Pred tisíckami rokov obývali územie Európy neandertálci, ktorí postupne vymizli. Podľa vedcov však nevymreli. Najnovšie objavy potvrdzujú, že ich stretnutie s modernými ľuďmi nebolo ani zďaleka také dramatické ako sa v minulosti tvrdilo. Všetko prezradila DNA.
Keď naši dávni predkovia začali objavovať európsky kontinent, už tu žili skupiny neandertálcov veľmi dobre prispôsobených podnebiu i podmienkam, ktoré tu panovali počas doby ľadovej. Toto stretnutie bolo osudné.
Tisícky rokov
Vedci už dlho špekulujú nad tým, čo spôsobilo úpadok neandertálcov, ale nová štúdia naznačuje, že v skutočnosti nikdy nevymreli. Vedci z Talianska a Švajčiarska tvrdia, že táto skupina archaických ľudí nevyhynula v pravom zmysle slova, pretože ich DNA existuje v ľuďoch aj dnes.
V skutočnosti sa stalo niečo iné. Náš druh, Homo sapiens, sa totiž páril s neandertálcami a mal s nimi zdravé a životaschopné potomstvo. Vďaka tomu došlo k postupnej „genetickej asimilácii“. Tieto dva druhy sa krížili približne 7 000 rokov.
„Naše výsledky zdôrazňujú genetickú prímes ako možný kľúčový mechanizmus, ktorý vedie k ich vymiznutiu,“ uvádzajú odborníci v novej štúdii. „Zmiznutie neandertálcov, a nie skutočné vyhynutie, by sa dalo chápať ako dôsledok genetického riedenia.“
Dobré vzťahy
Neandertálci (Homo neanderthaliensis) boli blízkymi predkami človeka, ktorí žili v Európe a západnej Ázii približne pred 400 000 až 40 000 rokmi. Je zjavné, že boli nielen geneticky kompatibilní, ale dokázali s ľuďmi žiť v zhode a dostatočne spolu komunikovať. V skutočnosti väčšina dnešných neafričanov môže v jednom alebo dvoch percentách odvádzať svoj pôvod od neandertálcov.
Kostrové dôkazy ukazujú, že tento staroveký príbuzný mal veľké nosy, silné dvojito klenuté obočie a relatívne krátke a zavalité telá.
Bez ohľadu na okolnosti párenia týchto dvoch druhov vieme, že spolu priviedli na svet zdravé potomstvo, pretože si boli geneticky veľmi podobní, a preto dnešní ľudia v sebe nesú časť neandertálskej DNA.
Zdroj foto: freepik
