Operný spevák Juraj Peter vyhral súd: Bol medzi trinástimi sólistami Opery SND, ktorí dostali výpoveď

Prepúšťanie trinástich sólistov Opery Slovenského národného divadla v roku 2022 vyvolalo v kultúrnej obci veľký rozruch. Vedenie SND hovorilo o reorganizácii, prepustení umelci však tvrdili, že išlo o nezákonný postup, a obrátili sa na súdy. Dlhoročný sólista Juraj Peter (62), ktorý po 31 rokoch prišiel o angažmán, svoj boj nevzdal. Ako prvý z prepustených kolegov sa po rokoch dočkal právoplatného rozhodnutia, podľa ktorého musí divadlo zobrať speváka späť ako sólistu opery SND. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. 4. 2026 a nadobudol právoplatnosť dňa 24. 6. 2026. V rozhovore otvorene hovorí o tom, čo nasledovalo po odchode z divadla, aj o tom, prečo sa rozhodol bojovať až do konca.

Čo vám prešlo hlavou, keď ste si v apríli vypočuli vyhlásenie súdu vo váš prospech? Že kauza, ktorá sa vliekla takmer 4 roky je skončená a súd vám dal za pravdu, že prepustenie bolo nezákonné?

V apríli som bol na prečítaní rozsudku s advokátom, pánom doktorom Wernerom. Súd potvrdil rozsudok Mestského súdu Bratislava IV. Poviem úprimne, ani som neveril, že mi to spôsobí takú radosť. Lebo za tie roky som toho mal naozaj dosť, robili sa prieky – naťahovali sa termíny, protistrana nepreberala načas zásielky, takže som z toho bol nervózny. Ale napokon to dobre dopadlo a osobne som veľmi rád. Myslím si, že sa so mnou tešia aj ľudia, ktorí mi držali palce, prípadne mali podobné skúsenosti. Sú veci medzi nebom a zemou, a pravda napokon zvíťazí.

Verili ste od začiatku do konca, že to dopadne dobre vo váš prospech, alebo ste mali aj také chvíle, že ste pochybovali?

Veril som, že vyhrám, lebo právnici ma povzbudili. Upozornili ma, že síce to bude istý čas trvať, ale podľa toho, ako som im predostrel môj príbeh, tak všetci do jedného tvrdili, že to vyhrám.

Ozvali sa vám po víťazstve zvyšní dvanásti prepustení kolegovia, ktorí do súdneho sporu so SND nešli?

Viete, my sme jedna veľmi dobrá partia a sme spolu v kontakte dodnes. To, že sa niektorí s divadlom po prepustení dohodli na mimosúdnom vyrovnaní, ma mrzelo, ale chápal som to. Nemá každý nervy na súdne ťahanice. Ja som bol vždy taký buldog v určitých veciach – keď mi niečo nešlo, tak som to skúšal ešte tisíckrát, až kým som neuspel. V mladosti som športoval, osem rokov som plával a šport ma tak scelil, že sa len tak nevzdávam. Myslím si, že šport formuje každého. Asi to vo mne zarezonovalo a trpezlivo som čakal, kým príde tá chvíľa, že dosiahnem tento výsledok.

Teraz po ukončení kauzy cítite, že sa kamaráti a známi tešia s vami? Dostali ste gratulácie?

Áno. Poviem aj to, že vnímam, akoby si ma ľudia po tom všetkom oveľa viac vážili. Prišli za mnou a povedali, že mi verili, pretože som bojovník. Prosto, dakedy treba mať trpezlivosť, hoci je to náročné a človek má častokrát chuť s tým všetkým praštiť. Ale ako vidíte – ovocie trpezlivosti sa urodilo a ja som veľmi šťastný.

Cítili ste aj podporu od kolegov, ktorí nepatrili medzi prepustených?

