Keď po prvýkrát chytila šípky do ruky, mala 42 rokov a vôbec netušila, že práve tento moment jej zmení život. Dnes, o desať rokov neskôr, patrí Henrieta Holá medzi rešpektované organizátorky šípkarských turnajov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Šípky sa stali jej vášňou a tie, s ktorými súťaží, jej vyrobili doslova na mieru jej vlastnej ruky až v krajine vychádzajúceho slnka.
Ako ste sa dostali k takému netradičnému športu, akým sú šípky?
Po rozvode som sa z Bratislavy vrátila do svojho rodného mesta. Stretla som sa s kamarátom z detstva v bare, kde sa hrali šípky. Žiaľ, alebo našťastie, neprišiel, ale v bare sa hrali šípky a do hracieho plánu, v šípkarskej hantírke „pavúka“, chlapcom chýbal jeden hráč, tak ma prehovorili, aby som si s nimi zahrala. Držala som šípky prvýkrát v rukách, samozrejme, dostala som tzv. AB, čiže prehrala som aj na A, aj na B strane pavúka. Takto som medzi mužmi v zlatomoravskom klube prehrávala ešte rok, pokiaľ sa mi podarilo po prvýkrát vyhrať.
Vieme o vás, že turnaje v šípkach organizujete aj komentujete. Nechceli ste aj súťažiť?
K organizovaniu turnajov som sa dostala cez súťaže. Ako nadšený hráč šípok som sa zúčastnila na prvom ročníku Slovak DartsOpen (steelové šípky), zaplatila som si štartovné na všetky turnaje, ale keď som zbadala, ako sa organizátori trápia so zahraničnými hráčmi, hlavne pokiaľ ide o jazyky, behom chvíle som namiesto pri terči sedela pri organizačnom stolíku a pomáhala. Odvtedy stojím za každým veľkým turnajom na Slovensku. Smejeme sa, že už mi chýba len inventárne číslo. Keď prišla ponuka komentovať šípky, bolo to jasné a ja som si v päťdesiatke začala plniť sen z detstva. Počkala som si 32 rokov.
Čo všetko predstavuje organizácia turnaja v šípkach – na Slovensku aj na medzinárodnej úrovni?
Keď opustí turnaj posledný hráč, ihneď začína organizačný tím pod vedením viceprezidenta Františka Šulca, inak bývalého hádzanára, pracovať na ďalšom ročníku. Nie je to jednoduché, potrebujete zabezpečiť od zásuviek v hale až po tzv. callera (hlavného rozhodcu na stagi) všetko. Najväčším problémom začínajú byť haly pre top turnaje na Slovensku. Dnes prichádza na slovenské poháre okolo 500 hráčov, musia na niečom hrať, čiže je nutné zabezpečiť terče, spustiť registráciu, catering atď. Ide väčšinou o celovíkendové turnaje, na ktoré prichádzajú hráči z celého Slovenska. Pokiaľ ide o medzinárodné turnaje, musíte poskytnúť všetky informácie o možnostiach ubytovania, parkovania, dokonca sa staráme o to, aby bol dostatok smetných košov v halách. Už sa mi stalo aj to, že som po všetkých lekárňach v Šamoríne zháňala pre niekoľkonásobnú majsterku sveta pre malé poranenie prsta špeciálny leukoplast.
Mnohí zrejme ani netušia, že Slovensko organizuje takéto veľké turnaje...
Vlani v septembri sme organizovali Europe Cup organizácie WDF, hostili sme tímy hráčov zo 40-tich krajín Európy, cca 500 šípkarov. Pre našu krajinu to boli veľmi úspešné majstrovstvá Európy, naše ženy sa umiestnili vo veľkej konkurencii na 2. mieste, prehrali len s úradujúcimi majsterkami Európy z Holandska. Tieto zápasy som spolukomentovala a naozaj to bol zážitok na celý život. Uspeli sme aj ako organizátori, keď som spolu s kolegyňou mala na starosti ako head marker všetkých zapisovateľov. Aj tu nastal pokrok, ešte nedávno sa skóre zapisovalo na tabule ručne, dnes už je samozrejmosťou tablet a rôzne aplikácie. Aj Slovensko sa hrdí vývojom jednej z hracích aplikácií, ale na veľkých turnajoch sú dôležití tzv. markeri, ktorí sú aj rozhodcovia zápasu, a hodnotu troch šípok zapisujú do aplikácie. Mala som na starosti práve organizáciu markerov. V hodnotení výboru WDF sme boli takí dobrí, že by sme sa chceli uchádzať o kandidatúru na zorganizovanie World Cupu v roku 2027.
