Kníhkupkyňa Darina Švihranová má vášeň pre veterány a knihy: Kto sa raz prevezie na „Kačici“ zaľúbi sa do nej

Po rodičoch môžeme zdediť rôzne veci. Kníhkupkyňa Darina Švihranová zo Senca zdedila po svojom otcovi auto, veterán Citroёn 2CV, a vášeň s ktorou chodí na veteránske stretnutia.

Pán Švihran mal celý život rád autá, zvlášť veterány, ale k tomu, aby svojho koníčka naplno rozvinúť, sa dostal až na dôchodku. V rodinnej histórii sa spomína historka, že keď prvýkrát videl  Citroёn 2CV, povedal, že kto by chcel také škaredé auto! A nakoniec sa práve tento model, ktorému sa hovorí „Kačica“ stal jeho vášňou. Prvú „Kačicu“ si kúpil v roku 2010, a potom ešte ďalšie dva veterány. Všetky prešli kompletnou rekonštrukciou a pod jeho rukami ožili v plnej kráse. S rodinou začali chodiť na zjazdy veteránov, spoznávali rovnakých nadšencov, vznikali priateľstvá.

Detstvo v garáži

Pri tom všetkom ho sprevádzala aj dcéra Darina. „Najskôr s ním chodieval môj syn, ale chceli aj netere, preto kúpil druhé a neskôr aj tretie auto. To posledné nebol typ CV2, ale DS. To je presne to, na ktorom sa vozil vo filme Fantomas. Je to spoľahlivé auto, lebo keď na ňom dostanete defekt, hydraulika sa zodvihne a bezpečne dôjdete. Údajne ani francúzsky prezident Charles de Gaulle nechcel iné auto, iba toto.“

Darinina náklonnosť k technickým veciam a autám mala základ už v detstve. „Otec bol stále v garáži a ja som tam s ním trávila veľa času. Možno viac, ako pri hre s bábikami. Dedila som hračky po bratrancoch, a to boli, pochopiteľne, zväčša autíčka,“ spomína s úsmevom.

Dedičstvo

Keď pán Švihran zomrel, jedno z áut zdedila Darina. „Nie je veľmi staré, bolo vyrobené v roku 1987. Tieto modely sa vyrábali až do roku 1990. Otec ho kúpil v roku 2010 a o rok na to išiel na prvý svetový zraz do Francúzska.“ Po otcovi jej nezostalo iba auto, ktoré s nadšením zreštauroval, ale aj vášeň a radosť zo stretnutí s ľuďmi s rovnakým koníčkom.

„V komunite sú rôzni ľudia, z celého Slovenska, vždy je medzi nami kamarátska atmosféra. Spoločne navštevujeme hrady alebo nejaké zaujímavé miesta, ktorých súčasťou je vždy spanilá jazda. Spája nás rovnaká láska. Stretávame sa, vymieňame si rady a skúsenosti. Hlavne tie rady sú vzácne, lebo na tomto aute je vždy čo robiť. Existuje taká povedačka – aké by to bolo super auto, keby sa na ňom stále niečo nekazilo. Je ale fajn, že vždy sa všetko dá opraviť, ešte stále sa dajú kúpiť súčiastky.“ Okrem svojich klubových stretnutí chodievajú aj na zrazy veteránov, kde sú aj iné autá a motorky. Aj tam už majú známych, s ktorými sa radi stretnú.