S mnohými kolegami, ktorí boli na našej strane, som dodnes v kontakte. Tam som cítil podporu. Žiaľ, niektorí išli proti nám, dokonca orodovali za vtedajšieho riaditeľa Drličku na parlamentnom výbore. Z tých mi nikto nezavolal.

Máte nejakú predstavu o tom, čo bude nasledovať teraz, keď máte čierne na bielom, že ste zamestnancom Opery SND?

Čo sa týka ďalších pracovných ponúk, uvedomujem si, že nie som najmladší. Momentálne to vyšlo tak, že sú divadelné prázdniny. Som dohodnutý s vedením SND, že koncom augusta a začiatkom septembra začneme jednať, čo ďalej. Prednedávnom sa novou riaditeľkou Opery SND stala operná režisérka Andrea Hlinková, takže neviem zatiaľ, aké má vízie. Som však veľmi rád, že je tam človek, ktorý má rád Slovenské národné divadlo. Je to veľmi dôležité, aby šéfom Opery SND bol človek, ktorý má rád operu, ktorý má rád SND a trošku toho materského mlieka zo Slovenského národného divadla nasal.

Aké sú vaše ambície ohľadom účinkovania na doskách SND?

Tým, že mi musia vrátiť všetko, čo sa týka financií a dovolenky, bude to ťažký oriešok. K dnešnému dňu mám totiž 66 dní dovolenky, neviem ešte ako to vyriešim. Treba si tiež uvedomiť, že som štyri roky nespieval. Matej Drlička spôsobil aj to, že prakticky všetkých, ktorí sme boli prepustení, odstavil od pravidelného koncertovania a vystupovania, čo je pre operného speváka veľmi dôležité. Keďže som v poslednej dobe nebol v kontakte s divadlom, musím sa pozrieť, čo sa tam aktuálne hrá. Viem, že sa tam hrajú nejaké detské opery. Pán

Drlička urobil to, že prepustil veľmi veľa spevákov, vyše polovicu tých, ktorí boli angažovaní. Z tých dvanástich, ktorí tam zostali, je asi dosť veľký problém postaviť repertoár. Divadlo si musí zazmluvniť hostí, a to nie je také jednoduché. Okrem iného nie je ľahké zohnať speváka „z ulice“ a stiahnuť ho do opery, nech zaspieva. Operný spev, to sú roky cvičenia, kým môžete zaspievať jednu vetu v opere, alebo kým vás pozvú. V činohre je to omnoho jednoduchšie, tam vstup medzi špičku môže byť oveľa rýchlejší. V opere to neplatí. Takže, ako som povedal, budem sa musieť pozrieť, v ktorých postavách by som mohol hrať. Lebo povedzme si úprimne, po odchode trinástich sólistov sa strašne oklieštili predstavenia. Podotknem, že my sme mávali pred pätnástimi-dvadsiatimi rokmi v novembri, v decembri okolo dvadsať operných predstavení mesačne. Dnes sa hrá omnoho menej, ani nie polovica. Takže zhrniem to – uvidím, ktoré tituly sa hrajú, ktoré sa pripravujú a do ktorých by som mohol byť obsadený, v čom ma nová pani riaditeľka Hlinková vidí, v čom ma nevidí… Nemám problém sa dohodnúť. Navyše, blížim sa k dôchodkovému veku, takže aj na to treba myslieť.

