Juraj Slezáček (†73): Keď vyšiel na javisko, zabudol na bolesť

Nadhľad, dôvtip a v oku neutíchajúca mladícka iskra. Aj to boli danosti, ktorými si herec Juraj Slezáček (†73) získaval davy priaznivcov. Napriek vážnym zdravotným problémom, stál do poslednej chvíle na javisku, či pred kamerami a odhodlane veril, že svoj boj nad zákernou chorobou vyhrá. 5. augusta uplynie presne 10 rokov odvtedy, kedy obľúbený herec Juraj Slezáček vydýchol naposledy.

Slezáček sa narodil 14. januára 1943 vo Zvolene. Keď mal šesť rokov, presťahovali sa s rodičmi do Piešťan, kde jeho matka učila hru na klavíri v hudobnej škole a otec pracoval ako právnik. V roku 1960 mladý Juraj úspešne zmaturoval. Jeho cesta bola spečatená a kroky smerovali do Bratislavy za štúdiom herectva na VŠMU. No i napriek tomu sa Slezáček do kúpeľného mesta po celý život rád vracal - načerpať sily a spomienky. Hoci ako sám tvrdil, nikdy nebol kúpeľný typ a kúpele ho nelákali, cítil sa v dobrej spoločnosti. „Mám tu svojich piešťanských priateľov, ktorí si pamätajú ešte môjho otca a rád s nimi debatujem. Aj otec často sedával v kaviarni hotela Eden. Ešte ako 94- ročný sa mi sťažoval, že nemá v Piešťanoch žiadnych priateľov. Aj keď stále sedel pri plnom stole tvrdil, že to nie sú priatelia, ale známi. Hovoril som mu, že už dávnejšie si mal nájsť kamarátov-lekárov, ktorí budú od neho o tridsať rokov mladší, aby ho mohli liečiť. Vo vyššom veku je zbytočné mať kamarátov lekárov, s ktorými sme veľa prežili, keď už nepracujú a nemôžeme mať u nich protekciu,“ zažartoval si v minulosti Slezáček. Do Piešťan sa pravidelne vracali aj s manželkou Jelou, po boku ktorej prežil v harmonickom manželstve 43 rokov. Vyštudovaná detská psychologička bola hercovi po celý život veľkou oporou.

Zaľúbený do Dači

S hereckou kolegyňou Božidarou Turzonovovou tvorili nerozlučný herecký tandem viac ako 50 rokov. Za ten čas si spolu zahrali v desiatkach inscenácií, filmov a divadelných predstavení. Naposledy zarezonovali ako manželská dvojica v jojkárskom seriáli Panelák. Keď Slezáček v 60. rokoch po prvýkrát uvidel Turzonovovú v škole, ihneď sa do nej zaľúbil. A bodaj by nie, keďže v tom čase patrila k našim najkrajším herečkám. „Všetci sme boli do nej zahľadení, ale ona to nebrala na vedomie. Boli sme pre ňu len takí obyčajní frkani, ktorí sa mohli pozerať,“ posťažoval si v minulosti s humorom Slezáček. K spoločnému randeniu tak nikdy neprišlo. „Daču som na rande nevolal, ani by som si netrúfol. Bol som nesmelý a nikdy som nebol bonviván,“ vysvetľoval Slezáček. Tej výsady sa dostalo až staršiemu hereckému kolegovi Jozefovi Adamovičovi (†74), ktorý sa neskôr stal Turzonovovej manželom. „Ďurko bol skvelý kamarát a tým, že my s Jozefom sme už boli manželia, bol stále pri nás a bol akýsi náš chránenec,“ zaspomínala si herečka. O Božidare Turzonovovej je známe, že nemá rada, keď ju oslovujú Dača. Dovolí to len pár vyvoleným. A práve toto právo prináležalo aj Slezáčkovi. „Často ma žiadala, aby som ju tak na verejnosti nevolal. Asi má asociáciu, že chata sa povie po rusky dača,“ vysvetľoval s úsmevom herec.

