Deti na sociálnych sieťach: Rodičia, pozor, toto nesmiete ignorovať! Od kyberšikany k závislosti

Niekto ich miluje, iný nenávidí. Dalo by sa však povedať, že v tomto prípade zvlášť platí: sociálne siete sú dobrý sluha, ale zlý pán. Mnoho dospelých ľudí má problém so závislosťou na internete, čo potom očakávame od detí? A samotná závislosť pritom nie je jediný problém, s ktorým si najmladší užívatelia sociálnych sietí nemusia vždy vedieť poradiť. Viac nám o tom povedali odborníci z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie a z platformy Digitálni rodičia.

Vedci z celého sveta sa zaoberajú novým fenoménom - vplyvom sociálnych sietí na deti, na ich psychické aj fyzické zdravie. Už sú k dispozícii aj výsledky, jedna zo zaujímavých štúdií bola publikovaná napríklad v americkom mesačníku Computers in Human Behavior, ktorý sa zaoberá interakciou človeka s počítačom. Vedci tam prezentovali zistenie, že používanie sociálnych sietí deťmi mladšími ako 11 rokov viedlo k ich problematickému správaniu. U detí, ktoré začali sledovať sociálne siete až v neskoršom veku, sa podobné prepojenie nezistilo. „Sociálne siete majú viacero dopadov na prežívanie detí. V prvom rade je široko diskutovaný a skúmaný dopad na ich psychologické a emočné prežívanie,“ potvrdil pre Nový Čas Nedeľa aj Michal Božík, psychológ a výskumný pracovník z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave. „Dokonalý obraz, ktorý deťom dávajú sociálne siete, môže priamo poškodzovať ich sebavedomie. Dlhodobo diskutované sú poruchy príjmu potravy (najmä, ale nielen u mladých dievčat), vstup do takzvanej manosféry, teda priestoru internetu, ktorý plní nenávisť voči ženám. Významným rizikom sú úzkosti a depresie, ktorých prevalencia výrazne narástla práve v období, kedy sa masovo rozšírili sociálne siete,“ dodal odborník s tým, že v neposlednom rade je tu, samozrejme, aj riziko závislosti.

Riziká, ale aj pozitíva

A na čo konkrétne by si rodičia a vychovávatelia mali dať veľmi dobrý pozor? „Okrem už spomenutých rizík sem môžeme ešte zaradiť riziko kyberšikanovania, riziko narušenej pozornosti, pretože deti konzumujú obsah zo sociálnych sietí častokrát popri inej činnosti, napríklad pri učení alebo sociálnej interakcii,“ povedal nám Michal Božík z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Dodal zároveň, že sociálne siete, ktorým v dnešnej dobe určujú obsah algoritmy, sú zároveň zaplavené reklamami, dezinformáciami a rôznymi ďalšími obsahmi, ktoré môžu nabúravať zdravý a etický vývin osobnosti dieťaťa. „Ak sa bavíme o rizikách, tie sú zo svojej podstaty negatívne. Sociálne siete samé o sebe okrem rizík, ale prinášajú aj viaceré pozitíva, inak by sme na nich netrávili čas. Vďaka nim si deti môžu rozširovať a udržiavať svoje kontakty, môžu nájsť online priestor, v ktorom budú prijaté, nachádzať informácie a vzdelávací obsah a mnohé iné,“ povedal pre Nový Čas Nedeľa Michal Božík s tým, že deti sú aj aktívnymi spolutvorcami digitálneho prostredia. „Vytvárajú nové formy obsahu, vnášajú do sietí tematiku svojho sveta, často sú trendsettermi a tvorcami subkultúr a komunít. Svojimi preferenciami ovplyvňujú algoritmy sociálnych sietí (aj keď pri tých je snaha o ich reguláciu vo vzťahu k deťom). Ich spôsoby používania: krátke videá, interakcie cez emotikony, vizuálna komunikácia, nútia platformy prispôsobovať funkcie. Napríklad vznik „stories“ alebo rôzne filtre boli reakciou na to, ako deti experimentovali so zdieľaním. Deti tak formujú budúcu podobu sietí,“ upozornil odborník z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

