Speváčka Marcela Laiferová sa narodila 14. júla – v tento deň prišli na svet aj ďalší umelci

Speváčka Marcela Laiferová oslávi 14. júla narodeniny. Pri tejto príležitosti hovorí o tom, čo podľa nej spája ľudí narodených v tento deň, prečo sa celý život zaujíma o astrológiu, čo ju naučila mama o peniazoch, prečo vymenila víkendový dom za byt v Piešťanoch, ako sa rokmi zmenil jej pohľad na lásku a partnerstvo, ale aj o viac ako 1 200 piesňach, ktoré po sebe zanecháva.

Spolu s vami oslávi 14. júla narodeniny viacero známych slovenských či českých umelcov. Je tento dátum niečím špecifický, keď mnohí ste dostali do vienka umelecký talent?  
To nie je o kultúre, je to sila bodu, kedy sme sa narodili. Skôr by som zdôraznila, že títo ľudia bývajú veľmi pracovití. Takže je to pracovitosť a systematickosť, čo ich spája so 14. júlom. Faktom je, že ľudia narodení v tento deň majú v sebe silnú emocionalitu. To, že poznáme viacerých umelcov narodených 14. júla je len preto, lebo sa o nich píše, kedy sa narodili. Ale je mnoho vzácnych a veľmi úspešných ľudí, len o nich nevieme. To však neznamená, že každý, kto sa narodil 14. júla bude úspešný. Horoskop je oveľa zložitejší. Dokonca som si u niektorých všimla – a mala som to aj ja – určitú neistotu. Dlho pripravujeme na prácu, naša emocionalita nás jednoducho nepustí. Lebo sú aj ľudia, ktorí idú „hurá systém“, nič pre nich nie je problém, padnú na nos, nevadí, ide sa ďalej... Kdežto ľudia narodení v súhvezdí Raka sú oveľa viac emocionálni a opatrnejší. Ale tá opatrnosť je veľmi dôležitá pre úspech. 
 
Roky sa venujete astrológii. Ako vníma astrológia 14. júl? 
K tomu sa nedá len tak v krátkosti vyjadriť. V deň narodenia stoja planéty v určitých geometrických vzťahoch, ktoré determinujú vývoj človeka a jeho životnú cestu. Astrológia pracuje s číslami. Na základe vzťahov predpokladáme, či ten život bude taký, alebo onaký. Vysvetliť ako to funguje by bolo nesmierne zdĺhavé, o tom by sa dala napísať kniha.

Je, či nie je teda pravda, že 14. júl predurčuje človeka stať sa umelcom? 
Na začiatku som povedala, že na tento dátum sa vzťahuje predovšetkým sila človeka. Ale niečo na tom umení bude. Avšak je to spojené práve so spomínanými emóciami. Bez emócie spevák nezaspieva ani ten najlepší text, spisovateľ nenapíše ani stranu... Človek, ktorý nemá emócie, nemôže nič namaľovať, napísať, nemôže nič vytvoriť.  

V knihe Magická hra čísel a hviezd sa píše, že títo ľudia sú zdatní v oblasti financií. Myslíte si, že to platí? 
Čo si pamätám, ja som dlho nevedela narábať s financiami. Bola som veľmi ľahostajná, nezáležalo mi na tom. Až kým sa toho neujala moja mama. Začala ma učiť ako hospodáriť s peniazmi a kontrolovala ma. To mi pomohlo.  
 