Je teda pred vami naozaj náročné obdobie.
Z pohľadu nášho organizačného tímu to bude zatiaľ najväčšia výzva, ale sme si istí, že to zvládneme. Akousi predprípravou pred možnou organizáciou majstrovstiev sveta, bude májová exhibícia štyroch top hráčov sveta v Bratislave na exhibičnom turnaji, na ktorý sa podarilo predať 3 500 vstupeniek v priebehu mesiaca, čo svedčí o šípkarskom boome na Slovensku.
Počet ľudí, ktorí na Slovensku hrajú šípky, stúpa. Čo myslíte, čím to je?
Ako som už spomínala, šípkam paradoxne pomohla korona, ľudia zostávali doma a hľadali alternatívu, ako zapojiť celé rodiny do spoločných aktivít a šípky sa stali vhodnou hrou pre všetkých. Pravdepodobne k tomu prispeli aj televízne prenosy, hlavne z turnajov, kde víťaz získa odmenu pol milióna libier. Mnohí rodičia už videli svoje deti, ako zdvíhajú pohár nad hlavu. Ale cesta k účasti na svetových turnajoch nie je taká jednoduchá. Dnes 17-ročný Luke Littler je však príkladom, že sa to dá aj v mladom veku, hoci sláva a peniaze často negatívne vplývajú na neskúsených hráčov, ktorí nevedia zniesť ťarchu slávy a bohatstva. Uvidíme, ako dopadne Luke. Samozrejme, prajem mu, aby to zvládol.
Máte prehľad o tom, koľko Slovákov sa vlastne tomuto športu venuje?
Primárne sa venujem steelovým šípkam a tam je momentálne slovenský rebríček rozdelený na 1. ligu mužov, kde hrá 64 najlepších šípkarov. 2. liga je otvorená a podmienkou hry na turnajoch je zaplatená registrácia v Združení šípkarských organizácií. V hlavnej kategórii hrá cca 1300 hráčov, v samostatnej kategórii žien je to asi 100, rovnako juniorov v kategórii U13 a U18. Lokálne sa hrávajú turnaje, kde nie všetci hráči sú aj evidovaní v združení. Som aj v organizačnom výbore šípkarskeho klubu v Topoľčiankach, kde sa pravidelne stretáva cca 30 až 40 hráčov.
Hrá šípky aj nejaký „dorast“?
O mládež sa staráme v niekoľkých šípkarských akadémiách, aj v mojom materskom klube, ale najväčšie akadémie pôsobia v Nitre, Leviciach, Novákoch. Chodila som aj po základných a stredných školách, v rámci svojho voľného času som vyučovala na hre v šípky matematiku a fyziku naozaj alternatívnou formou, ktorá deti zaujala. Dokonca sa venujeme aj deťom s autizmom a žiakom s rôznymi poruchami učenia. Veľmi ma teší, keď príde junior a na vysvedčení z matematiky donesie známku lepšiu aj o dva stupne. Samozrejme, po prehrách utierame aj slzičky. Možno by sa to nezdalo, ale v našich radoch nájdete aj vozíčkarov, ktorí majú tiež vo svete aj svoju vlastnú kategóriu, u nás sú integrovaní medzi zdravých hráčov.
V čom spočíva najväčšie čaro tejto hry?
Čaro, to je asi to správne slovo, ktoré vystihuje hlavne radosť z hry. Šípky môžete začať hrať, keď máte osem rokov, ale aj sedemdesiat. Šípky spájajú generácie, často sa stretnete pri terči s dievčatkom, ktoré potrebuje stolček na to, aby si vytiahlo po hode šípky z terča, ale aj s dôchodcom, ktorý začal hrať šípky v klube dôchodcov. Ja som začala hrať šípky pred desiatimi rokmi, mala som 42 rokov. V našich radoch sa stretnete aj s bývalými vrcholovými športovcami, ktorým po skončení aktívnej kariéry chýba ten adrenalín pri súťažení, a musím podotknúť, že práve tí bývajú pomerne úspešní. Určite hlavné čaro je práve v ľuďoch, ktorí šípky hrajú.
Potrebuje hráč na túto hru nejaké špeciálne schopnosti, prípadne vybavenie?
