Slovenská tenisová nádej Soňa Depešová (17): Každý pád je príležitosťou stať sa silnejším

Talentovaná, ambiciózna a odhodlaná. Taká je Soňa Depešová (17), ktorá si už ako dieťa vybrala „biely šport“ a jej plány v tenise sú naozaj smelé. Pre Nový Čas Nedeľa prezradila, čo ju priviedlo na tenisové kurty, ako vyzerá jej tréning a komu vďačí za to, že je z nej dnes hviezda nášho juniorského olympijského tímu.

Aká bola vaša cesta k „bielemu športu?“

K tenisu som sa dostala úplnou náhodu. Ako dieťa som skúšala mnoho športov a voľnočasových krúžkov. Jedného dňa však moji rodičia videli v novinách nábor na tenis, tak sa ma spýtali, čo si o tom myslím. Samozrejme, súhlasila som, pretože mi to prišlo ako zábava. Postupom času ma to začalo baviť čím ďalej tým viac, a tak sa z toho stala pravidelná záležitosť. Naši boli radi, že ma niečo chytilo a venovala som tomu veľa svojho času. Po pár rokoch som nabrala nejaké zručnosti a rozhodli sme sa ísť vyskúšať prvé turnaje. Celkom sa mi na nich darilo a tak sme skúšali ďalej. Pokračujeme v tom vlastne dodnes.

Boli ste športová rodina alebo len také neposedné dieťa, ktoré si potrebovalo športom vybiť energiu?

Rodičia ma vždy viedli k športu, ale brali ho len ako voľnočasovú aktivitu. Tým, že ani jeden z nich nebol vrcholový športovec a šport robili iba vo voľnom čase a slúžil ako forma zábavy, nikdy ani nesnívali o tom, že by som sa vôbec pokúsila byť profesionálna športovkyňa. Ako som už spomínala, skúšala som viac športov, pretože chceli, aby som robila nejaký, ktorý ma baví. Šport je výborný nielen zo zdravotných dôvodov, ale aj z mentálnych a sociálnych, takže podľa mňa zavážili aj tieto dôvody.

Podporuje vás rodina, pomáhajú vám na športovej ceste?

Moja rodina, dá sa povedať, tenisom dokonca žije. Vždy ma podporovali vo všetkom, čo som chcela robiť a tenis nie je výnimkou. Veľmi si vážim hlavne ochotu zo strany rodičov. Musím priznať, že tomuto športu obetovali viac ako som od nich mohla žiadať, a preto som im veľmi vďačná. Vždy mi držia palce a robia všetko, čo vedia, aby mi pomohli dosiahnuť môj sen.

Čo sa vám na tenise najviac páči a čo je pre vás najnáročnejšie?

Na tenise sa mi najviac páči vznešenosť tohto športu. Veľmi sa mi páči, ako to vyzerá, keď ho niekto vie hrať. Existuje nespočetne veľa kombinácií, vďaka čomu je každá výmena jedinečná. Nikdy neviete, ako to dopadne, pretože sa všetko dá otočiť jednou vyhratou výmenou. Najnáročnejšie je pre mňa určite spojiť všetky stránky tenisu dokopy. Nielen, že je tenis náročný fyzicky, ale aj mentálne a takticky. Zložité je aj neustále cestovanie, príprava a plánovanie. Zranenia, motiváciu a disciplínu ani nemusíme spomínať. Najnáročnejšie je pre mňa teda určite všetko spojiť dokopy tak, aby to fungovalo, pretože keď sa rozpadne hoci iba jedna vec, je veľmi ťažké sa z toho dostať.

Ako prebieha váš typický deň, tréningy ako sa musíte stravovať a čo všetko robíte preto, aby ste boli v tenise čo najlepšia?

