Krátko po 80. narodeninách zomrel v Bratislave jeden z najlepších slovenských hokejistov histórie Milan Kužela (nar. 27. apríla 1946 v Bratislave) Majster sveta 1972 a držiteľ ďalších troch medailí zo svetových šampionátov bol kapitánom hokejistov Slovana Bratislava, ktorí v roku 1979 vybojovali ako prvý slovenský tím titul majstrov Česko-Slovenska.
Bratislavský rodák, ktorého kamaráti prezývali aj „Beňo“, „Guli“, či „Sliepka“, vyrastal na zimnom štadióne na Tehelnom poli, keďže jeho otec tam bol ľadárom. Aj on patrí do generácie hráčov, ktorú objavil legendárny Michal Polóni. Začínal pôvodne ako útočník, v juniorskej reprezentácii Česko-Slovenska hral s Milanom Lanom a Milanom Mrukviom. Na turnaji vo Švajčiarsku však zaskočil za zraneného obrancu a po návrate domov už zostal na tejto pozícii.
Tvrdý obranca
Bol tvrdým obrancom, na ľade však vedel dobre narábať aj s pukom a vymýšľať rôzne kombinácie. V 70. rokoch patril medzi najlepších svetových zadákov.
Na Slovensku nie je veľa hráčov, ktorí dosiahli toľko úspechov ako člen Siene slávy slovenského hokeja. Vo federálnej lige v drese Slovana odohral 532 zápasov, v ktorých dal 62 gólov. V belasom vytvoril legendárnu dvojicu s Rudolfom Tajcnárom.
Majster sveta
Šancu dostal aj vo federálnej reprezentácii a v nej dosiahol najväčší úspech v roku 1972, keď sa stal majstrom sveta. V olympijskej nominácii v Sappore ešte chýbal, na šampionáte v Prahe už nie. „Krátko pred odchodom na ZOH som dostal v lige trest na 5 minút a do konca zápasu. Dodnes si myslím, že to bolo tendenčné. Do Japonska som necestoval, hovorili, že som nedisciplinovaný,“ spomínal si pred časom v rozhovore pre denník Šport. V Sappore 1972 skončila reprezentácia na bronzovej priečke, čo mnohí považovali za sklamanie. Pred MS prišlo k obmene hráčov. „Pražský šampionát bol nádherný, zo všetkých stránok zážitok.“
Jeden úspech za druhým
Hral potom aj na MS 1973 (bronz) a 1974 (striebro). Následne sa z reprezentácie vytratil. Počas šampionátu vo Fínsku sa totiž rozprával s Václavom Nedomanským a Jiřím Kochtom o tom, aké by to bolo hrať v zahraničí. Obaja jeho spoluhráči neskôr emigrovali a začala sa aj o Kuželovi rozprávať, že chce ujsť. „Neviem, kde sa to vzalo. Niekto ma jednoducho udal. Ale nebola to pravda. Vzhľadom na špekulácie som prišiel o miesto v národnom tíme,“ vysvetľoval počas MS 2011 pre hokej.cz.
Po federálnom titule so Slovanom v roku 1979 sa do reprezentácie opäť pozrel. Na šampionáte v Moskve získal striebro, aj keď dojem z vystúpenia pokazila prehra so ZSSR 1:11. V reprezentácii odohral celkovo 86 duelov, v ktorých strelil 5 gólov.
Po ukončení kariéry trénoval
V lige hral za Slovan ešte rok, potom sa po anabáze vo Zvolene do materského klubu vrátil. V roku 1982 ukončil kariéru. Neskôr trénoval v Nových Zámkoch, v nemeckom Burgau, švajčiarskom Saas-Grund a dorast v tímoch Slovana a Danubie Bratislava.
V roku 2004 ho na slávnostnom večere pri príležitosti 75. výročia organizovaného hokeja na Slovensku uviedli do Siene slávy slovenského hokeja.
Nech odpočíva v pokoji!
Zdroj foto: SOŠM
