Povestné slúchadlá, rožok a aktovka. To sú hlavné poznávacie znamenia Otíka Rákosníka z kultovej komédie Vesničko má středisková. A hoci v susednom Maďarsku patrí jeho predstaviteľ, herec János Bán 70) k hereckej špičke, u nás zostane navždy najmä závozníkom Otíkom. Pri svojej nedávnej návšteve Prahy si herec našiel čas a Novému Času Nedeľa poskytol exkluzívny rozhovor.
Divákom v celom bývalom Československu pri komédii režiséra Jiřího Menzla († 82) – Vesničko má středisková z roku 1985, ktorá sa nakrúcala v českej dedine Křečovice, stekali po tvárach slzy smiechu. Trochu zaostalý Otík a vodič družstevného nákladiaka Karel Pávek (Marián Labuda) sa totiž svojimi výrokmi, chôdzou i spôsobmi zapísali do filmovej histórie. Menzlov film Vesničko má středisková, ktorý vznikol v krutej realite komunizmu ašpiroval dokonca aj na amerického Oscara. S charizmatickým hercom Jánosom Bánom a jeho bratislavským tlmočníkom Ladislavom Szabóom sme sa stretli v Prahe, kde čakala filmového Otíka milá povinnosť – odhalenie pamätnej plakety.
Menzlov favorit
János Bán si vždy rád zaspomína na nakrúcanie kultovej komédie. „Ešte skôr, ako sa Vesničko má středisková nakrúcala, som bol v Prahe v Činohernom klube s predstavením Štýlové cviky, kde som si zahral jednoduchého dedinského sedliaka s kosou. Pán Menzel ho videl a na základe toho ma oslovil,“ objasňuje Bán, ktorého s režisérom spájalo aj dlhoročné priateľstvo. „János pochádza z malej dedinky neďaleko Rakúsko-Maďarských hraníc. Tá dedinka má zaujímavý názov, volá sa Rum. Takže on veľmi dobre vie, čo je to vidiecky život a ako sa žije na dedine. Ale aj keby to nevedel, je to vynikajúci herec,“ dopĺňa Bánov tlmočník Ladislav Szabó. S hercom sa spoznal v 80. rokoch ešte ako začínajúci novinár a paradoxne dlhých 22 rokov tlmočil počas zahraničných spoluprác aj samotnému režisérovi Jiřímu Menzlovi.
Pamätník v Prahe
V apríli Bán navštívil Prahu, kde pricestoval na pozvanie producentky Olgy Menzlovej, vdovy po slávnom režisérovi. Jej nadačný Fond Jiřího Menzla, ktorý sa stará okrem iného aj o odkaz zosnulého filmára, zorganizoval v mieste nakrúcania jednej z pamätných scén Vesničky odhaľovanie plakety – Otíkova lávka.
Bána toto gesto dojalo a zaspomínal si aj na nakrúcanie. „To, že Vesničko má středisková bude mať taký úspech sme vtedy ani len netušili. Snáď osud chcel, aby mal film takýto význam a hodnotu. Som za to veľmi vďačný režisérovi Menzlovi a celému štábu. Garantujem, že je to pre mňa najlepší film, aký som nakrútil. A to nielen kvôli jeho úspechu, ale najmä pre myšlienky a posolstvo, ktoré v sebe nesie,“ vyznáva sa Bán. Ten sa v Maďarsku teší obrovskej popularite. Je hercom rôznorodých charakterových rolí a už od roku 1983 má stále herecké i režisérsky angažmán v svetoznámom budapeštianskom Divadle Józsefa Katonu. Na konte má desiatky úloh v televíznych a celovečerných filmoch. Bán okúsil aj príchuť hollywoodskeho filmového priemyslu, keď si zahral s Arnoldom Schwarzeneggerom vo filme Červená horúčava (1988).