Tým, že bývam v Piešťanoch a často trénujem v Bratislave, bývajú moje dni dlhé. V podstate ráno odchádzam a večer sa vraciam domov. Keď trénujem v Piešťanoch, je to trochu lepšie, stále tomu však venujem veľa času. Väčšina mojich dní obsahuje dve fázy tenisového tréningu, jednu kratšiu alebo dlhšiu kondičnú prípravu a regeneráciu. Snažím sa stravovať zdravo a pravidelne, a pred tréningami dopĺňať energiu pre maximálny výkon. Čo presahuje každodenné tréningy, je sledovanie tenisu. Rada sledujem profesionálne zápasy, z ktorých sa snažím odpozorovať čo najviac užitočných vecí. Tie sa snažím neskôr aplikovať do mojej hry. Rada však sledujem aj zápasy ostatných hráčov počas turnajov. Títo hráči sú mi bližšie a myslím si, že je prospešné to striedať. Všetko čo robím, robím naplno a aj keď príde neúspech, tak verím, že sa moja tvrdá práca raz vyplatí.

Je náročné spojiť štúdium na gymnáziu s tenisovou kariérou?

Ja osobne som nikdy nemala so študovaním nejaký problém. Bola trochu zmena prestúpiť zo základnej školy na strednú, ale to je tak aj u všetkých, čo nešportujú. Zvykla som si však pomerne rýchlo a nemám sa na čo sťažovať. Ak si dokážete všetko naplánovať a zodpovedne sa pripraviť, zväčša nenastávajú žiadne problémy. Nie je však vôbec jednoduché spojiť školu s tenisovým plánom. Keďže v tenise sa stál niečo mení, skúšky sú často dohodnuté na poslednú chvíľu a nájsť si čas na učenie a sústrediť sa počas turnajov, býva tiež komplikované. Vždy sa to však dá zvládnuť.

Ktorý svoj doterajší športový úspech si najviac ceníte?

Je ťažké vybrať konkrétne jeden, pretože u mňa znamená každý jeden niečo iné. Momentálne by som však vyzdvihla minuloročné finále Majstrovstiev Európy jednotlivcov do 16 rokov. V tom období sa mi moc nedarilo a trápila som sa po viacerých stránkach. Moja účasť vo finále preto pre mňa znamenala ešte viac, ako to na prvý pohľad môže vyzerať. Som na seba hrdá za to, že som to dokázala poskladať, vyhrala som ťažké zápasy v prvých kolách a aj víťazstvo mi ušlo len o pár bodov.

Ako vnímate vaše zaradenie do juniorského olympijského tímu?

Zaradenie do tímu beriem ako poctu a som zaňho veľmi vďačná. Nikdy nezabudnem na účasť na juniorskej olympiáde. Už len zúčastniť sa bol obrovský zážitok a priniesť zlato zo štvorhry bol splnený sen. Pomoc zo strany juniorského olympijského tímu mi naďalej pomáha pokračovať v tom, čo ma napĺňa. Určite mi naša spolupráca otvára dvere ďalej v mojej kariére a teším sa na jej pokračovanie.

Aký máte športový vzor?

Viem, že je to veľmi zriedkavé, ale nikdy som nebrala nejakú konkrétnu osobu ako svoj vzor. Od malička som sa snažila byť autentická a robiť veci tak, ako ch cítim ja, a nie napodobňovať ostatných. Mám rada veľa športovcov ale nikoho si neidealizujem a nesnažím sa ani nikoho napodobniť. Zastávam názor, že nie je nič zlé na tom budovať si svoju cestu, či už športom alebo životom podľa seba.

Aké sú vaše tajné športové sny? Čo chcete v tenise dokázať?

Mojim hlavným cieľom je udržať si radosť zo športu. Mala som aj ťažie obdobia a prišla som na to, že to je to najpodstatnejšie. Ak by som si však mala vybrať jeden konkrétny sen, bola by to asi zlatá medaila zo skutočnej olympiády. Už účasť na nej by bola niečo neopísateľné, ale zlato by bol doslova splnený sen. Oveľa radšej si však dávam krátkodobé ciele, pretože sa mi potom stáva, že sa nechám príliš uniesť a zabúdam na prítomnosť. Ak by som si však mala vybrať, tak by to bolo toto.

Čo o Soni (ne)viete

Vek: 17

Miesto, kde som sa narodila: Bratislava

Miesto, kde žijem: Piešťany

Akému športu by som venovala, ak by to nebol tenis: Atletika

Obľúbená kniha: Jemné umenie mať veci v paži

Obľúbený film: Sociálna dilema

Obľúbená hudba: Pop

Životné motto: Každý pád je príležitosťou stať sa silnejším.

Zdroj foto: Slovenský tenisový zväz, SOŠV/Andrej Galica