3V utorok 19. mája odišiel do hudobného neba hudobný skladateľ, dirigent Pavel Zajáček († 74). Preslávil sa v 90. rokoch, keď počas éry zábavnej relácie Repete dirigoval orchester, ktorý sprevádzal spevákov. Keď oslavoval okrúhlu sedemdesiatku, poskytol Novému Času Nedeľa veľký rozhovor o časoch dávnej repeťáckej slávy. Vtedy sme si spolu s oslávencom zaspomínali na časy, keď si diváci pri obrazovkách spievali: Nič nové na svete, dáme si Repete...
Tie časy, zdá sa, sú nadobro preč. Minimálne preto, lebo mnohí z protagonistov obľúbenej relácie už nie sú medzi nami. Rady tých, ktorí nás opustili, rozšíril v utorok 19. mája hudobník, skladateľ, ktorého ľudia poznali najmä ako dirigenta repeťáckeho Orchestra Pavla Zajáčka. Účinkovanie v známej televíznej pesničkovej súťaži však zďaleka nebolo všetko, čo na hudobnej scéne vytvoril. Repete ho síce zviditeľnilo na obrazovke, veď relácia bola v tom čase televíznym fenoménom. Ale Pavel Zajáček nebol len dirigentom repeťáckeho orchestra. V roku 1976 som nastúpil do TOČR-u (Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave). O tých časoch pre Nový Čas Nedeľa prezradil: „Vtedy sme robili väčšinou rozhlasové nahrávky, scénickú hudbu, ale len zatvorení v štúdiu. Keď som v roku 1991 prevzal orchester po pánovi Vieroslavovi Matušíkovi († 67) a stal som sa šéfdirigentom Big Bandu Rádio Bratislava, čo bol vlastne premenovaný TOČR, vstúpili sme viac do povedomia koncertami pre verejnosť. Vytiahol som celé hudobné teleso takpovediac von zo štúdia. Robili sme živé koncerty, predstavenia, účinkovali sme na Bratislavských jazzových dňoch.“
Na pódiu s hviezdami
Rodák z Modry Pavel Zajáček sprevádzal ako muzikant na turné také hviezdy ako Ray Charles († 74), Liza Minnelli a Shirley Bassey (84). Bolo to v roku 1993. Orchester, ktorí týchto umelcov sprevádzal, bol postavený z rozhlasových hráčov, Zajáček hral na pozaune. Vystupovali v Holandsku a v Nemecku, na každom koncerte bolo desaťtisíc ľudí. „Končili sme v olympijskej hale v Mníchove. Bol to veľký zážitok, veď si predstavte, že päť metrov odo mňa sedel Ray Charles pri klavíri a ja som sedel v orchestri, ktorý ho sprevádzal. Keď sme sa vrátili z turné, vedenie Slovenského rozhlasu zrušilo Big Band Rádio Bratislava z reorganizačných dôvodov. V tom istom roku som začal spolupracovať na relácii Repete s Ivanom Krajíčkom,“ prezradil umelec.
Repete
Bola to najmä zásluha Ivana Krajíčka († 57) a dramaturgičky Danky Mintálovej, ktorí v roku 1993 vymysleli reláciu pre starších. Ivan Krajíček vtedy oslovil Pavla Zajáčka, či by šiel do toho a spolupracoval s nimi. A on súhlasil, možno tušiac, že tento zábavný pesničkový projekt sa stane fenoménom. „Dohodli sme sa na koncepcii, ako to budeme robiť a prijal som ponuku. Prvý rok sme hrali ako Big Band Radio Bratislava, po zrušení sme názov nemohli používať. Vznikol Orchester Pavla Zajáčka. S Ivanom Krajíčkom a pani dramaturgičkou sme sa zhodli na tom, že pôvodné skladby nebudeme úplne prerábať a dávať im nové harmónie. Chceli sme, aby pesnička ľuďom pripomenula svoju éru, ale zároveň aby mala „nové šaty“, takže sme to natáčali v nových aranžmánoch,“ vysvetlil pozadie televíznej relácie, ktorá si doslova ukradla srdcia divákov naprieč celým Slovenskom. Ako prezradil počas rozhovoru, musel vraj prerobiť asi 95 % produkcie. „Museli sme skladby prispôsobiť, lebo niektorí speváci, napríklad Melánia Olláryová († 84), či Gabriela Hermélyová († 84) mali vekom hlbšie položené hlasy. Aranžovali sme pesničky do inej tóniny aj pre nových, mladších spevákov. Vznikali nové kombinácie, ako použiť napríklad dychové nástroje a podobne,“ povedal hudobník a zároveň prezradil, s ktorým účinkujúcimi sa mu spolupracovalo výnimočne dobre. „Vážil som si pani Melániu Olláryovú, pani Gabrielu Hermélyovú, ktorá výborne cítila swing. Málokto ju vo swingovom cítení prekonal, či už v tých piesňach, ktoré naspievala pred 50 rokmi, ale aj vtedy, pred 30 rokmi, keď spievala v Repete.“