Akú radu vám dala, že vo vás podnietila zodpovednosť k financiám?  
Zobrala moje peniaze, odniesla do banky a ukázala mi knižku: „Máš na nej peniaze a budeš sporiť. Uvidíš, ako ťa to bude baviť!“  Oponovala som, že mňa nebude baviť zbierať peniaze, ale ona len mávla rukou: „Uvidíš, bude ťa to baviť.“ 

A mala pravdu? 
Určite, lebo keď má človek finančnú rezervu, tak si môže dovoliť niečo, o čom by inak mohol len snívať. Ale to neznamená, že ak zarobíte menej, budete mať málo. Poznám ľudí, ktorí nemali veľké príjmy, ale svojou prácou, sústredením sa a zodpovednosťou získali byty, domy, autá... Na rozdiel od niektorých, ktorí mali vysoké príjmy, ale peniaze rozhádzali, alebo nesprávne investovali a nemajú nič. Financie sú veľká zodpovednosť, treba sa im venovať a rozmýšľať, do čoho investovať. Treba byť opatrný – a ja som dosť opatrná.  
 
Prednedávnom ste predali víkendový dom v Piešťanoch a peniaze ste investovali do nového bytu v tomto meste. Dlho ste sa rozhodovali? 
Dom som si postavila pred 22 rokmi na oddych, bola som tam šťastná. Mala som peknú záhradu, tešila som sa z ruží a mnohých ďalších rastliniek. Ale po víkende som často prichádzala domov do Bratislavy unavená. Okrem toho, rodina sa za ten čas rozrástla a ten dom nebol taký veľký, aby sme sa doň všetci pohodlne pomestili. Mal dve spálne a kuchyňu s obývačku. Tým, že nás je veľa, nemali sme každý svoje pohodlie, keď sme prišli na víkend. Nadišiel čas, keď som si povedala, že si potrebujem oddýchnuť od záhrady. Dom som predala a bola som rozhodnutá, že to tak zostane. Lenže zrazu mi Piešťany začali chýbať. Uvedomila som si, že keď prichádzam do tohto mesta, som veľmi šťastná. Nevidíte tam nervóznych a frustrovaných ľudí, pretože gro tých, ktorých stretávate na ulici, sú ľudia, ktorí sa tam liečia a sú pokorní voči životu. Mnohí sa nachádzajú vo fáze, keď choroba odchádza, takže stretávate šťastných ľudí. V Piešťanoch pookrejete, sú tam krásne parky, mesto má krásne centrum, jedinečné kúpele, všade je veľa kvetov. Máte možnosť navštíviť zaujímavé výstavy, divadelné predstavenia...  
 
Keby ste mohli vrátiť čas, predali by ste dom aj po tomto poznaní? 
Predala. V tej chvíli to bolo dobré rozhodnutie a neľutujem to. Byt, ktorý som si nedávno kúpila, má o jednu izbu naviac, takže rodine to tak viac vyhovuje. Zariadila som ho tak, aby bol príjemným miestom pre všetkých – pre rodinu, aj pre priateľov. 

Ste veľmi spoločenský typ, jednak to vyplýva z povolania speváčky, ale často k sebe domov pozývate priateľov len tak, na posedenie pri dobrom jedle. Aj teraz, pri zariaďovaní bytu, myslíte na ostatných, aby sa u vás dobre cítili. A čo tak otočiť garde – dať sa pozvať a nemusieť sa o nič starať. 
Ale ja rada pozývam k sebe návštevy. Som radšej, keď ja môžem dať, akoby som mala od niekoho niečo prijať. Mňa to teší. Aj ten dom robím pre rodinu, nie pre seba. Už vidím, ako tam prídu, pôjdu sa prevetrať na bicykli, pôjdu sa kúpať, zahrať si tenis... V Piešťanoch a v okolí je veľa možností. A ja sa na to už teraz teším.  
 
Nepremýšľali ste o tom, že by ste odišli do Piešťan žiť natrvalo? 
Nie, lebo moji priatelia sú väčšinou v Bratislave. Bratislavu si vážim kvôli kultúrnym možnostiam, som s ňou zviazaná vyše šesťdesiat rokov. Som tu zakotvená. Považujem ju za jedno z najkrajších miest. Vezmite si len samotný Dunaj – je málo miest, ktorých centrom tečie rieka. Nehovoriac o okolitých lesoch a možnostiach na turistické vyžitie. 
 
