Keď v roku 2009 Juraj Mokrý (48) vyhral Let's Dance, médiá glosovali: Na štarte šašo, v cieli kráľ! V úvodnom kole, ktoré ešte nebolo bodované totiž s tanečníčkou Katarínou Štumpfovou skončili podľa počtu hlasov ako posledný pár. Napokon svojimi tanečnými výkonmi presvedčil natoľko, až sa stal víťazom tretej série tanečnej šou a úplne prvým kráľom tanečného parketu. Po 16 rokoch sa talentovaný herec a zabávač opäť vracia medzi elitu v novej sérii Let's Dance s podtitulom Gladiátori, ktorý povýši tanečnú arénu na symbolické koloseum. Na obrazovky Markízy sa tak medzi najlepších z najlepších vráti po trinástich rokoch, kedy sa poslednýkrát objavil v relácii Počasie.
V Let's Dance ste triumfovali v roku 2009. Aký je pre vás návrat na televízne obrazovky?
Verím, že ako z dobrého filmu. S malou dušičkou prekĺznuť a ohriať sa čo najdlhšie.
A návrat na parket? Ešte si z tých tancov niečo pamätáte, či začínate od nuly?
Ako vždy od nuly, a tam to aj, žiaľ, ostane.
Dlho trvalo, kým ste prikývli na ponuku?
Nie... Je pravda, že som v tom čase mal demontovať bobovú dráhu v Cortine, ale dohodli sme sa, že keď vypadnem, tak naskočím.
Ktorý moment z vtedajšej série vo vás zarezonoval najviac?
Že to bolo moje prvé a žiaľ aj posledné stretnutie s významným režisérom Jozefom Bednárikom († 65).
Ste jedným z víťazov Let's Dance. Koho považujete teraz za najväčšieho súpera?
Tých zvyšných deviatich. Publikum a divák – to je príležitosť, o ktorú budem usilovať. Tento jarný svieži špeciál bude oslavou vzniku modro-žltej televízie a veľmi sa teším, že budem toho súčasťou.
Čím sa udržiavate v kondícii?
Spím 24 hodín denne.
Čo vás najviac bolí po tréningu?
Úhrada za parkovanie...
Na aký tanec sa tešíte najviac?
Na finálový tanec.
V priebehu šou oslávite 49 rokov. V čom najviac cítite pribúdajúci vek?
V rozsahu možností, ktoré život ponúka.
Aké je vrátiť sa do úspešného televízneho projektu, ktorý diváci aj médiá milujú?
Priznám sa, že pocit, že sa niekam vraciam vyprchal podobne ako pocit, že som sa vzdialil...
V hľadisku bude tento rok sedieť oveľa viac divákov. Zväzuje vás to?
Spoločne s publikom sa budeme usilovať o momenty, ktoré nám tento jarný špeciál umožňuje... Najdôležitejšie je, aby sme cez to preleteli všetci bez zranenia. Výsledný tvar je porcia sústredenej práce od režiséra, končiac požiarnikom.
Ktorého z porotcov sa najviac obávate?
Udržať ich počas prenosov bdelých. Mechanizmus formátu je postavený podobne ako súdny proces – čaká sa na rozsudok, ktorému predchádza zhodnotenie. Celé to do seba zapadá. Pripustiť si obavy by bolo cez čiaru a zväzujúce. Želám čitateľom Nového Času Nedeľa tanečnú jar. S pozdravom parketový lev.
Najväčšiu slávu ste zažili v reláciách Je to možné, Nikdy nehovor nikdy či Mokrý vidí všetko. Máte svojský humor, ale funguje v tej podobe ešte aj dnes?
Humor buď je, alebo nie je.
Humor sa rodí ťažko. Vidíte ho aj v bežných situáciách?
Jednoznačne, v nich to pramení.
Je to práve humor, čo vás v neľahkých chvíľach drží nad vodou?
Nie. Ale keď je prítomný, dokáže viac ako Ibalgin.
Aké sú podľa vás tri zásady dobrého moderátora?
Položiť otázku, ktorú by publikum chcelo počuť zodpovedať. Trafiť sa. Byť zorientovaný v teréne, ktorý predstavuje. A čo je najťažšie – trudnomyselnosť podľa možnosti neodomykať.
Televízia podlieha istým zákonom a pod prísnym režijným dohľadom nedáva veľa priestoru na spontánnosť a improvizáciu typu „neriadená strela“. Nevidíte sa skôr v online priestore, ktorý nemá limity?
Z mojej strany by bolo odvážne tvrdiť, že ma televízia zväzuje. Televízia určuje ako, s kým a s čím bude divák konfrontovaný, ale je pravda, že vo veľkej miere som bol strojcom obsahu. A nijako inak tomu nebude ani v tomto prípade. Čo sa týka online priestoru a sociálnych sietí – je to čosi ako zimný výpredaj súkromia... Nevylučujem, že tak urobím. Je na to momentálne správny čas, ale priznám sa, že sa cítim spokojný bez toho.
V divadle ste naposledy zaujali v inscenácii Oleanna v Štúdiu L+S. Hrali ste postavu profesora, ktorý sa ocitne v pasci slov a obvinení. Nebola tak trochu vaším zrkadlom?
Ako moje zrkadlo? Určite nie. Je to referenčne napísaná hra a v réžii Romana Poláka to bola mimoriadna príležitosť.
Práve Roman Polák o vás povedal, že ste herec, ktorý dokáže zahrať tragiku ukrytú za maskou komika.
