Spevák Miro Jaroš (47): Vianoce nie sú o darčekoch

Koncom roka vyráža Miro Jaroš (47) tradične na vianočné turné. Zakaždým je to veľkolepá javisková šou, plná pesničiek, farieb, príbehov a nádherných emócií. A to k Vianociam patrí. Rovnako k nim patrí i ohliadnutie sa za odchádzajúcim rokom a pohľad do prichádzajúceho nového roka. Ako vyzerajú Vianoce obľúbeného speváka?

O Vianociach sa hovorí, že vtedy znesú „gýčovejšiu“ výzdobu aj tí, čo inak preferujú striedmy štýl. Tiež sú Vianoce pre vás v znamení trblietok, svetielok, ozdôb na každom kroku?

Áno, vo mne je stále to večné dieťa. Vždy mám vyzdobenú obývačku, dominantný je veľký stromček, všade sú girlandy a mám nádherný drevený Betlehem. Vlastne celá domácnosť je vianočná. Jeden rok som si urobil výzdobu iba v zlatej farbe, ale nebolo to ono. Potrebujem veľa farieb, lebo mi to pripomína Vianoce môjho detstva, môj rodný dom v Tepličke. Pripomína mi to, ako sme so súrodencami oberali zo stromčeka salónky, ako nám stromček občas spadol. Mám rád to, čo mnohí nazývajú gýč, ale pre mňa je to príjemná spomienka na niekdajšie Vianoce.

Opatrujete aj nejaké ozdoby z čias detstva?

Nemám také. Ale kým žila moja mama, háčkovala rôzne ozdoby na stromček. Obdarovávala nimi aj ľudí, ktorých nepoznala. Ja ich mám plnú škatuľu a sú to moje najvzácnejšie ozdoby. Môžem mať hocijako moderný stromček, vždy musia na ňom byť aj mamine háčkované.

Tieto Vianoce sú pre vás druhé bez mamy. Ako si ju pripomínate cez sviatky?

Mama bola tradičná, milovala kapra vo vani a všetko to, čo si pamätala zo svojho detstva. Nedokázali sme ju presvedčiť na rybie filé, trvala na kaprovi. Nesnažila sa nám vnucovať svoje tradície a tvrdiť, že sú jediné správne. Nepresviedčala nás o svojom názore, empaticky nám vyšla v ústrety. Ak sme chceli na Vianoce iné jedlo, tak nám ho dopriala. Napríklad môj brat nemá rád zemiakový šalát, tak mu vymyslela niečo iné. Spájali nás jej vanilkové rožky. Tie sme všetci milovali a ja ich dodnes podľa jej receptu robím. Keď otec zomrel, tak som ako najstarší robil všetkým na čelo krížik ako požehnanie a  pokračovali sme oplátkou. Štedrú večeru sme mali vždy o šiestej, keď začali biť zvony na kostole. Po večeri sme sa išli pozrieť, aké darčeky nám Ježiško priniesol.

Je nejaký darček z detstva, ktorý bol nezabudnuteľný a dodnes si naň spomínate?

Jedny Vianoce, keď som mal asi desať rokov,  mi Ježiško nepriniesol nič. To si dieťa, ktoré sa na darčeky teší, veľmi zapamätá. Môj otec vtedy vyhodnotil, že si darček nezaslúžim. Všetci si rozbaľovali balíčky, iba ja nie. Dodnes si vybavujem ten pocit sklamania, spať som išiel s plačom. Na druhý deň ráno som si v izbe pod vetvičkou vo váze našiel knihu Danka a Janka. Toto bol pre mňa najvzácnejší darček, lebo Ježiško predsa len na mňa nezabudol.

A keď sa na to pozrieme opačne – akým darček si ty niekoho najviac potešil?

Vyrastal som v rodine, kde nebolo peňazí nazvyš, napriek tomu, že naši sa veľmi snažili. Keď som ako sedemnásťročný išiel pracovať do Anglicka a zarobil som tam v mojich očiach prvé veľké peniaze. Vtedy som na Vianoce priniesol domov prvý ananás v živote, sestre veľkého plyšového medveďa, bratom zošívanú futbalovú loptu. Pamätám si, aký krásny pocit bol urobiť niekomu veľkú radosť, dodnes vidím, akí boli šťastní. A ja tiež.

Ale Vianoce nie sú iba o darčekoch. Niekto ich vníma ako dni voľna, iní preciťujú ich duchovný odkaz. Ako to máte vy?

