Miška Pevná z Konečne za volantom: Pomáha ženám vrátiť sa k šoférovaniu

NAJVÄČŠIE OBAVY: Najviac sa vodičky boja, že niekomu ublížia alebo spôsobia škodu.
(Zdroj: Anna Chelemendíková)

Zažili ste niekedy strach zo šoférovania? Možno to boli len obavy či nedostatok sebadôvery s čerstvým vodičským oprávnením, ktoré sa časom vytratili, keď ste získali vodičskú prax. Nie každému sa to podarí. Aj na Slovensku sú tisícky vodičov a vodičiek, ktorí nejazdia, a dokonca sa boja za volant posadiť. Na pomoc sa im rozhodla prísť Miška Pevná (33) so svojim projektom Konečne za volantom, ktorá už rozjazdila a dodala vodičské sebavedomie dvom stovkám vodičiek.

Poznáte niekoho, kto má vodičský preukaz ale roky nejazdil? Možno nemal k dispozícii auto, alebo jazdiť nepotreboval, často však nemal odvahu sadnúť za volant. S týmto problémom sa najčastejšie trápia ženy v rôznom veku. Jednou z príčin, prečo majú obavy zo šoférovania, sú ich zážitky z autoškoly, agresívne správanie vodičov a často aj nevhodné komentáre ich najbližších za volantom.

Návrat za volant

Aj keď sa o tom až toľko nehovorí, mnohé ženy by sa radi dostali k šoférovaniu, a to bez obáv a stresu. Neraz sa touto myšlienkou začnú zaoberať, keď sa im narodí dieťa alebo dostanú pracovnú ponuku, pri ktorej je potrebné cestovať. Návrat za volant si však vyžaduje čas i správnu podporu. Práve o tom je projekt Konečne za volantom, za ktorým stojí dvojnásobná mama Miška. „Pomáham ženám prekonať strach zo šoférovania a začať znova jazdiť,“ vysvetľuje mentorka, ktorá si prešla rovnakou skúsenosťou.

„Sama som nešoférovala a riadne ma to hnevalo. Veľakrát som túžobne pozerala na auto, že by som s ním potrebovala ísť, ale akonáhle som mala kľúče v ruke, tak to nešlo,“ spomína na svoje začiatky Miška, ktorá mala vodičský preukaz od osemnástky, ale len málo príležitostí jazdiť s autom. Vážny dôvod sadnúť za volant mala, až keď už bolo potrebné jazdiť s deťmi. „Môj muž ma podporoval, zlom však nastal vo chvíli, keď nemohol dlhšiu dobu sadnúť za volant, potom som už musela jazdiť,“ priznáva. Začínala so známymi a jednoduchými trasami po Bratislave a po pár mesiacoch sa už vydala pracovne aj mimo mesto. Keď však hľadala niekoho, s kým by v pokoji a bez stresu mohla absolvovať jazdy mimo autoškoly, nenašla nikoho.

Viac než jazda

Tak sa zrodil podnikateľský plán, ktorý má potenciál pomôcť stovkám či tisíckam žien, ale aj mužov, ktorí potrebujú povzbudiť k šoférovaniu. „Prvú jazdu som mala so známou, ktorá sa potrebovala rozjazdiť a získať sebadôveru za volantom. Od nej som mala prvú recenziu a čoskoro prišli aj prvé objednávky a prvé klientky cez internet,“ vysvetľuje začiatky.

Jej klientky však potrebujú a dostávajú omnoho viac než len samotné jazdy. S pribúdajúcimi skúsenosťami sa totiž začnú vynárať otázky ako postupovať v určitých situáciách, čo robiť, keď dôjde ku škode na aute, ako sa pripájať na diaľnici, ako natankovať, ako mať správne osvetlené auto alebo v akej obuvi je najlepšie sadnúť za volant. Miška poskytuje svojim sledovateľom i zákazníčkam množstvo užitočných rád, minikurzov, videí a návodov.

S AUTOM BEZ OBÁV: Keď sú počiatočné strachy zo šoférovania odbúrané, vznikne priestor na lepšie spoznanie vozidla a bežnej starostlivosti o neho.
S AUTOM BEZ OBÁV: Keď sú počiatočné strachy zo šoférovania odbúrané, vznikne priestor na lepšie spoznanie vozidla a bežnej starostlivosti o neho.
(Zdroj: Anna Chelemendíková)

Veľké rozhodnutie

Jej práca je natoľko populárna, že s ňou chcú jazdiť aj ženy mimo Bratislavu. Nečudo, že spolupracovníčky projektu Konečne za volantom dnes možno nájsť na viacerých miestach Slovenska, v Trnave, na Myjave i v Ružomberku a okolí. Čoskoro sa zoznam dokonca rozšíri.