Nechceli ich
Otík Rákosník v podaní Jánosa Bána a Marián Labuda († 73) ako vodič Karel Pávek. Nezabudnuteľná dvojica s aktovkami, kráčajúca v rovnakom rytme. Obaja herci mali vo filme rovnakú štartovaciu čiaru – boli zahraniční umelci, ktorých si režisérske oko Jiřího Menzla aj napriek neprajníkom nakoniec presadilo. „Filmové štúdiá na Barrandove mu najprv odporučili obsadiť do roly Otíka herca Miroslava Vladyku. Hoci je podobný typ ako János, Menzel bol režisérsky zamilovaný do Jánosa,“ vysvetľuje tlmočník Ladislav Szabó. A podobne bol na tom aj Marián Labuda. V čase nakrúcania filmu sa povrávalo, že autorovi scenára Zdeňkovi Svěrákovi zo začiatku nevoňalo, že si Menzel vybral za Pávka Mariána Labudu. „Nevedel som, aký je to veľký herec. Ale keď som videl prvé zábery, hneď som ho chcel,“ tvrdil po rokoch. „Svěrák sa mi viackrát ospravedlnil a skoro všetci sa ospravedlňovali, že ma zo začiatku nechceli,“ zaspomínal si v minulosti Labuda a dodal. „Bol to film, ktorý v podstate určil moju kariéru. Som rád, že ma režisér Menzel do tejto úlohy obsadil, pretože slovenským režisérom by to nenapadlo. Mali ma zaradeného ako estrádneho umelca...“
Priateľstvo s Labudom
Nepoznali sa. János nevedel po slovensky, Labuda nehovoril po maďarsky a ich spoločnou dorozumievacou rečou bola nemčina. Aj preto chvíľu trvalo, kým si herci vzájomne padli do rany a stali sa priateľmi. „Menzel vymyslel, že týždeň pred filmovačkou ich oboch zavolá do Prahy a na Barrandove si vopred prejdú všetky spoločné filmové scény,“ približuje tlmočník Szabó a pokračuje. „Počas tohto nácviku si jeden druhého veľmi obľúbili. Keď začalo nakrúcanie boli už veľkí kamaráti. Dopomohla k tomu aj nejaká hruškovica, ktorú János doniesol z Budapešti,“ usmieva sa Szabó. V tomto čase režisér Jiří Menzel vymyslel hercom kontrastného vzrastu aj ich typickú úsmevnú choreografiu, v ktorej si poskočia. A tak herecká spolupráca vo Vesničke prerástla medzi Bánom a Labudom do hlbokého priateľstva. „Stretávali sme sa. Keď hral pán Labuda v Budapešti, vždy ma navštívil. Často nám aj televízie vymysleli spoločné stretnutia,“ spomína János Bán. Keď Marián Labuda v januári 2018 navždy odišiel, prišiel sa s ním do Bratislavy rozlúčiť. „Mal som ho tak veľmi rád, že som bol aj na jeho pohrebe. A to i napriek tomu, že nerád chodím na pohreby. Rozlúčka s Mariánom sa začala v divadle a niesla sa presne v takom duchu, aký bol aj on sám. Zišli sme sa a veľmi srdečne nasmiali. Tak to bolo totiž zrežírované. Bola to pre mňa priam zázračná posledná rozlúčka, na ktorú nikdy nezabudnem.“
Zuby má odložené
Otík toho síce veľa nenahovoril, ale rola dedinského „prosťáčika“ bola i napriek tomu pre Jánosa Bána výrazovou hereckou výzvou. Vo filme sa objaví známa Pávkova hláška, v ktorej naráža na závozníkov výrazný predkus: „Ty ses měl původně narodit jako kůň, ale v poslední chvíli si to pán bůh rozmyslel...“ Len málokto tuší, že János Bán Otíkovmu vizuálnemu hendikepu dopomohol a protézu si dal sám z vlastnej iniciatívy vyrobiť. Tvorcovia filmu z tejto rekvizity najskôr neboli nadšení. „Na začiatku so zubami nesúhlasil ani režisér Menzel, ani Svěrák. Prišiel však tretí deň nakrúcania a Menzel povedal. „Prosím ťa, daj si naspäť tie zuby, sú výborné!" smeje sa Bán a priznáva: „Dodnes ich mám odložené doma.“