Šaťňa 42

Slezáčka spájalo s Turzonovovej manželom, hercom Jozefom Adamovičom nielen priateľstvo, ale po celých 30 rokov aj spoločná šatňa v Slovenskom národnom divadle. Ďalšími členmi povestnej divadelnej šatne boli herci – Michal Dočolomanský († 66), Oldo Hlaváček († 91) a Juraj Sarvaš († 91). „Mali sme legendárnu šatňu 42 a založili sme tzv. fľaškové posedenie po predstaveniach. Keďže v divadle ešte negunoval bufet, každý chodil k hercom do šatne na kávu. Z toho vznikal bordel, lebo všetci sa tam vždy nasáčkovali a nemali sme sa ani kde poriadne prezliecť. Dibarbora vravieval, že na divadle ho bavia iba tieto pauzy. Do kasy vždy hodil vopred dvadsať korún a povedal, že to má predplatné,“ zaspomínal si dávnejšie s nostalgiou Slezáček. „Bolo to všetko veľmi krásne a veselé. Ďurko Slezáček, môj muž Jozef, Miško Dočolomanský a Oldo Hlaváček… Na tie časy spomínam s láskou,“ poznamenáva na adresu legendárnej šatne 42 a jej osadenstva Slezáčkova dlhoročná kolegyňa Turzonovová.

Prvý konkurz

V roku 2008 obsadil scenárista Andy Kraus Slezáčka do svojho seriálu Panelák. Kým však vdýchol dušu sarkastickému, ale sympatickému profesorovi Emilovi Blichárovi po boku svojej kolegyne Božidary Turzonovovej, musel absolvovať konkurz. „Bolo to zvláštne, lebo dovtedy som na žiadnom nebol. Preto som sa do istej miery aj vnútorne urazil, že po 45 rokoch účinkovania ma snáď už poznajú,“ poťažkal si vtedy Slezáček a dodal. „Keď som potom zistil, že aj Al Pacino chodí na rôzne konkurzy a iní veľkí herci, povedal som si, že to skúsim. Nikdy som sa však nedozvedel, koho som vlastne porazil. Keby to bol Chudík asi by som bol aj namyslený,“ zasmial sa herec. Scenárista Andy Kraus neskôr všetko uviedol na pravú mieru. „Keď som s pánom Slezáčkom a pani Dačou telefonoval, bolo mi to až trápne, volať ich na nejaký kasting. Obaja totiž boli mojimi profesormi na VŠMU. Potrebovali sme ich ale vidieť, ako budú spolu fungovať na pľaci pred kamerami. Akonáhle začali hrať prvú scénku, bolo nám jasné, že je to správna voľba,“ pochválil si svoju šťastnú ruku Andy Kraus. Prvá klapka a prvý záber seriálu tak dostali zelenú práve 14. januára 2008 a pre Juraja Slezáčka mali v istom zmysle priam magickú príchuť. „V ten deň som oslávil svoje 65. narodeniny, takže nikdy na to nezabudnem,“ priznal v minulosti pre Nedeľník seriálový Emil Blichár.

Slávny pes

Okrem Slezáčka dostal v Paneláku príležitosť aj jeho jemnosrstý pšeničný teriér Klork alias seriálový Dunčo. Ten sa stal zo dňa na deň celebritou. Sprevádzal herca na každom kroku a bol už jeho akýmsi nepísaným poznávacím znamením. Klork bol nielen hereckou hviezdou, ale i právoplatným členom domácnosti u Slezáčkovcov. Keďže manželia nikdy nemali potomkov, akoby bol ich dieťaťom. Hercov teriér bol vlastne hviezdou z útulku a darilo sa mu aj v divadle. Dostať sa na dosky SND je predsa snom každého začínajúceho herca a Slezáčkovmu psovi Klorkovi sa to úspešne podarilo. Svoju „hereckú“ kariéru začal v predstavení O myšiach a ľuďoch. „Priniesli nám ho spolu s ďalšími dvoma psíkmi z útulku a musel prejsť riadnym konkurzom,“ spomínal na osudové stretnutie herec. Klork sa v Národnom divadle rýchlo osvedčil. „Keď začala klaňačka, mal najväčší aplauz. Zatienil dokonca aj hlavnú hviezdu Milana Bahúla, ktorého to nahnevalo,“ hovoril šibalsky Slezáček. A tak sa nakoniec s manželkou Jelou v apríli 2006 rozhodli, že si psíka vezmú z útulku domov.

Vratké zdravie

Ako to už v živote býva, v sekunde môže byť všetko ináč. Paneláková sláva nadobudla v lete 2014 pre Slezáčka trpkú príchuť. Práve v tom čase hercovi pri bežnej zubárskej prehliadke diagnostikovali rakovinu. „Bol som bordelár, nechránil som si zuby a niektoré zákroky odkladal. Potom prišla paradentóza, zubár mi vytrhol dva zuby a poslal ma na konzultácie na chirurgiu. A asi po týždni mi začiatkom júla telefonovala sestrička, že im prišiel nález…,“ vysvetľoval v minulosti herec. Histologický nález odhalil nádor druhého stupňa. Slezáček aj napriek tejto jóbovej správe veril, že sa dá doporiadku.