„Rozhodnutie sadnúť za volant je  veľkým vystúpením z komfortnej zóny, a treba sa na to psychicky pripraviť,“ pripúšťa Miška, ktorú jej klientky sledujú na sociálnych sieťach celé mesiace, kým sa odvážia osloviť ju na prvú jazdu. „Ale sú aj také, ktoré už nad návratom za volant rozmýšľali, a keď na mňa natrafia, hneď sa objednajú.“

Nové výzvy

Zaujímavosťou je, že prevažujú ženy, hoci aj muži mávajú problémy sadnúť si za volant. Je to téma, o ktorej sa v spoločnosti málo hovorí, keďže existujú stereotypy podľa ktorých majú muži k šoférovaniu bližšie a naopak, pre ženy je zložitejšie. Je to však iba mýtus, čo potvrdzuje aj projekt Konečne za volantom. Niekedy stačí na veľký posun len pár lekcií.

A ako to funguje? „Záujemkyňa o jazdu si jazdu jednoducho objedná, vyberie si termín a miesto stretnutia. Jazdí sa na vlastnom aute, nepomáha jej žiadny inštruktor s vlastnými pedálmi.  Neraz je prvá jazda iba na parkovisku, treba prebrať vodičské skúsenosti, strachy a obavy, povedať si základné veci týkajúce sa ovládania vozidla, práce so spojkou či rozbehu. Niektoré klientky idú hneď do premávky a skúsia si jednoduchú trasu, iné potrebujú niekoľko stretnutí, kým ti trúfnu opustiť parkovisko,“ opisuje svoju prácu Miška a zdôrazňuje, že väčšina žien sa najviac spočiatku obáva toho, že niekomu za volantom ublížia alebo niekomu spôsobia škody. „Pociťujú veľkú zodpovednosť za životy a majetok iných,“.

„Neskôr sa objavia nové výzvy, napríklad preraďovanie sa z pruhu do pruhu, parkovanie, to je klasika už len kvôli stereotypom, keď od malička počúvajú, že ženy nevedia parkovať“.

To ako sa klientka rozjazdí záleží aj od podpory okolia. Ak jej muž alebo partner jazdí pokojne, je to jednoduchšie, ak naopak trúbi, je v premávke agresívny alebo kritizuje ostatných vodičov, je to pre ňu náročnejšie, dozvedáme sa.

PO CELOM SLOVENSKU: Miška by rada pomáhala ženám po celom Slovensku, preto sa snaží rozšíriť tím svojich spolupracovníkov.
PO CELOM SLOVENSKU: Miška by rada pomáhala ženám po celom Slovensku, preto sa snaží rozšíriť tím svojich spolupracovníkov.
(Zdroj: Anna Chelemendíková)

Pomaly a opatrne

Zaujímalo nás tiež, či sa niekedy nebojí sadnúť do auta s neskúsenou vodičkou, ktorá je v strese. „Do jazdy môžem zasiahnuť len slovne alebo ručnou brzdou,“ priznáva. Nikdy ju však nemusela použiť. „Klientky a začiatočníčky jazdia pomaly a opatrne. Preto sa s mini nebojím. Klientky sa skôr podceňujú, zvládli by aj ťažšie trasy a vždy na to ideme opatrne,“ približuje svoju prácu. „Pre mnohé z nich je náročné používanie pedálov a jazdenie s manuálom.“

Počiatočný stres trápi mnohé ženy než sa odhodlajú k jazdeniu. „Niektoré klientky sú extrémne nervózne, zvracajú doma od stresu, plačú aj niekoľko dní vopred,“ prezrádza neutešenú realitu. „Postupne sa ich nervozita zmierňuje, sú už nervózne len hodinu pred jazdou a časom sa na jazdenie tešia,“ prezentuje výsledky svojho pokojného, empatického a uvoľneného prístupu Miška, ktorá trpezlivo odpovedá na otázky ohľadne šoférovania alebo nacvičuje parkovanie.

Kruté poznámky

Stále ju však dokážu prekvapiť poznámky mužov. „Mamička ide jazdiť, rozlúčte sa s ňou!“ či „Nevieš cúvať, ani to neskúšaj,“ to všetko si neraz vypočujú jej klientky pred jazdou. Práve toto je prístup, ktorý ženy odrádza od šoférovania a spôsobuje mnoho stresu a neistoty. Rovnako nepremyslené rady okolia. „Napríklad ísť sa rozjazdiť na diaľnicu. Často tiež počúvam, že sa nemôžu na nikoho na ceste spoľahnúť, že každý sa správa za volantom hlúpo, a toto je veľmi kontraproduktívne, lebo to vyvoláva ešte väčšie obavy zo šoférovania. Takže klientkám hovorím, že sa na ostatných vodičov môžu spoľahnúť, že ostatní vodiči vedia čo robia, ale budeme predvídať, že niekto môže urobiť chybu. Určite to ale nie sú všetci,“ radí Miška. 

Do budúcnosti chce svoju pomoc ďalej rozvíjať, podporovať ženy virtuálne i osobne a vytvárať sieť šikovných inštruktoriek, ktoré budú pomáhať rozjazdiť sa ženám po celom Slovensku.


Zdroj foto: Anna Chelemendíková

Príbehy

Socialne siete