Protištátny živel
Ale boli časy, keď maďarský herec nemal na ružiach ustlané. V období socializmu ho Štátny ochranný úrad v Budapešti vytrvalo lámal na spoluprácu. Keď Bán odmietol robiť informátora a donášať, roky ho prenasledovali, vzali mu vodičský preukaz i pas. „Povedal som im, že nebudem o nikom referovať. Potom ma nepretržite ďalších sedem rokov lámali na spoluprácu a robili mi zo života peklo... Keď mal môj syn šesť mesiacov, vtrhli o druhej v noci do nášho bytu a hľadali samizdatové knihy. Samozrejme, nič nenašli, stihli sme ich odpratať deň predtým,“ spomína na trpké zážitky z minulosti Bán. O svojich osobných problémoch z minulosti a prenasledovaní dokáže herec otvorene hovoriť aj dnes, ale do očí sa mu tisnú slzy a chveje sa mu hlas. Tieto momenty sa jednoducho nedajú vytesniť. „Dobre, že o tom viete… Na tieto spomienky človek nikdy nezabudne. Ani to, že ma sledovali a používali rôzne psychické nátlaky. Ale mám taký pocit, že som mal v živote celkom šťastie. Vždy som sa dokázal postaviť na tú správnu stranu, na ktorej som mal stáť. Práve preto som asi musel zniesť všetko, čo mi život nadelil. Našťastie to zlé mám už za sebou,“ dodáva stíšeným hlasom.
Stará láska a štyri deti
A ako žije János Bán dnes? Počas pandémie sa zabýval vo vidieckom dome v mestečku Alsóörs na severnom pobreží Balatonu. Do Budapešti jazdí už len na divadelné predstavenia. Z filmového Otíka sa stal sebestačný hospodár, ktorý si pestuje zeleninu, stará sa o ovocné stromy a vyrába vlastné víno. Radosť mu robia aj jeho štyri talentované deti – syn Gáspár, ktorý pracuje ako IT-čkár v Londýne, talentovaný herec Bálint (34) je jeho mladšou kópiou, ekonóm Andás (23) a dcéra Kata (22), ktorá je úspešnou primabalerínou. Po rokoch Bán našiel aj staronovú lásku, dizajnérku Zuzku. „Boli sme spolu pred 30 rokmi, rozišli sme sa a po 30 rokoch sme sa opäť stretli,“ hovorí o príbehu svojej lásky ako z filmu Bán. Oženiť sa však neplánuje. „Raz som sa už oženil!“ smeje sa a dodáva: „K tomu, aby sme spolu vychovávali deti, nie je podstatné, aby sme boli manželia. Treba na to veľa energie a peňazí,“ uzatvára herec.
Legendárne hlášky z filmu
- Pávek:Nohy sis myl? To já poznám, hned se s tebou jinak jede.
- Pávek:Ses měl narodit jako kůň, původně, ale v poslední chvíli si to pán bůh rozmyslel.
- Turek:Vem si plavky, pojedem se vykoupat, teď tam nikdo nebude. Jana: Já se koupat nemůžu! Turek: Tak se budeš dívat, jak se koupu já!
- Pávek:Vy jste se zase kochal, že jo, pane doktore? Vy jednou špatně skončíte, pane doktore. Doktor: To každej, Karle.
- Doktor:Ze sedmýho? Pávek: Z jinýho nepiju.
- Rambousek:Pane doktore, vy všechno zlehčujete. Já nejlíp vím, jak mi je. Já už tady dlouho nebudu. Doktor: Chceš lázně, Bedřichu? Rambousek: Nechci, to mi nedělalo dobře. Doktor: Tak jeď k moři. Zavři hospodu a jeď. Rambousek: Tam jsem byl. Předloni. Tam trpím průjmama. Doktor: Tak jeď do Tater. Rambousek: Já nesnáším vejšky. Doktor: Tak víš, kam jeď? Jeď do Pelhřimova. Prohlídni si krematorium, ať víš, do čeho jdeš... Další!
- Sekretárka:Dáte si čaj nebo kávu? Riaditeľ: Nebo něco ostřejšího? Otík: Rohlík.
Zdroj foto: autorka, ancn, Ladislav Szabó,
3
