to za hokejové mužstvá?! My sme z toho urobili veľkú senzáciu. Poviem to na rovinu – namiesto toho, aby sme pracovali ďalej na vývoji slovenského hokeja, vyše dvadsať rokov sa tu vychvaľujeme, že sme dosiahli titul majstra sveta.
Nuž, bolo to prvý raz v histórii a história si pamätá víťazov.
Prepáčte, neviem, či som niekedy v živote hral proti Francúzom... Pritom mám dve olympijské medaily, šesť medailí z majstrovstiev sveta a dvakrát sme sa nezúčastnili z politických dôvodov. V roku 1962 sme mali najsilnejšie mužstvo v histórii museli sme na povel Sovietskeho zväzu bojkotovať majstrovstvá sveta v USA preto, že hráči NDR nedostali víza. Tak sme nemohli cestovať do USA a získať titul majstra sveta. Pritom v tom roku sme na turnaji v Colorade porazili všetkých súperov. Druhý raz som o zlato prišiel v roku 1969, keď nám zobrali majstrovstvá sveta v Prahe a presunuli ich do Štokholmu. Boli sme jasní favoriti, doma by sme súperov rozdrvili. Majstrami sveta sa vtedy stali Rusi, pričom ich mužstvo sme na turnaji dvakrát porazili. My sme skončili tretí za Švédskom. Obrali nás o majstrovský titul, pretože poľský rozhodca Kompala, ktorý bol emigrant, vtedy uznal gól, ktorý nemal, a neuznal môj regulárny gól, ktorý by znamenal titul majstra sveta.
Aký máte názor na to, že nás neprídu podporiť hráči z NHL? Na turnaji sa nezúčastní ani početná enkláva hokejistov z českej extraligy.
Účasť postupne odriekli všetci, ktorí v aktuálnej sezóne v profilige odohrali viac ako päť zápasov. Kde sú hráči typu Pálfy, Liba, Višňovský, ktorí hrali v NHL? Kde sú tí, ktorí emigrovali a ktorých oslavujeme? Tí tu dnes môžu do hokeja hovoriť viac než my, čo sme zostali doma a čo sme sa tu snažili udržať slovenský hokej na nejakej úrovni. Pýtam sa – kam potom kráča budúcnosť nášho hokeja?
Podľa vás kam?
Na to nemám odpoveď. Pretože my, ktorí sme v tom období robili trénerov, sme museli mať ukončenú fakultu telesnej výchovy, museli sme byť športovo vzdelaní, museli sme vedieť, čo je masáž, dešifrovať krvné testy, rozumieť tréningovým procesom, koľko zaťaženia znesie hráč... atď. Bez toho sme nemohli trénovať ani v zahraničí, ani doma. A dnes môže trénovať, kto chce, a máme tu príliv trénerov, ktorých nechcem hodnotiť, lebo na to nemám právo. Na druhej strane, vezmime si napríklad extraligový zápas Košice – Nitra, góly dávajú zahraniční hráči! Kde sú naši hráči? Keď naši hráči nebudú hrať, nebudú mať prax. Keď nebudeš robiť v pekárni, nemôžeš piecť chlieb. Keď kúpim niekomu klavír, najprv sa na ňom musí naučiť hrať a až potom môže zahrať symfóniu. Tak je to aj v športe. Na striedačke sa ešte nikto nenaučil hrať.
Čo je problém nášho súčasného hokeja?
Odišli zásady, ktoré mal hokejový zväz. Po prvé, ako som už spomínal, tréneri musia mať vzdelanie, bez toho nemôžu trénovať. Po druhé, mali by sme obmedziť zahraničných hráčov. Nemci sa veľmi rýchlo spamätali, keď vo vtedajšom Západnom Nemecku začali budovať západonemecké mužstvo. Dnes je najlepší strelec v NHL nemecký hokejový útočník Leon Draisaitl, kedysi som hral proti jeho otcovi. Kedy by sa do NHL dostal nemecký obranca Uwe Krupp, ktorého som ako tréner vytiahol v sedemnástich rokoch v Kolíne nad Rýnom a stal sa prvým reprezentantom Nemecka v NHL? Takže to vidím takto – dať možnosť vlastným hráčom, a nie že tu budeme kupovať vyslúžilcov, ktorí prídu a budú hrať len preto, že ten klub chce mať okamžite výsledok, ale nie preto, čo chceme dosiahnuť v budúcnosti. Výsledok sa nedá urobiť za jeden rok, to je dlhotrvajúca záležitosť. Musíme sa rozhodnúť, či budeme na úrovni Francúzska, Lotyšska a budeme bojovať na hranici, alebo chceme vybudovať hráčov, ktorí budú pôsobiť v NHL, vrátia sa domov, budú odovzdávať skúsenosti novým mladým hráčom, ktorí budú budovať novú hokejovú generáciu. Zhrniem to – naši hráči doma nedostávajú príležitosť hrať.
V hokeji sa točia veľké peniaze. Platí, že kto má peniaze, ten sa dostane na ľad?
Poviem to inak – dnes máme otvorenú cestu do zahraničia. Mnohí rodičia si povedia, že prečo by mali investovať do klubu peniaze, radšej si zaplatia za svojho syna sami a pošlú ho do zahraničných klubov. To, že máme mladých hráčov v NHL, nie je zásluha slovenských trénerov, tí ich naučili korčuľovať, strieľať, ale aby sa dostali hore, to museli zabezpečiť rodičia. Niektorí hráči sa potom vrátia domov, stanú sa manažérmi a chcú predávať iných hráčov. Nahovoria rodičov, dajú si podpísať zmluvy a už s nimi disponujú, už s nimi manipulujú...
Je to kšeftovanie s hráčmi?
Áno, je. Myslím si, že každý jeden, ktorý by chcel predávať hráčov do zahraničia, mal by mať licenciu. A tú by mu mal niekto vystaviť. Ale kto mu ju tu vystaví, keď kluby sú platení sponzormi? Kluby si zháňajú svoje peniaze a kluby chcú rozhodovať o slovenskom hokeji. Pritom na hokej príde 1500 ľudí... Však si pozrite ten úbytok fanúšikov! My nemôžeme klamať ľudí, že povieme, že na hokeji na Slovane je napríklad 4500 ľudí len preto, že je predaných 4500 permanentiek. Ale reálne príde na zápas 1500 ľudí! Prečo klameme, že máme fantastické výsledky, keď porazíme Francúzsko? Však to je naša povinnosť poraziť Francúzov!
