3September je už tradične mesiacom plným zmien a aktivity. Platí to nielen pre školákov či študentov, ale aj pre vládu a parlament. O tom, že náš štát potrebuje šetriť ešte viac ako doteraz a že vláda pripravuje tretí konsolidačný balík, sa hovorilo už počas leta. Začiatkom septembra minister financií Ladislav Kamenický predstavil svoju predstavu o úsporných opatreniach. Napríklad aj rušením tradičných náboženských sviatkov. O ktoré prídeme v budúcom roku?
O potrebe štátu efektívne využívať financie a šetriť, nemožno v týchto náročných časoch pochybovať. Na tlačovej konferencii ministra financií Ladislava Kamenického sa 9. septembra občania dozvedeli, čo všetko by vláda rada zaviedla, aby vybrala čo najviac financií na chod štátu. O tom ako plánuje šetriť na svojich vlastných výdavkoch sme sa naopak nedozvedeli nič.
Prekvapivé rozhodnutie
Pri predstavovaní tretieho konsolidačného balíka hovoril minister financií Ladislav Kamenický zo Smeru-SD o zrušení troch dní pracovného pokoja, 17. november chcel zrušiť natrvalo ako verejnosť dozvedela už skôr. Ďalším dňom, ktorý mal prísť o svoj status dňa pracovného pokoja mal byť 8. máj a tretím a tretím 6. január. „Dočasné zrušenie iba na rok 2026, bavíme sa o 6. januári, Traja králi, na tomto bola predbežná zhoda v rámci koalície, a 8. mája – Deň víťazstva nad fašizmom,“ ohlásil minister financií.
Po predstavení týchto dní ostala verejnosť zaskočená, kritika sa spustila aj medzi politikmi. 6. januára oslavujú tradične takmer všetci občania na Slovensku, katolíci i pravoslávni veriaci, pre ktorých je tento dátum Štedrým dňom. Obľúbeným sviatkom je dokonca aj medzi ľuďmi, ktorí nie sú silno veriaci.
Čo sa bude rušiť?
Predseda poslaneckého klubu strany Smer-SD Ján Richter pripustil, že na tom, ktoré konkrétne sviatky budú dočasne zrušené, v koalícii nebola definitívna dohoda. „Zadefinoval sa počet, z toho vyplývajúci ekonomický efekt, jednak pre zamestnávateľov aj pre štát, ktorý by z toho mohol ísť, ale tá otázka, ktoré sviatky to budú, to je ešte do istej miery otvorené,“ vyjadril sa Richter.
Jednoduchý pohľad na ostatné európske krajiny potvrdzuje, že Slovensko oslavuje počas kalendárneho roka mnoho sviatkov, počas ktorých je nariadený pracovný pokoj. Po Rumunsku máme najvyšší počet sviatkov v roku – a to 15.
„Nerušíme sviatky ale už nebudú dňami pracovného pokoja, niektoré rušíme trvalo, tak ako u dňa ústavy 1. 9., ktorý sme zrušili natrvalo, tak chceme toto rušenie urobiť aj na 17. 11. Deň boja za slobodu a demokraciu, to znamená, že bude to sviatok ale nie deň pracovného pokoja. A potom sú to ďalšie dva sviatky, takže celkovo tri sviatky dočasne zrušené iba na rok 2026 - bavíme sa o 6. 1. Traja králi, na čom bola predbežná zhoda v rámci koalície a 8. 5. Deň víťazstva na fašizmom, vysvetľoval 9. septembra minister na tlačovej konferencii. „Jeden sviatok je svetský, druhý cirkevný.“
Odpracovať viac
Po veľkej vlne kritiky koaličné strany pripustili, že 6. január by mohol byť nahradený zrušením iného sviatku, a to 15. septembra, vyhlásil pre médiá minister zahraničných vecí za Smer-SD Juraj Blanár.
Napokon prešiel konsolidačný balíček v parlamente 24. septembra po krátkej, len štvrdňovej rozprave. Výsledkom je ústupok, podľa ktorého prestane byť 15. september dňom pracovného pokoja, naopak 6. január ním ostane. „Minister financií očakáva, že táto úprava prinesie do rozpočtu 230 miliónov eur. Ďalšie financie by sa do rozpočtu mali dostať po tom, čo by bol zároveň zrušený zákaz predaja počas sviatkov. Ani toto opatrenie však nemusí priniesť očakávané financie. Obchody ostanú zatvorené iba počas vianočných a veľkonočných sviatkov.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť môže zrušenie jedného dňa pracovného pokoja priniesť približne 100 až 150 miliónov eur ročne, efekt sa však prejaví až po niekoľkých rokoch. Vláda však ohlásila, že rušenie sviatku Troch kráľov by malo byť dočasné, a teda len v roku 2026.
Negatívne vyhliadky
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň skonštatovala, že slovenské verejné financie sú dlhodobo neudržateľné. Je to spôsobené predovšetkým každoročnou negatívnou bilanciou. Prognóza hovorí, že v tomto roku dosiahne deficit 5,2 % HDP, pričom bez prijatí opatrení stúpne budúci rok až na 5 % HDP. To by spôsobilo v ďalších rokoch ešte prudší nárast.
Prijatie konsolidačných opatrení bolo preto pre budúcnosť verejných financií, a teda aj pre krajinu a schopnosť štátu zabezpečiť obyvateľom požadované služby, nevyhnutné.
„Významná časť predstavených opatrení je jednorazového alebo dočasného charakteru, a teda neprispieva k dlhodobej udržateľnosti. To neúmerne predlžuje obdobie konsolidácie a jej rozsah v ďalších rokoch a zároveň zvyšuje riziko ich realizácie z dôvodu tzv. konsolidačnej únavy,“ hovorí analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Šetriť sa musí
Z jej pohľadu je dôležité opakovane pripomínať, že konsolidačné opatrenia majú na ekonomiku rozdielny dopad v závislosti od ich štruktúry. Ďalšie zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia má obzvlášť negatívny vplyv na budúci rast ekonomiky. Niektoré opatrenia ovplyvnia vývoj iba dočasne, iné môžu zanechať dlhodobé negatívne stopy.
Bez ohľadu na to, počas ktorých sviatočných dní sa vláda a parlament rozhodla zrušiť pracovný pokoj, jedno je isté. Občania budú musieť v nasledujúcom roku siahnuť do peňaženiek omnoho hlbšie, ich príjmy budú v mnohých prípadoch, napríklad pri živnostníkoch výrazne nižšie a aj napriek šetreniu bude mať Slovensko problém udržať verejné výdavky na uzde.