Dostali ste prísnu výchovu? 
Mama bola vychovaná veľmi klasicky, a tak vychovávala aj mňa. Boli príkazy, aj zákazy, radila mi, čo a ako robiť. Nemala rada, keď som si chcela obliecť nejaké veľmi moderné veci, takže mi veľa šila. Keď som chcela ísť do tanečnej školy v šatách na ramienka, vyhlásila, že je to nemorálne a ušila mi krásne ružové šaty s veľkou čiernou zamatovou mašľou. Dávala mi každý deň peniaze, aby som si kúpila na desiatu obloženú žemľu, ale ja som si žemľu nekúpila, a našetrila som si na prekrásnu látku. Mala som už šestnásť rokov a s kamarátkou sme si ušili vytúžené šaty na ramienka. To však mama nevedela. Z domu som išla oblečená tak, ako si to ona priala, išla som ku kamarátke domov, prezliekla som sa a do mesta sme išli v nových bielych šatách so zlatou stuhou v páse. Boli sme šťastné, mali sme pocit, že sme úžasné. 

Ktoré sú to? 
Dobrota, láskavosť, slušnosť. Muž by mal byť pozorný, galantný. Istým spôsobom veľkorysý. Vnímam, či vie darovať drobnosť napríklad žobrákovi na ulici. Lebo keď si všimne chudobného človeka, všíma si všetko okolo seba. Samozrejme, netreba očakávať, že bude hovoriť o láske a kľačať na kolenách každý večer, celý život. Ale vždy tam musí byť úcta.  
 
Máte na konte vyše 1200 piesní, čo je výnimočné číslo. 
Je to naozaj pekné číslo, sú to štúdiové nahrávky pre Opus a Supraphon, slovenské aj zahraničné verzie piesní, ktoré som naspievala aj po nemecky, anglicky a v ďalších jazykoch, piesne pre rozhlas, televíziu a festivaly, duetá s viacerými známymi spevákmi či nahrávky na vlastných albumoch aj kompiláciách. Dokonca som naspievala viacero piesní do filmov, napríklad v roku 1964 to bol film Konečná stanica Rytmus. A napríklad kúsok z piesne  Slnko z roku 1973 môžete počuť v známom filmovom trháku Spider-Man. Tých hudobných materiálov tu  po mne zostane veľa.  

O vašej ceste svetom hudby podrobne hovoríte v knihe Hrdá láska, ktorú s vami napísali Miroslav Graclík a Václav Nekvapil. Čo by ste z knihy vyzdvihli? 
Nie je to len príbeh môjho života, je to príbeh ľudí, ktorí žili v rovnakom čase, ktorí mali radi moje pesničky a prežívali pri nich svoje osudy. Zároveň je to všeobecne ukážka rozvoja populárnej hudby na Slovensku, ktorej súčasťou som už vyše šesťdesiat rokov. A nielen ja, rezonujú tam mnohé ďalšie mená skvelých umelcov. 
 
Budete mať pracovné leto alebo budete oddychovať? 
Pre mňa je práca relax. Samozrejme, snažím sa aj oddychovať, ale keď príde zaujímavá ponuka, tak ju zoberiem. Pripravujem sa však už teraz na zimu, chcela by som urobiť vianočné turné. 
 
Rozhodli by ste sa aj dnes, po rokoch pôsobenia v šoubiznise, pre kariéru speváčky? Neuprednostnili by ste predsa len povolanie lekárky, keďže ste  vyštudovali medicínu?  
Začala by som určite medicínou, lebo tá ma stále baví. Ale hudba je mojím osudom. Viete, zaujímavé je, že veľa lekárov robí aj umenie. Mnohí hrajú na nejaký nástroj, maľujú obrazy... Umelec a lekár majú čosi spoločné – záujem o človeka, o život. Mne sa páčia ľudia, ktorí sa tešia zo života, ktorí sa stále vzdelávajú. Človek by sa mal snažiť zanechať na tomto svete pozitívnu stopu.  

Zdroj foto: ancn