Počasie robí Slovákom problémy. A teraz nemáme na mysli len veľké horúčavy a následné prudké búrky. Hlavu v smútku majú aj včelári. Táto sezóna bude podľa ich slov zlá. Medu bude málo a oproti minulým rokom zdražie.
Čo sa to deje s medom? Prečo majú včelári vážne obavy o túto sezónu a tiež o samotný med? Situáciu pre Nový Čas Nedeľa objasnil jeden z najslávnejších slovenských včelárov Tibor Vargapál s tým, že všetko poznamenali dva faktory. Teplá zima a studený máj. „Predchádzajúca zima bola veľmi teplá. Matky neprerušili plodovanie a množil sa parazit - klieštik. Jeho množstvo sa každý mesiac zdvojnásobuje. Predtým mal v zime prestávku. Teraz sa množil celý rok. A tak už koncom leta ho v úli bolo toľko, že spôsobil kolaps včelstva. Na Slovensku zahynula cca polovica včelstiev. Takisto v Maďarsku, Česku, Rakúsku,“ povzdychol si známy slovenský včelár.
Studený máj spôsobil problémy
Nie je to však jediný problémy, s ktorým sa slovenskí včelári trápia. „V máji boli tri veľmi chladné týždne. Pritom máj je hlavný produkčný mesiac na med v južných častiach Slovenska. Z repkového medu bola len polovica z normálu a z agátu len tretina,“ vysvetlil nám Tibor Vargapál, ktorý pripomenul, že agátové kvety začínajú dávať nektár pri 19 stupňoch Celzia. „Väčšinou bolo len 13 až 17 stupňov. Navyše, veľká časť agátov na jar zamrzla. Teraz kvitne lipa. Je veľmi sucho a horúco. Tam, kde dlhšie nepršalo, nebude ani lipa. Zostáva len lesná znáška a tá je stála neistá. Na juhu ešte bude slnečnica. Ale pri takom suchu nebude ani tá,“ krúti hlavou včelár, ktorý vraj takú zlú sezónu ešte nezažil.
Horúčava všetko pokazila
Najskôr obrovské úhyny včiel. Potom studený máj, ktorý navyše podnietil extrémne rojenie včiel. Vyrojené včelstvá tak zoslabnú, že tento rok už neprinesú med. A okrem toho aj horúčavy a sucho. To sú v skratke len niektoré problémy, ktoré trápia našich včelárov. „Niekde, kde už kvitla slnečnica, odkvitla za týždeň. Kvitne pritom 2,5 týždňa. Horúčavy ju zapiekli. Všetko zlé, čo sa mohlo stať pre včely, sa stalo. Je to katastrofa,“ neskrýva smútok Tibor Vargapál, ktorý pripomína, že med závisí hlavne od krajiny a počasia. „Na Slovensku ešte máme dobrú krajinu. Sú lokality, kde sa dajú nájsť miesta pre veľmi chutné medy. K tomu dobré počasie, aby včely mohli nosiť veľa nektáru či medovice,“ dodal s tým, že včely urobia dokonalý med, ale samotný včelár ho svojim neodborným konaním môže pokaziť. „Ide o to, preniesť ho v nezníženej kvalite z úľa na stôl zákazníka. To je fortieľ dobrého včelára,“ prezradil Tibor Vargapál.
Slovenský med zbiera ceny
Známy odborník na med má aj napriek neutešenej sezóne pre včelárov niečo, z čoho sa môže tešiť. „Naše medy pravidelne získavajú ocenenia na najprestížnejších svetových súťažiach. Teraz na jar sme vystavovali na dvoch vysoko cenených súťažiach v Dubaji a v Londýne. V Dubaji sme mali 9 vzoriek, v Londýne 8 vzoriek. Všetky získali medaily, čo sa nám ešte nestalo,“ neskrýva spokojnosť Tibor Vargapál, ktorý pripomenul, že v Londýne nazbierali najviac medailí zo všetkých, takmer takmer 10 % ! „Ocenené boli jedľový, agátový, lipový, lipovo-medovicový a lúčny med, plástikový med, oriešky v mede a medovina. V Londýne náš Lipový med získal dokonca ocenenie Najlepší med celej súťaže.“
Hovorí sa, že tento rok bude málo medu a bude drahý. Je to pravda?
Je už zrejmé, že medu bude menej, ale na Slovensku sa spotrebúva aj med, ktorý nepochádza zo Slovenska a predáva sa za nízke ceny, o jeho kvalite sa však nedá s istotou hovoriť. Hovoríme teda o slovenskom mede, ktorého bude menej a je veľmi pravdepodobné, že jeho cena stúpne o približne 10 %. Včelárom však za posledné roky stúpli náklady na vstupoch o 10 % -100 % , tento fakt sa však nemôže v plnej miere premietnuť do ceny medu, nakoľko by to bolo trhom len ťažko akceptovateľné. Väčšina týchto zvýšených nákladov ostáva na bedrách včelárov. Predpokladom je že medu bude menej a to približne 50 % priemerného objemu.
Dá sa nejako ešte „medárska“ sezóna zachrániť?
Úplne zachrániť sa nedá, zamrznutie agátu a zlé počasie narobili veľké straty. Existuje ešte nádej na dve znášky. Na juhu Slovenska sa očakáva znáška zo slnečnice, a to v oblastiach, ktoré nezasiahli až tak prudké lejaky a úroda nebola zničená. Kľúčovým faktorom v týchto oblastiach však bude výrazné oteplenie po týchto dažďoch, následne by mohol nektár a teda aj znáška zo slnečnice nabrať na sile. V horských častiach Slovenska, kde sa vyskytujú lesné porasty je nádej a zatiaľ sa ukazujú náznaky, že by mohla byť aj neskoršia medovicová znáška. Ale bude záležať od vývoju počasia. Ak bude pokračovať trend vysokých teplôt, ktoré trvajú niekoľko dní alebo týždňov a následne ich budú striedať prudké lejaky, tak aj táto lesná znáška môže byť zničená. Nádej na tieto dve znášky je reálna, ale výrazne nedokáže zvrátiť straty ktoré už vznikli.
17 dôvodov prečo si vybrať slovenský med
- je známy kvalitou a pozitívnym vplyvom na zdravie človeka
- je chutným sladidlom
- dá sa ním nahradiť cukor
- posilňuje imunitu
- podporuje trávenie
- má antibakteriálne účinky
- je výborným zdrojom vitamínov, minerálov a antioxidantov
- pomáha tlmiť rast baktérií
- pomáha pri liečbe infekcií horných dýchacích ciest
- pomáha predchádzať chorobám
- posilňuje obranyschopnosť organizmu
- zlepšuje metabolizmus
- pomáha s dobrým trávením
- má upokojujúce účinky
- zlepšuje kvalitu spánku
- je skvelou prísadou v kozmetických produktoch
- využíva sa pri liečbe popálenín, odrenín a preležanín
Vysoká kvalita nášho medu
Náš domáci, slovenský med je známy po celom svete vďaka svojej výnimočnej kvalite a tiež aj prírodnému prostrediu, ktoré prispieva k jeho lahodnej chuti. Naše medy majú preukázateľné pozitívne účinky na zdravie.
Zdroj foto: shutterstock, tibor vargapál
3
