2Rok 2026 bude pamätným hlavne preto, že ho najviac pocítime v našich peňaženkách. Útok na Irán v posledný februárový deň priniesol stúpajúce ceny za ropu i plyn na celom svete. Pre ropu útočili USA už v januári vo Venezuele, a zdá sa, že konflikty, v ktorých vystupuje tento tekutý poklad budú pokračovať. Nie sú však žiadnou geopolitickou novinkou.
Ropu pozná ľudstvo od staroveku. Na rôzne účely ju využívali na Blízkom východe, v Egypte, starovekej Číne, a dokonca aj kmene pôvodných amerických obyvateľov. Tvorila základ známeho gréckeho ohňa, mocnej zbrane, pomocou ktorej byzantskí Gréci bojovali proti Arabom útočiacim na Konštantínopol, ropu spomína Marco Polo vo svojom slávnom cestopise, a v azerbajdžanskom Baku sa dokonca ťažila už v 9. storočí.
Výhodná ťažba
Svet k rope naplno upol svoju pozornosť v polovici 19. storočia, kedy sa objavili viaceré nové ložiská, a hlavne nové spôsoby využitia ropy. Dnes sa približne 80 percent svetových ľahko dostupných zásob ropy nachádza na Blízkom východe, pričom 62,5 percenta pochádza z piatich arabských krajín: Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Iraku, Kataru a Kuvajtu.
Po extrakcii sa ropa rafinuje a separuje, najjednoduchšie destiláciou, na nespočetné množstvo produktov na priame použitie alebo použitie vo výrobe. Medzi ropné produkty patria palivá ako benzín, nafta, petrolej a letecké palivo ; bitúmen, parafín a mazivá; činidlá používané na výrobu plastov; rozpúšťadlá, textílie, chladivá, farby, syntetický kaučuk, hnojivá, pesticídy, liečivá a tisíce ďalších petrochemických látok. Ropa sa používa na výrobu širokej škály materiálov nevyhnutných pre moderný život a odhaduje sa, že svet spotrebuje približne 100 miliónov barelov, teda 16 miliónov kubických metrov denne.
Boj o ropné polia
Keď ide o tak dôležitý produkt, že na ňom závisia celé ekonomiky štátov, je jasné, že každá kríza silno zasiahne celý svet dominovým efektom. V uplynulých šiestich desaťročiach sme ich zažili už niekoľko.
Počas ropnej krízy v roku 1973 Saudská Arábia a ďalšie arabské krajiny uvalili ropné embargo na Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Japonsko a ďalšie západné krajiny, ktoré podporovali Izrael v Jomkipurskej vojne. Nasledovala ropná kríza v roku 1979, ktorá bola spôsobená poklesom produkcie ropy po iránskej revolúcii a spôsobila viac ako zdvojnásobenie cien ropy.
Tieto dva ropné šoky mali mnoho krátkodobých aj dlhodobých účinkov na globálnu politiku a globálnu ekonomiku. Viedli k trvalému zníženiu dopytu v dôsledku nahradenia inými palivami, najmä uhlím a jadrovou energiou, a k zlepšeniu energetickej účinnosti. Vysoké ceny ropy tiež podnietili investície do produkcie ropy krajinami, ktoré nie sú členmi zoskupenia OPEC, ťažba sa začala na Aljaške, v ropných pieskoch v Kanade, v pobrežných poliach Spojeného kráľovstva i Mexika, a v Severnom mori pri Nórsku.
Peniaze vládnu
Ropa bola hlavným aktérom aj v konfliktoch prebiehajúcich v 80. rokoch, a stála aj za útokom Iraku na Kuvajt. Nie všetky vojny sa však bojujú pomocou tankov a bômb. V roku 2020 začala Saudská Arábia cenovú vojnu o ropu s Ruskom. Cenovú vojnu vyvolalo prerušenie dialógu medzi Organizáciou krajín vyvážajúcich ropu a Ruskom o navrhovanom znížení produkcie ropy uprostred pandémie COVID-19. Nasledoval krach akciového trhu.
V tomto i v minulom storočí produkcia ropy významne ovplyvnila medzinárodné vzťahy a organizácie ako OPEC zohrali v medzinárodnej politike mimoriadne dôležitú úlohu. Niektorí dokonca nazývajú toto obdobie „vekom ropy“. O tom, že tento vek ani zďaleka nekončí sa môžeme na vlastnej koži presviedčať aj dnes.
