Mentálna koučka Petra Zorvan: Profesionálny šport je extrémne náročné povolanie

Petra Zorvan hovorí, že profesionálny šport je extrémne náročné povolanie.
(Zdroj: Katarína Dzurčaninová)

Čoraz viac športovcov priznáva, že na svojej ceste za medailami využíva aj pomoc odborníkov, ktorí sa starajú o ich psychické zdravie. Dôvody sú zrejmé. Obrovský tlak na výkon a enormný stres. Jedným zo známych mentálnych koučov, ktorí pomáhajú aj slovenským športovcom je Petra Zorvan. Mnohí si ju všimli aj po boku našej známej lyžiarky Petry Vlhovej (30). V rozhovore nám prezradila okrem iného aj to, z čoho majú naši špičkoví športovci najväčšie obavy.

Prečo vlastne športové hviezdy potrebujú mentálneho kouča?

Aj špičkový športovec je človek. Talent, tréning a fyzická príprava sú  časťou výkonu. Ďalšiu veľkú časť tvorí mentálny svet. Keď športovec bojuje s tlakom, únavou, očakávaniami, strachom zo zlyhania či pochybami, výkon klesá bez ohľadu na formu. Mentálny kouč je pre nich to, čo je kondičný tréner pre telo. Trénujeme schopnosť sústrediť sa, regulovať emócie, zvládať stres, rýchlo sa vracať po chybách a dlhodobo fungovať v náročnom prostredí. Je to veľmi praktická práca, nie „motivácia“, ale systematický tréning mozgu. Aj preto sa venujem mladým športovcom, ich rodičom a trénerom. Mozog sa vyvíja až do 25 rokov a práve v tomto období sa tvoria mentálne návyky, ktoré určujú, či človek v dospelosti tlak zvláda alebo padá. Keď ich naučíme pracovať s emóciami a stresom skôr, v dospelosti už nemusia hasiť veľké krízy.

O mentálnom zdraví športovcov sa v súčasnosti veľa hovorí, napríklad aj kvôli gymnastke Simone Biles, ktorá robí momentálne turné v Amerike o tejto téme. Prečo by sa táto téma mala podľa vás dať viac do popredia?

Profesionálny šport je extrémne náročné povolanie. Je spojený s tlakom verejnosti, médií, s neistotou, s permanentným porovnávaním a s rizikom zranení. Dlho sa verilo, že „silná hlava“ je vrodená. Dnes vieme, aj vďaka neurovede, že je to zručnosť, ktorá sa dá trénovať. Keď o tom hovoria známi športovci a športovkyne ako Simone Biles, nie je to slabosť, ale odvaha. Ukazuje sa, že starostlivosť o psychiku nie je nadštandard, ale základ udržateľnej kariéry. Vďaka tomu sa aj mladí športovci prestávajú báť požiadať o pomoc včas.

Z čoho majú športovci najväčšie obavy?

Najväčšie strachy profesionálnych športovcov sú prekvapivo vnútorné, nie výkonové. Strach zo straty identity: Kto som, keď nevyhrávam? Strach sklamať ľudí, ktorí im veria. Trénera, tím, rodinu, národ. Strach, že úspech bola náhoda. Imposter syndróm je aj na najvyššej úrovni. Strach zo zlyhania na očiach verejnosti, výkon je súkromná vec, ale prehra je verejná. Strach, že pod tlakom stratia kontrolu - emócie, telo, rozhodovanie. Strach, že „to nebude stačiť,“ aj keď robia maximum. Strach z konca kariéry, strata identity, statusu, komunity. Snažila som sa vymenovať všetky, ktoré sú paradoxne jednotné naprieč športmi a aj výskumami.

Mentálna koučka Petra Zorvan sa stará o psychické zdravie športovcov.
Mentálna koučka Petra Zorvan sa stará o psychické zdravie športovcov.
(Zdroj: Katarína Dzurčaninová)

Čo je vo vašej práci najdôležitejšie a na čo dávate najväčší dôraz?

V mojej práci je najdôležitejšie porozumieť tomu, čo sa deje v hlave a v nervovom systéme športovca – nie len tomu, čo vidíme navonok. Najväčší dôraz dávam na tvorbu bezpečného prostredia, prácu s tlakom a emóciami a na to, aby výkon neohrozoval ich sebahodnotu, ale naopak ju podporoval. Pracujem veľa s tým, ako mozog reaguje na stres a tlak. Keď sa telo dostane do stavu ohrozenia, športovec stráca prístup k technike, kreativite aj koncentrácii. Preto učím športovcov pracovať so sebou v reálnom čase – dýchanie, vnútorný dialóg, reset po chybe, práca s pozornosťou.

Ako vlastne prebieha mentálny koučing? Čo vlastne so športovcami robíte? Ako často sa stretávate?

Je to kombinácia rozhovorov, praktických techník a tréningu nervového systému. Nepreberáme len „čo sa stalo“, ale najmä ako na to telo a mozog reagovali, a čo s tým vieme urobiť. Počas sezóny sú to pravidelné online alebo osobné stretnutia, niekedy aj krátke predsúťažné konzultácie. Mimo sezóny robíme hlbšie mentálne bloky, nastavujeme procesy, rutiny a pracujeme na stabilite. Každý športovec je iný – pre niekoho je kľúčová intenzívna spolupráca, pre iného postačí priebežná starostlivosť.

Ako sa človek stane mentálnym koučom? Sú na to špeciálne školy?

Neexistuje jedna oficiálna škola, ktorá by z človeka urobila mentálneho kouča, ale existujú seriózne koučovacie programy a certifikácie, ktoré garantujú kvalitu. Ja mám už roky medzinárodnú certifikáciu ICF – International Coaching Federation, ktorá je celosvetovým štandardom v koučovaní. Koučovanie športovcov je však samostatná disciplína. Je to kombinácia koučingu, psychológie, neurovied a práce s ľuďmi pod tlakom. Nie je nutné byť psychológom, zákon to nevyžaduje, ale porozumenie športovej psychológii je pre túto oblasť veľmi dôležité. Ja som študovala psychológiu a dlho sa venujem aj jej praktickému presahu do športu, výkonu a mentálnej prípravy. K tejto profesii som sa dostala postupne – cez odborné výcviky, certifikácie a prax so športovcami, trénermi aj rodičmi. Je to povolanie, ktoré si vyžaduje neustále vzdelávanie, pokoru a čistý zámer. Lebo športovec vám zveruje veľmi citlivú časť svojho života.

 


Zdroj foto: Katarína Dzurčaninová

Rozhovory

Socialne siete