Chválil kolegov
Pavel Zajáček bol prajný človek. O svojich kolegoch hovoril s rešpektom, viac chválil, než hanil. Veľmi pekne sa vyjadroval o účinkujúcich v Repete, pri rozhovore sa snažil, aby nezabudol na žiadneho z nich. Vyzdvihol hlavne ich kvality. „Výborný spevák bol aj Dušan Grúň, vynikajúci muzikant, ktorý vždy vedel precítiť skladbu. Pohodový pri nahrávaní bol Karol Konárik, mal tiež niekoľko dobrých hitov,“ hovoril s úsmevom v očiach a pokračoval vo vyratúvaní ďalších spevákov, s ktorými mal príjemnú spoluprácu. „Bezproblémová bola Marcela Laiferová, samozrejme Janka Kocianová († 72), ktorá bola veľký profesionál. Keď prišla za mnou, mala už všetko pripravené, premyslené. Dohovárali sme sa na aranžmánoch, čo by malo v pesničke byť, vymysleli sme pasáž s improvizáciou, ktorú mala rada. Vedela vždy, čo chce, to som si na nej veľmi vážil. Peter Vašek bol pracant, spoľahlivý spevák s dobrým hlasovým fondom. S Robom Kazíkom († 73) bolo treba nahrávať trpezlivejšie. Tiež bol typ, ktorý zaujal publikum, vsadil na nôtu chorvátskych pesničiek. Peter Stašák má skvelý hlasový fond, zaspieva všetko dobre. Nesmiem zabudnúť na vokálnu skupinu Trend, či na Zoru Kolínsku († 60), ktorá mala vždy všetko nachystané do bodky – vyrátaný každý krok, kedy príde, kedy kam pôjde, kedy sa priblíži k dirigentovi.“
Starší áno, mladí nie
Keď sme sa s Pavlom Zajáčkom zhovárali, trochu s nostalgiou si povzdychol, že kým staršia generácia si ho pamätá, mladší ľudia už nie. „Repete bola rodinná záležitosť, pozerali ho nielen starší ľudia, ale aj dvadsiatnici-tridsiatnici a aj ich deti... Úspech mala relácia aj preto, že bola spojená s hlasovaním o najlepšiu pieseň a diváci boli odmeňovaní zájazdami a rôznymi atraktívnymi vecnými cenami. Spomínam si, že do žrebovacieho bubna prišlo v jednom kole okolo 150-tisíc korešpondenčných lístkov alebo listov! Žiadne esemesky. Viete si to predstaviť?! Každý jeden hlasujúci musel fyzicky napísať do redakcie do Mlynskej doliny, ako hlasuje. To bolo úžasné! Dnes je absurdná predstava, že by si ľudia dali námahu a išli s lístkami na poštu... Som rád, že som mal možnosť zažiť krásne muzikantské roky – aj tie repeťácke,“ povedal na záver stretnutia Pavel Zajáček.
Posledné stretnutie
Vtedy, pred štyrmi rokmi, sme netušili, že sympatický hudobník bude čoskoro čeliť vážnym zdravotným problémom. Čoraz častejšie ho bolo vídať na onkológii na bratislavských Kramároch. To, že jeho zdravie podlomila zákerná choroba, nijako netajil. Napriek vážnej diagnóze chodil do spoločnosti, naposledy sme sa s ním stretli v hlavnom meste na koncerte Otta Weitera, ktorý pripravil pri príležitosti svojich sedemdesiatych narodenín jedinečný koncert v sprievode Symfonického orchestra. Pavel Zajáček na ňom nemohol chýbať. Sedeli sme vedľa seba, občas sme si vymenili zopár dojmov a bolo vidno, ako rád by stál na pódiu a dirigoval. Žiaľ, už sa na to necítil, jeho telo bolo príliš oslabené chorobou. Zato oči mu žiarili pri skladbách, ktoré tak dôverne poznal z mnohých spoločných vystúpení na jednom pódiu s oslávencom. Ak existuje nebo, je len otázkou času, kedy sa v ňom rozozvučia hudobné nástroje pod taktovkou Pavla Zajáčka. Hudobníkov a spevákov, ktorí ho predbehli, je v ňom na niekoľko nebeských orchestrov. Ktovie, možno už jeden z nich diriguje – s vážnosťou a zároveň s ľahkým úsmevom v tvári. Takého sme ho poznali... Nech odpočíva v pokoji.