Vekom sa to mení. Čím som starší, tým viac chápem, čo je najväčší dar. Že to nie sú darčeky, ale hlavne pozornosť, ktorú si dávame, že sa stretneme celá rodina, počúvame sa, sme tam jeden pre druhého. Najväčší dar je rodina. Kým ju máme, je to najviac. Často ju berieme ako samozrejmosť, a keď niekto odíde, až vtedy si uvedomíme, ako nám chýba. Po odchode mojej mamy som sa začal viac starať o vzťahy s mojimi blízkymi. Pochopil som, že nechcem byť celý deň iba v práci a venovať sa kariére. Moja práca ma veľmi baví, ale jedného dňa sa skončí, odíde múza. Ak nebudem mať pevné zázemie doma, stratím všetko. Vzťahom treba venovať energiu, starať sa o ne. Dôležité je mať sa s kým porozprávať, mať domov.

Vzťahy medzi ľuďmi v posledných rokoch značne zhrubli, to je známy fakt. Čo vidíte vy ako najväčší problém?

Sociálne siete a mobilné telefóny. Často si povieme – veď zavolám, nemusíme sa stretnúť, poprajem pekné sviatky cez správu. Ako vedia byť technológie užitočné, tak nás pripravujú o ľudský kontakt, pri ktorom sa môžeme objať a pocítiť ľudské teplo. Sociálne siete sa stali sprostredkovateľmi, ale nikdy nenahradia živé stretnutie, neprenesú pocit, ktorý vie dať len objatie alebo pohladenie.

Svojimi pesničkami pomáhate rodičom pri výchove, každá má nejaké posolstvo a vďaka nim si deti hravou formou osvojujú správne návyky, pozitívne myšlienky. Spracovali ste takto už veľa tém, máte ešte nejakú v zálohe?

Niekedy mám pocit, že už som spracoval všetko a potom sa zrazu objaví niečo, čo ma zaujme, alebo mi vnuknú fanúšikovia dobrý nápad. Momentálne v pesničkách často spievam o sile rodiny, o súdržnosti, aby sme viac mysleli na seba, aby sme dávali lásku. Viem, že nedokážem zmeniť svet, ale ak pesnička prináša dobrú náladu a pohodu do rodín, a tie sa pri nej bavia, môže doma vytvoriť pozitívnu klímu. Ľudia sa môžu cítiť viac zomknutí.

Nie to ale trochu smutné, že také normálne a prirodzené veci je treba ľuďom pripomínať?

Je to stav sveta, v ktorom žijeme. Napríklad nevieme odpúšťať, myslíme si, že ak niekomu odpustíme, ten druhý nad nami vyhral. A to nie je pravda, odpúšťame kvôli sebe. Keď sa zbavíme negatívneho pocitu pri spomienke na toho človeka, nájdeme vnútorný mier. Ten je dôležitejší než čokoľvek iné. Niekedy je naozaj lepšie ustúpiť. Je pravda, že ak človek začne pri sebe, aj svet okolo neho sa pravdepodobne zmení.

Na Silvestra máte rád bujarú zábavu, alebo sa radšej utiahnete do ticha?

Mám rád ticho. Taký ten kľud, kedy si o polnoci zapálite s blízkymi prskavku, dáte si objatie a viete, že je všetko ako má byť. Nič viac nepotrebujem.

Na začiatku roka na  nás všade vyroja horoskopy. Čítate ich a veríte im?

Horoskopy čítam len zo zábavy. Nedávam im moc nado mnou. Ak by som si prečítal, že sa mi má stať niečo zlé, zbytočne by som si pokazil deň nejakou obavou.

Ste ten, čo si na začiatku roka dáva predsavzatia?

Nerobím to. V istej fáze svojho života som sa naučil brať ho tak, ako ide. Samozrejme, termíny vystúpení v kalendári mám, to bez plánovania nejde. Mimo toho sa snažím žiť v prítomnosti.

Čo z pracovnej oblasti pekné na vás v roku 2026 čaká?

Nahrávanie albumu s uspávankami. Je to pre mňa úplne iná poloha po diskotékových piesňach a veľmi sa na to teším, lebo vznikli naozaj krásne uspávanky. Veľa v štúdiu zívame, tak myslím, že fungujú. Dúfam, že nimi mojich fanúšikov poteším. Okrem toho budem koncertovať. V apríli odohráme v Bratislave najväčšiu disko párty pre celé rodiny. Na to sa teším najviac!

Čo by si zaželal čitateľom k Vianociam a do nového roka?

Určite im želám, aby si dokázali vážiť prítomnosť blízkych, aby našli cestu aj k tým, na ktorých sa hnevajú. Nečakajte, kedy príde ten druhý, urobte prvý krok. Objímajte ľudí, na ktorých vám záleží a máte ich radi. Nepovažujte za samozrejmosť, že to vedia, povedzte im to. Slová majú obrovskú silu. Dávajme si lásku najavo, hovorme o nej, aj takto sa robí svet krajším a vytvára sa teplo domova.  Niekedy je pre ľudí ťažko vysloviť  a prijať „mám ťa rád“, aj ja som s tým mal kedysi problém. Naučil som sa to prijať, aj to hovoriť. A to by som prial všetkým.

Zdroj foto: amj, zuzana jánošová