Podobné peklo totiž zažil už v mladosti, kedy mu lekárske prognózy neveštili nič dobré. „Mám skúsenosť, keď som mal v štyridsiatke problémy s hrubým črevom a doktor hovoril mojej manželke, že mi zostáva tak mesiac života. Teraz môžem povedať, že to bol asi omyl medicíny, takže jeden som už zažil. Prečo by toto nemohol byť druhý?,“ nádejal sa v júli 2014 Slezáček a ako niekdajší vášnivý hráč bieleho športu dodal: „Kedysi som hrával tenis. Viete, čo je to tajbrejk? To je skrátená hrá. A po tejto diagnóze hrám skrátenú hru aj ja, len záleží na tom, kto je na podaní a kto bude bodovať…“ Herec v tom čase výrazne pochudol, obmedzil obľúbené cigarety a svoj zdravotný stav sa snažil brať statočne i napriek tomu, že obavy nedokázal úplne maskovať. „Doktor mi vždy hovoril, Jurajko, ty neblbni, ty maj radšej vždy päť kíl mimoriadne navyše. Veľmi rád by som si teraz dal taký segedínsky guláš s knedľou alebo rezeň. Chuť do jedla mám, len s ubolenými ústami je to veľké trápenie a taká bolesť, že sa bojím aj jesť. V nemocnici mi dali výživu, ktorú prijímam so slamkou,“ posťažoval si Slezáček.

Opora v manželke

Po celý čas bola hercovi oporou jeho manželka Jela. Manželia nachádzali pokoj v milovaných Piešťanoch. Venovali sa prechádzkam, no obľúbené reštaurácie musel Slezáček oželieť. „Keďže nemôžem jesť normálnu stravu, manželka mi krája jedlo nadrobno, všetko mi musí mixovať na kašičky a stará sa o mňa,“ pochvaľoval si starostlivosť svojej ženy herec. A hoci sa v tomto období necítil práve najlepšie, na chvíľu sa vrátil aj do divadla. V SND odohral náročné predstavenie Chrobák v hlave, z čoho hercova manželka Jela samozrejme nebola nadšená. „Keď sa mi uľavilo, povedal som si, že snáď to na tom javisku ešte dokážem zahrať. U hercov je to všeobecne známy fenomén, že v momente keď vykročia na javisko, bolesť odíde a dostaví sa až neskôr,“ vysvetľuje Slezáček, ktorý v tom čase absolvoval náročnú päťhodinovú oprašovaciu skúšku. To ho ako onkologického pacienta nesmierne vyčerpalo. „Vtedy sa so mnou doma ani kredenc nerozprával, tak sa na mňa žena nahnevala,“ dodal herec.

Inšpiroval ho Fidel

Pacienti v núdzi sa často obracajú na alternatívnu medicínu. Rovnako to bolo aj u Slezáčka, ktorý istý čas užíval aj doplnkový liek – bylinný extrakt z Macedónska. „Poradila mi ho jedna lekárka. Ten liek vyliečil aj Fidela Castra! A keďže on bol komunista a ja som bol tiež, prečo by nepomohol aj mne?,“ zavtipkoval si na odľahčenie situácie Slezáček. Po tom, ako mu našli zhubný nádor v ústnej dutine, najprv chemoterapie odmietal, no napokon ich podstúpil. „Protestoval som, ale presvedčili ma. Momentálne mám už negatívne výsledky, čo je dobré a štatisticky som onkologicky vyliečený. Stále ma však trápia bolesti hlavy a zo všetkého som nervózny. Nemôžem ísť robiť žiadny projekt do televízie, to je vylúčené,“ posťažoval si v lete 2016 počas nášho rozhovoru v Piešťanoch obľúbený herec. O niekoľko dní na to 5. augusta mal mať Juraj Slezáček schôdzku s niekdajším spolužiakom vo svojej obľúbenej piešťanskej vinotéke. Priateľa sa však už nedočkal. Zomrel krátko pred jeho príchodom v kúpeľnom meste, ktoré tak miloval.

Zdroj foto: ancn, TV JOJ, Jana Nemčoková