2Čoraz viac športovcov priznáva, že na svojej ceste za medailami využíva aj pomoc odborníkov, ktorí sa starajú o ich psychické zdravie. Dôvody sú zrejmé. Obrovský tlak na výkon a enormný stres. Jedným zo známych mentálnych koučov, ktorí pomáhajú aj slovenským športovcom je Petra Zorvan. Mnohí si ju všimli aj po boku našej známej lyžiarky Petry Vlhovej (30). V rozhovore nám prezradila okrem iného aj to, z čoho majú naši špičkoví športovci najväčšie obavy.
Prečo vlastne športové hviezdy potrebujú mentálneho kouča?
Aj špičkový športovec je človek. Talent, tréning a fyzická príprava sú časťou výkonu. Ďalšiu veľkú časť tvorí mentálny svet. Keď športovec bojuje s tlakom, únavou, očakávaniami, strachom zo zlyhania či pochybami, výkon klesá bez ohľadu na formu. Mentálny kouč je pre nich to, čo je kondičný tréner pre telo. Trénujeme schopnosť sústrediť sa, regulovať emócie, zvládať stres, rýchlo sa vracať po chybách a dlhodobo fungovať v náročnom prostredí. Je to veľmi praktická práca, nie „motivácia“, ale systematický tréning mozgu. Aj preto sa venujem mladým športovcom, ich rodičom a trénerom. Mozog sa vyvíja až do 25 rokov a práve v tomto období sa tvoria mentálne návyky, ktoré určujú, či človek v dospelosti tlak zvláda alebo padá. Keď ich naučíme pracovať s emóciami a stresom skôr, v dospelosti už nemusia hasiť veľké krízy.
O mentálnom zdraví športovcov sa v súčasnosti veľa hovorí, napríklad aj kvôli gymnastke Simone Biles, ktorá robí momentálne turné v Amerike o tejto téme. Prečo by sa táto téma mala podľa vás dať viac do popredia?
Profesionálny šport je extrémne náročné povolanie. Je spojený s tlakom verejnosti, médií, s neistotou, s permanentným porovnávaním a s rizikom zranení. Dlho sa verilo, že „silná hlava“ je vrodená. Dnes vieme, aj vďaka neurovede, že je to zručnosť, ktorá sa dá trénovať. Keď o tom hovoria známi športovci a športovkyne ako Simone Biles, nie je to slabosť, ale odvaha. Ukazuje sa, že starostlivosť o psychiku nie je nadštandard, ale základ udržateľnej kariéry. Vďaka tomu sa aj mladí športovci prestávajú báť požiadať o pomoc včas.
Z čoho majú športovci najväčšie obavy?
Najväčšie strachy profesionálnych športovcov sú prekvapivo vnútorné, nie výkonové. Strach zo straty identity: Kto som, keď nevyhrávam? Strach sklamať ľudí, ktorí im veria. Trénera, tím, rodinu, národ. Strach, že úspech bola náhoda. Imposter syndróm je aj na najvyššej úrovni. Strach zo zlyhania na očiach verejnosti, výkon je súkromná vec, ale prehra je verejná. Strach, že pod tlakom stratia kontrolu - emócie, telo, rozhodovanie. Strach, že „to nebude stačiť,“ aj keď robia maximum. Strach z konca kariéry, strata identity, statusu, komunity. Snažila som sa vymenovať všetky, ktoré sú paradoxne jednotné naprieč športmi a aj výskumami.
