Aby naši predkovia prežili v divej prírode, potrebovali venovať mimoriadnu pozornosť všetkým možným nebezpečenstvám. Z tohto dôvodu je náš mozog stvorený na to, aby ho priťahovali zlé správy a aby bol neustále v strehu. Dnešná doba však priniesla podľa vedcov veľký paradox.
Vďaka moderným technológiám a neustálemu prísunu informácií a noviniek je podľa odborníkov ľudský mozog preťažený zlými správami, na ktoré nie je konštruovaný. Výskumníci tvrdia, že odpoveďou nie je prestať sledovať aktuálne udalosti – je potrebné vybudovať si zdravšie návyky týkajúce sa toho, ako, kedy a kde sa dozvedáme o novinkách.
Bezmocnosť a preťaženie
Podľa minuloročných prieskumov sa až 40 percent ľudí vyhýba správam alebo sa snaží obmedzovať ich príjem. Dôvody respondentov sa neustále opakovali. Správy im spôsobujú zlú náladu, pocity preťaženia a bezmocnosti.
Zatiaľ čo v minulosti sa ľudia o novinkách dozvedali ústnym podaním, neskôr v novinách či rozhlasových a televíznych správach, dnes máme neustály prístup k rôznym informáciám, notifikáciám a upozorneniam z celého sveta priamo v našich telefónoch. To podľa psychológov vyvoláva únavu z neustáleho prílivu.
Ľudský mozog je prirodzene nastavený na to, aby sledoval hrozby. Na základe toho prikladá negatívnym správam väčšiu dôležitosť, viac ich vyhľadáva a dlhšie si ich pamätá. Tak vzniká dojem akoby bolo negatívnych správ viac než pozitívnych.
Vyberajte správne
Štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Nature Human Behaviour skúmala viac ako 105 000 skutočných spravodajských titulkov, ktoré si ľudia pozreli takmer šesť miliónkrát. Každé ďalšie negatívne slovo zvýšilo mieru preklikov, zatiaľ čo pozitívne slová mali opačný účinok. Uvedomenie si, že niektorí tvorcovia obsahu chcú skôr provokovať ako odrážať realitu, vytvára užitočný kognitívny odstup.
Aké je riešenie únavy zo správ? Nie je to vyhýbanie sa im. Demokracia závisí od informovaných občanov. Riešením je riadiť spotrebu a zdroje. Obmedzte konzumáciu správ na vymedzené časové úseky. Jeden kvalitný dlhší článok vás informuje lepšie ako záplavy náhodných, nespoľahlivých a emocionálne zaťažených príspevkov na sociálnych sieťach.
Zdroj foto: Shutterstock