Poznám začiatočníkov, ktorí sa už po pár turnajoch postavili na stupne víťazov. Či je to talentom, ťažko povedať. Poznám aj takých ako ja, ktorí si miesto na stupňoch víťazov vydreli poctivým tréningom, ale i takých, ktorí po rýchlom vzostupe zaznamenali aj rýchly pád, a mnohí ten pád nezvládli a k šípkam sa nevrátili. Každý je iný, na každého platí niečo iné. Samozrejme, k hre potrebujete šípky. Najdôležitejšou časťou šípky je tzv. telíčko a toto telíčko máva rôzne tvary, gramáž. Odporúčam vyskúšať si čo najviac rôznych tvarov a váh, nájsť tie, ktoré vám vyhovujú a sadnú do ruky. Viem o hráčovi, ktorý má úplne obyčajné šípky za dve-tri eurá, príde raz za polroka na turnaj a vyhrá ho.
A aké šípky máte vy?
Mám špeciálne šípky, ku ktorým sa viaže veľmi milá príhoda. Boli sme so synom na lyžovačke na ľadovci v Rakúsku, a to začiatkom septembra, pretože ešte nebola šípkarská sezóna, lebo počas sezóny, ktorá trvá od septembra do júna, je môj víkendový kalendár plný šípkarských termínov. Po lyžovačke sme si vždy dopriali nejaký výlet a môj syn mi dovolil, že jedno poobede strávime v múzeu Swarovského vo Wallens. A tam som objavila šípky, ktoré mi sadli do ruky a boli úžasné. Žiaľ, cena bola pre mňa privysoká. Môj záujem zaznamenala predavačka, ktorá bola natoľko milá a doniesla mi emailovú adresu výrobcu šípok z Japonska. Ihneď som mu napísala a výsledkom bolo po dlhom dopisovaní, že mi vyrobili šípky na mieru na základe mojich videí z mojej hry. Nakoniec sa cena šípok aj s dopravou, poistením a clom, vyšplhala na rovnakú, ako bola tá v múzeu. Najväčším problémom bola colnica, kde som vysvetľovala, že sú to šípky na šport, a nie zbraň.
Viete nám v skratke vysvetliť, aké rôzne druhy „šípkových športov“ poznáme a čím sú špecifické?
Šípky sa rozdeľujú podľa terčov, na ktorých sa hrajú, a to na softové a steelové. Každé majú svoje vlastné rebríčky a aj turnaje. Na softové terče sa hrá šípkami s plastovými hrotmi, na steelové s kovovými.
Mnohí budú zrejme prekvapení, že z hry, ktorá sa kedysi hrala v krčme, a pravidlá boli jednoduché – trafiť terč – je dnes vysoko profesionálna súťaž.
Šípky sa stali športom s riadnymi pravidlami, či už je to rozstrel na stred, na základe ktorého sa určí hráč, čo začína hrať zápas. Hoci sa to nezdá, ale je pomerne dôležité, kto začína, pretože ten má výhodu troch šípok, často práve tie rozhodujú o víťazovi zápasu. Dokonca aj kultúra oblečenia sa výrazne zlepšila a je predpísaný dresscode v podobe polokošele – dresu príslušného klubu, ďalej sú to čierne nohavice, u žien je prípustná sukňa a čierne uzavreté topánky. Na každom turnaji vyššej kategórie sú prítomní športoví komisári, ktorých úlohou je aj kontrola oblečenia, a pokiaľ nespĺňa hráč stanovené podmienky, môže byť vylúčený z turnaja. Už sme mohli byť svedkami aj toho, ako sa prelepovali biele podrážky na topánkach čiernou páskou. Je úplne normálne, že alkohol už v hracích halách nenájdete. Každý turnaj má svoje pravidlá, a pokiaľ sa niekto prihlási na turnaj, mal by si ich naštudovať, prípadné nezrovnalosti alebo pochybnosti v pravidlách organizačný výbor rád vysvetlí.
Čo by ste odporúčali tým, ktorí by sa chceli pridať k slovenským šípkarom? Na koho sa môžu obrátiť?
Ak už máte terč a šípky, úplne najlepšie je nájsť si klub, ktorý je najbližšie k vášmu bydlisku, zistiť, kedy sa hrá, a začať hrať. Všetky informácie a možnosti nájdete aj na stránke Združenia šípkarských organizácií.
Zdroj foto: archív H. Holá, Shutterstock, Slovak Steel Darts
5