Ako z filmu

Ako by to bolo, keby sa svojho koníčka nepokúsila ešte posunúť ďalej? Keďže Citroёn 2CV je presne to auto, v ktorom veselá matka predstavená z filmu Žandár zo Saint Tropez predvádza artistické šoférovanie, je to pre majiteľov „Kačice“ inšpirácia. „Začali s tým naši kluboví kamaráti z Košíc. On sa obliekal na zrazy ako žandár a jeho manželka ako mníška. Požičala som si mníšsky kostým a dala som si ušiť svoj. Spolu s kamarátkou sa do nich obliekame. Raz sa nám stalo, že takto vyobliekané sme išli na zraz a po ceste sa nám niečo pokazilo. Volala som technikovi, ten povedal, že máme počkať, niekde si dať kofolu, že vyráža za nami. Ako tak sedíme v dedinskej krčme na terase, chodili okolo nás miestni a všetci nás zdravili: „Pochválen!“

Na celoslovenskom zraze v Novom Meste nad Váhom dobehla za mnou dvanásť-trinásťročná dievčinka, či sa môže so mnou odfotiť a pýtala sa, či som skutočná sestrička. Pravda však je, že to nie je habit žiadneho konkrétneho mníšskeho rádu, to si len filmová kostymérka vymyslela fiktívny kostým.“

Vzbudzuje úsmev

Tento koníček napĺňa Darinu Švihranovú radosťou, privodí jej úsmev na tvár, zažíva vďaka nemu príjemné chvíle s ďalšími fanúšikmi. „Kto sa na Kačici prevezie raz, zaľúbi sa do nej. Kamarátka, keď bola so mnou prvý raz, sa čudovala, lebo všetci nám mávali, zdravili nás. Pýtala sa ma, či ich všetkých poznám. No veru, nepoznám, ale toto autíčko zaujme. Bežné auto na ceste si extra nevšímame, ale Citroёn 2CV zaujme každého.“

Na nákup sa s ním veľmi nedá chodiť, lebo parkovanie na veľkom parkovisku je rizikové. „Ľudia sú zvedaví, skúšajú otvárať dvere, dokonca sa pokúšajú dostať dovnútra. Vlastne úplne stačí, ak sa chcú fotiť pri ňom. Tie plechy sú „ako z kvetu makového“, ľahko sa deformujú, stačí sa razantnejšie oprieť. Na nákupy radšej chodím na bežnom aute.“ Jej syn, ktorý odmalička vyrastal vo svete veteránov, prirodzene prevzal túto vášeň.“ Mal by rád svoje vlastné auto, má už vyhliadnutý konkrétny typ, limitovanú verziu, ktorá sa ťažko zháňa.“

Detstvo v knihách

A čo má spoločné svet veteránov a svet kníh?  Majiteľka obľúbeného malého rodinného kníhkupectva sa usmeje a hovorí: „Nič. Iba ak to, že oboje milujem. Moje povolanie je tak isto logickým vyústením toho, čo som zažívala v detstve a čo ma formovalo. Vyrastala som medzi knihami, moja teta bola vedúca knižnice. Cez prázdniny som často za ňou chodievala, nabrala som si vždy domov kopu kníh. Knihy ma sprevádzali na každom kroku, stále som čítala. Preto som chcela svoj profesionálny život spojiť s knihami.“

Knihy a Kačica, to je svet Dariny Švihranovej. Dve veci, ktoré ju napĺňajú šťastím a spokojnosťou. Má ešte jeden sen. „Ak by na mňa spadla neočakávane veľká suma peňazí, kúpila by som si karavan.

Citroën 2CV

- je malý osobný alebo nákladný automobil, ktorý vyrábala francúzska automobilka Citroën v rokoch 1948 až 1990. Automobil vznikol na základe požiadaviek malého, robustného, lacného, ľahko servisovateľného a pohodlného vozidla. Za 42 rokov produkcie sa vyrobilo 3 872 583 kusov. Názov 2CV je z francúzskeho "deux chevaux" (dva kone). Popularitu mu priniesla hlavne jeho dostupnosť a kvalita. Je prezývaný kačica  (kvôli mäkkému pruženiu sa automobil na nerovnostiach pohupoval ako kačica). Dáni ho pomenovali „milá malá vec“, Angličania mu hovoria „Pomalý slimák“ a Švédi „Študentský jaguár“.

Zdroj foto: archív autorka, archív D. Švihranová