Určite nebolo príjemné tesne pred dôchodkom prísť o prácu…

Bohužiaľ, prišiel však tento pán, ktorý urobil takéto radikálne rezy a ja si myslím, že to bolo len na škodu veci. Viete, ja keď som prišiel do Opery SND, boli tam takí velikáni ako Ondrej Malachovský, Robert Szücz, Jozef Ábel a mnohí ďalší. Pamätám si, že ma zobrali k sebe a vysvetlili mi určité veci, ako sa správať na javisku, ktoré nám začiatočníkom nikto iný nevysvetlil. Napríklad, že ak budem spievať určitým smerom, môžem sa snažiť akokoľvek, ale nikto v sále ma nebude počuť, lebo tá akustika je zlá – a ukázali mi, ako sa mám postaviť. Alebo keď mi povedal režisér, že sa mám postaviť na konkrétne miesto, poradili mi, ktorým smerom musím natočiť hlavu, aby ma bolo počuť. To všetko sú nuansy, ktoré sa nemáš kde naučiť, len v praxi od ostrieľaných spevákov. Raz som počas predstavenia prebehol pred národným umelcom Ondrejom Malachovským po javisku. Po predstavení si ma zavolal do šatne a povedal mi: „Ďuri, keď spievam hocijakú frázu, nemôžeš prejsť počas predstavenia medzi dirigentom a sólistom.“ To som nevedel. A toto mladá generácia operných spevákov, ktorá prichádza do divadla, nevie. To ich naučí prax, starší kolegovia, medzi ktorých patrím už aj ja.

Čo vám vzala kauza za tie necelé štyri roky?

Vzala mi z rúk umelecký rozhľad, to, čo by ešte človek mohol urobiť. Spoločensky to bolo tiež veľmi nepríjemné – keď sa o vás hovorí, že ste dostali výpoveď, to vám nepridá na pohode. Nevedel som, čo ma čaká, ako zabezpečím rodinu. Mal som vtedy nezaopatreného syna, aj preto som nechcel podpísať externú zmluvu. Chcel som sa dohodnúť, že si budem hľadať prácu a o rok sa o tom môžeme porozprávať. Lenže s tým pán Drlička nesúhlasil, bolo to jednoznačné – tu a teraz.

Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Platí to aj v tomto prípade?

Po prepustení som si uvedomil, že existuje aj niečo iné, než opera. Pozitívne bolo to, že sme sa ako rodina zomkli. Mimochodom, musím sa pochváliť, že pred mesiacom bol môj syn promovaný za chemicko-technologického inžiniera, som šťastný. Mám okolo seba kamarátov, ktorí mi držali palce, ich podpora bola pre mňa veľmi dôležitá.

Čo vás počas tých rokov bez opery živilo?

Priznám sa, že som bol istý čas vedený na úrade práce, pol roka som bral podporu. Našťastie, ministerstvo kultúry má možnosť dať príspevok umelcom, ktorí stratia prácu. Myslím, že to platí len pre sólistov opery a baletných umelcov. Musia byť 25 rokov zamestnaní v umeleckej inštitúcii. A ak sa nemýlim, patria tam aj hudobníci – dychári. Zvládli sme to aj vďaka tomu, že manželka pracovala. Jej patrí najväčšia vďaka, že ma v najkomplikovanejších chvíľach podporovala.

Hneváte sa na bývalého generálneho riaditeľa SND Mateja Drličku za to, čo vám prepustením spôsobil?

Nemienim sa takými emóciami zaoberať. Bývalý generálny riaditeľ Drlička má dodnes rôzne vyjadrenia k tejto kauze. Dobre vie, že nové vedenie nemôže prijať sólistu späť zo dňa na deň, takže vyjadrenia typu, že doteraz ma nové vedenie oficiálne neprijalo, a teda on mal pravdu, je neprofesionálne. Je veľmi náročné vytvoriť takúto pozíciu, musí to byť v poriadku po právnej stránke, musí byť finančné krytie, a tak ďalej... Zrušiť pozíciu je jednoduché, ale vytvoriť novú je ťažké. Toto si on asi neuvedomuje. Prijať späť behom minúty trinásť sólistov sa nedá lusknutím prsta. Našťastie, niektorí z nich si medzitým našli prácu, učia spev. Myslím si, že múdry človek sa poučí zo svojich chýb. Dovolím si tvrdiť, že pokiaľ má takéto vyjadrenia, tak to hovorí o malosti človeka.

Zdroj foto: archív jp, k. marenčinová, snd, ancn