Z malého slovenského sveta až na najväčšie operné javiská planéty. Jeho hlas poznali v La Scale, Metropolitnej opere, Covent Garden aj vo Viedenskej štátnej opere. Peter Dvorský dnes oslavuje 75 rokov a pri pohľade späť môže povedať, že svoj detský sen si splnil do poslednej noty.
Keď bol malý chlapec, rád spieval. A nielen tak pre seba. Už vtedy vedel, že raz chce spievať aj ako dospelý. Veľkou inšpiráciou mu boli platne, ktoré mu otec prinášal zo služobných ciest. Z nich k nemu prichádzali hlasy slávnych talianskych a nemeckých tenoristov. Mladý Peter ich počúval a sníval, že raz bude spievať ako Giuseppe Di Stefano či Mario Del Monaco.
Jeho rozhodnutie venovať sa spevu však doma nevzbudilo iba nadšenie. Otec mu veril, mama mala inú predstavu. Chcela z neho mať zubára. „Mamička vo mne stále videla komedianta. Tvrdila, že s komédiou sa neuživím,“ spomína Dvorský. A s úsmevom dodáva, že do určitej miery mala pravdu. „Byť operný spevák nie je vždy veselé.“
Nakoniec však zvíťazila jeho láska k hudbe. Talent, ktorý dostal do vienka, začal cieľavedome rozvíjať. A veľmi skoro sa ukázalo, že nejde iba o talent. Za jeho úspechmi bola aj tvrdá práca, disciplína a ochota neustále sa učiť.
Objavil ho Pavarotti
Jedným z najdôležitejších okamihov jeho kariéry bol pobyt v milánskej La Scale. Na konkurz v júni 1975 sa prihlásilo 62 spevákov. Prijatí boli iba štyria – a Peter Dvorský bol medzi nimi. Nasledujúca sezóna sa pre mladého Slováka stala veľkou školou. Z galérie mohol sledovať skúšky najväčších operných hviezd a medzi nimi aj legendárneho Luciana Pavarottiho.
Raz Pavarotti prišiel medzi mladých spevákov a vyzval ich, aby niekto zaspieval. Nikto sa nehlásil. Kto by sa aj odvážil spievať pred samotným Pavarottim? „Nakoniec ma vyzvala samotná pani riaditeľka, aby som zaspieval ja. Ešte predtým, než som otvoril ústa, sa ma Pavarotti opýtal, či poznám áriu Artura z Belliniho opery Puritáni A te o cara. Poznal som ju, hoci som ju mal naštudovanú iba krátko a nikdy predtým som ju verejne nespieval. Začal som sa vykrúcať, že ešte nie som rozospievaný, ale maestro Luciano sa pousmial a povedal: Ty sa nemusíš rozospievať, si mladý a stále rozospievaný! Veel som, prečo mi tú áriu dáva spievať... Lebo je v nej na záver písané vysoké Cis. Aby som sa tomu vyhol, povedal som mu, že sa dnes necítim zrovna najlepšie. Pavarotti ma však odzbrojil humorom: Typický tenorista, stále chorý! Takže som sa zaťal a zaspieval. A potom prišla chvíľa, na ktorú sa nezabúda. Maestro vstal, prišiel ku mne, silno ma objal a povedal mi: Odchádza z tohto divadla, už tu mám za seba náhradu!“
Nebola to iba lichotivá veta. Nasledovalo pozvanie na benefičný koncert v Modene, kde Pavarotti mladého slovenského tenoristu osobne predstavil publiku. A krátko nato prišla ďalšia veľká ponuka – hosťovanie v La Scale a Metropolitnej opere. Dvorský síce prvé pozvanie do Metropolitnej opery musel pre zmluvu na nahrávanie Rusalky odmietnuť, no o rok neskôr už na jej javisko vstúpil.
Potom sa pred ním otvoril svet. Taliansko, Amerika, Británia, Rakúsko... La Scala, Metropolitná opera, Covent Garden, Viedenská štátna opera. A práve vo Viedni zažil jednu z najväčších poklôn svojej kariéry. „Po predstavení Manon Lescaut, v ktorom som spieval po boku Mirelly Freni, sa spolu s kolegami vracali na scénu na klaňačku neuveriteľných 43-krát. Viete si predstaviť, aby sa toľkokrát zatiahla opona? Diváci stále volali „Bravó!“ a nechceli odísť,“ spomína s odstupom rokov.
Peter Dvorský spieval spolu s legendárnou Montserrat Caballé, Editou Grúberovou, Mirelly Freni, či Renatou Scotto. Hosťoval na viac ako 60 scénach v 25 krajinách. V roku 1984 získal titul národný umelec. Viedenská štátna opera mu v roku 1986 udelila titul Kammersänger.
Talent treba rozvíjať
Za svetovou kariérou však nikdy nevidel iba slávu. Dvorský dobre vedel, že talent sám o sebe nestačí. „Treba ho aj rozvíjať,“ tvrdí. Sám sa celý život učil od veľkých umelcov, dirigentov, korepetítorov i kolegov.
Dnes už pri svojom 75. jubileu môže bilancovať nielen jednu veľkú spevácku kariéru, ale celý život spätý s hudbou. Za jeho úspechom pritom podľa jeho vlastných slov stála aj rodina. Predovšetkým manželka Marta, ktorú označil za svojho najlepšieho kritika. Počas rokov, keď veľa cestoval a vystupoval po svete, zostávala často s dcérami doma.
Najväčšou životnou radosťou preňho napokon nikdy nebol potlesk. „Najväčšou radosťou je, keď sme v rodine všetci zdraví, to je ten najkrajší pocit“ hovorí.
Peter Dvorský oslávil 25. septembra 75 rokov. Chlapec, ktorý kedysi počúval platne veľkých tenoristov a túžil byť ako oni, sa stal hlasom, ktorý pozná celý operný svet. A hoci sa jeho kariéra na javisku skončila, príbeh Petra Dvorského v slovenskej kultúre zostáva.
4