To je vzácne, že sa o mne takto vyjadril. V bežnej prevádzke som vďačný, keď sa mi podarí rozveseliť okolie. Žijem z toho nasledujúcich 10 minút podobne ako žralok... Nedokážem to regulovať, som v pohybe.
Kedy strácate zmysel pre humor?
V živote človeka sú situácie, kedy je zmysel na odľahčenie odklonený na vedľajšiu koľaj.
Koľko námahy vás to stojí, aby ste boli vtipný?
Opak je pravdou – dobíja ma to. Je to vzácne, keď sa to darí.
Čo vás najviac rozosmeje?
Keď sa s priateľmi odviažem a smiešne je takmer všetko.
Aký film vás v poslednom čase zaujal?
Nespomínam si na žiadny. Filmy, ktoré tvoria pre mňa ,,páteř” kinematografie sú staršieho dáta a nedokážem tam zaparkovať Anoru Seana Bakera. Samozrejme, mám radosť z toho ako to robia Severenia. Vyššia moc (film). Napríklad pre mňa nezodpovedaná otázka – pri všetkej úcte, prečo sa Luc Besson do toho pustil, keď sa vyjadril, že nemal ku Draculovi nikdy vzťah a išlo mu len o 400 rokov lásky? Ale to predsa ponúkol Coppola s esami ako Gary Oldman, Anthony Hopkins, Winona Ryder a celé to výtvarne a obrazovo dokonale namixoval a podhral Kilarovou hudbou. Nemám pre toto pochopenie. Milujem film. Snívam pri tom, plačem, smejem sa, cestujem, spoznávam, učím sa, prežívam... Je to láska na celý život.
A keď si chcete pozrieť niečo naozaj dobré, čo vytiahnete aj desiatykrát „zo šuflíka“?
Jeden z mojich filmových everestov je Oscarova dráma James L. Brooksa Cena za nežnosť s MacLainovou, Debrou Winger a, samozrejme, s Jack Nicholsonom. Skrátim to – masterpiece, ale v tomto prípade výlučne s titulkami.
Nechýbajú vám osobnosti ako Lasica († 81), Satinský († 61) a im podobní?
Pravdaže. Chýbajú. Aj Dietl či Dudek mi chýba. Všetci nám chýbajú. Zostalo po nich prázdno. Smutné je, že sa nepodarilo nadviazať. Vyjadrujem im slová vďaky a obdivu.
S úspechom či neúspechom priatelia pribúdajú, či ubúdajú. Čo si najviac ceníte na svojich priateľoch?
Viete to veľmi dobre ako ja, že jeden ozajstný nahradí všetkých. Áno, „fancy“ priateľstvá expirujú skôr ako to stihneme zaregistrovať.
Človek niekedy nedokáže prekročiť svoj tieň. Ak by ste na sebe mohli niečo zmeniť, čo by to bolo?
Nič. Podobne ako skutočnosť, že sa Zem točí okolo Slnka a okolo Slnka sa točia iné planéty. Možno... menej lipnúť na živote a smrť prijať ako keď sa večer uložíš do postele uťahaný po dni.
Teraz žijeme najmä Olympiádou, ste športový fanúšik?
Nijako špeciálne, ale registrujem to, samozrejme.
Sledujete hokej a to, ako sa rodí nový národný hrdina? Myslím Slafkovského.
Každý ho registruje. Ale keď sa nám darí, mám z toho veľkú radosť a precitnem.
Ak si máte zašportovať vy sám, tak aký šport?
Hobby horsing...prekrásny šport, kde si medzi nohy pichnete smrekový nosník, na konci ktorého je hlava koníka z kartónu. Treba to podchytiť, kým je ešte čas.
Viedli vás k športu rodičia?
Nie, v 80. rokoch som, ako väčšina detí, pociťoval prirodzenú potrebu byť v pohybe. Áno, otec ma postavil na lyže, švihadlo si omotal okolo pása, jedna slučka, ktorej som sa chytil, nohy do kolienok a už som sa viezol... Nabežkovali sme pomerne dosť. V lete mi učarovali Tatry, boli plné turistov z NDR na trabantoch, v žltých pršiplášťoch brázdili magistrálu...
Ste súťaživý typ?
Stolný tenis som hral iba na klubovej úrovni, bavila ma tá rýchlosť a hlad vrátiť loptu na stôl, ale v tréningovom režime... Znamená kontra forhend/backhand... Pri hre o víťazný set ma to už nebavilo, preto si myslím, že uspokojenie nehľadám vo výsledku.
Pred 15 rokmi ste váš život prirovnali k tmavomodrej farbe. Dnes má akú farbu?
Tmavomodrej som ostal verný – rovnako ako Dior.
Režisér a kreatívny producent Pepe Majeský:
„Juraj Mokrý patrí k osobnostiam, ktoré majú prirodzený šarm a schopnosť strhnúť publikum. Myslím, že do šou prinesie nadhľad aj autentický humor, ktorým je známy. Už teraz sa teším na tanečné výkony, ktoré v šou ukáže.“
TV Markíza:
„Sme radi, že moderátor a herec Juraj Mokrý prijal naše pozvanie na účinkovanie v tomto špeciálnom ročníku Let´s Dance a pokúsi sa opäť zabojovať o titul kráľa tanečného parketu. Diváci si ho môžu pamätať ako víťaza tretej série šou. Veríme, že rovnako ako vtedy, tak aj tento rok prinesie na parket okrem nezabudnuteľných tanečných výkonov aj svoj typický humor a skvelú energiu.“
4
