Dávate si na začiatku roka predsavzatia? Možno nad nimi dokonca premýšľate už počas decembra a dúfate, že s úderom silvestrovskej polnoci sa konečne dostanete k ich plneniu. Tušili ste, že ľudia si dávali predsavzatia už v dávnom staroveku? Ako sa líšili od našich dnešných, kde čerpať pri predsavzatiach inšpiráciu a prečo si ich možno vôbec netreba dávať?
Myšlienka nového začiatku, po ktorom napravíme niektoré svoje slabiny, chyby či nedostatky, nie je žiadnou novinkou. Začiatok kalendárneho roka ľudí od dávna fascinoval. Už starí Babylončania si dávali s príchodom nového roku záväzky, hoci iné, ako by ste predpokladali.
Zabudnuté náradie
Dve tisícročia pred našim letopočtom si počas dvanásťdňového novoročného festivalu zvaného Akitu dávali záväzky, že určite vrátia požičané poľnohospodárske náčinie, a že splatia všetky svoje dlhy. Keďže si tieto záväzky museli dávať, tak sa zdá, že na ne radi zabúdali.
Aj starí Rimania si na nový rok dávali predsavzatia. Prvý mesiac v roku, január bol pomenovaný po rímskom bohovi Janusovi s dvomi tvárami, ktorý sa tešil na nové začiatky, ale zároveň pozeral späť. Nielenže sa zamýšľal na minulosťou, ale dával si aj predsavzatia do budúcnosti. Rimania Janusovi prinášali obete a sľubovali mu, že sa budú v nasledujúcom roku dobre správať.
Novoročné predsavzatia sa dávali aj v stredoveku. Napríklad keď rytieri obnovovali svoje sľuby. O pár storočí neskôr sa už môžeme dočítať o tom, že ľudia si novoročné predsavzatia nielen dávali, ale podobne ako dnes, sa bavili na tom, že ich nakoniec vôbec nedodržia.
V novinách vychádzajúcich v 19. a 20. storočí možno nájsť príklady predsavzatí, ktoré boli často náboženského alebo duchovného charakteru, mali posilniť pracovnú morálku či priniesť zdržanlivosť k pozemským pôžitkom.
Pre lepší život
Pozornosť sa neskôr presunula na sebazdokonaľovanie, čo sú záväzky, ktoré si mnohí dávajú dodnes. Jeden zverejnený prieskum odhalil, že v roku 1947 si ľudia želali zlepšiť svoju povahu, byť chápavejší, žiť lepší život, prestať fajčiť, viac šetriť či chodiť častejšie do kostola.
Hoci prešlo takmer osem desaťročí, sú predsavzatia aj v 21. storočí veľmi podobné, veď kto nemal nikdy na svojom zozname prianie míňať peniaze účelnejšie či viac šetriť, venovať sa viac svojmu zdraviu či sa rozumnejšie stravovať, prestať fajčiť, obmedziť alkohol alebo sa viac venovať rodine?
Mnohí ľudia si časom prestávajú dávať predsavzatia, hlavne ak každoročne v ich dodržiavaní zlyhajú. Existuje však niekoľko spôsobov ako šancu na zlepšenie svojho života skutočne využiť a vytýčené ciele aspoň z časti dosiahnuť.