Zmena paradigmy myslenia

Nie je žiadnym tajomstvom, že neustály prísun informácií, fotiek a statusov od kamarátov, susedov, spolužiakov, celebrít či influencerov môže viesť – a to nielen u detí - k pocitu osamelosti a smútku. Porovnávanie iných, na prvý pohľad „lepších“ životov ľudí zo sociálnych sietí znižuje mnohým ich sledovateľom sebavedomie a to môže viesť až k depresiám. Ako teda môžeme chrániť deti v online svete? „V tomto hrajú najdôležitejšiu rolu rodičia. Dôležité je, aby zmenili paradigmu svojho myslenia,“ odporúča psychológ Michal Božík.  „Veľa rodičov sa pýta detí, čo bolo v škole, čo nové tam zažili. Keď si ale uvedomíme, koľko času deti trávia pred obrazovkami digitálnych zariadení (štúdie v priemere pri školopovinných deťoch uvádzajú od 3 do 6 hodín denne, postupne narastajúce číslo s vekom), tak tu máme de facto akýsi paralelný vzdelávací systém postavený na obrazovkách,“ upozorňuje odborník, ktorý sa zároveň pýta, ako reflektujú tento digitálny svet rodičia. „Kedy naposledy, ak vôbec, sme položili dieťaťu otázku: Čo si zažil/a na internete, sociálnej sieti, vo videohre?“ Zmena myslenia rodičov je pritom podľa jeho slov kľúčovým prvkom k tomu, aby sme deti v online svete chránili. „Ak venujeme dostatočný priestor reflexii toho, čím deti v digitálnom priestore žijú, tak ich ochránime najlepšie,“ pripomína psychológ Michal Božík s tým, že okrem tejto zmeny je potrebné k digitálnej skúsenosti detí pristupovať bez predsudkov, bez poučovania a so záujmom a snahou o pochopenie. „Inak sa k mladým ľuďom a problémom, ktoré ich v súvislosti s digitálnymi technológiami trápia nepriblížime...“

Psychológ Michal Božík: Snaha o reguláciu je prínosná

Celý svet nedávno obletela správa o tom, že austrálsky parlament schválil zákon, ktorý zakazuje deťom mladším ako 16 rokov používať sociálne siete. Tento zákon sa tak stal ako prvý na svete akýmsi ambasádorom ochrany duševného zdravia detí a obmedzenia negatívnych vplyvov sociálnych médií. Pre Nový Čas Nedeľa prezradil nielen o tejto téme viac Mgr. Michal Božík, psychológ a výskumný pracovník z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

Austrália zakázala sociálne siete pre deti a mládež do 16 rokov. Ako vnímate tento ich krok?

Snaha o reguláciu je prínosná, pretože mnohí odborníci a vedci vnímame, že sociálne siete sú „pokazené“. Už dnes platí formálne pravidlo, že na sociálne siete môžu vstupovať až 13-ročné a staršie deti, ale ako ukazujú aj naše slovenské štúdie, veľké množstvo detí tam vstupuje oveľa skôr. Druhý dôvod je ešte dôležitejší. Problém totiž vnímam najmä v tom, akým spôsobom sa deťom vyberá obsah, ktorý sa im zobrazuje. Algoritmus, ktorý je netransparentný, vyberá deťom často rizikové alebo problematické obsahy, a tak sa častokrát nie vlastným zavinením stávajú konzumentmi videí, ktoré ich nabádajú na nezdravé chudnutie či iné nebezpečné výzvy. Jednou z možností je tak hľadať riešenia regulácie obsahu a algoritmov, zameraných na deti. Ministerstvo školstva v súlade s odporúčaniami vedeckých poznatkov napríklad pristúpilo k regulácii mobilných telefónov na školách, zároveň nový štátny vzdelávací program podporuje zručnosti potrebné pre 21. storočie, vrátane kritického myslenia a rozlišovania faktov od hoaxov. Zároveň ministerstvo školstva predstavilo plán pre bezpečné a férové využívanie umelej inteligencie. Nájdete ho na ich webovej stránke.  

Stretávate sa so závislosťami detí od internetu? Dá sa niečo také liečiť?

Ja osobne nie, lebo nemám klinickú prax, ale, samozrejme, také prípady sa objavujú a vyžadujú si odbornú starostlivosť (psychológa, psychiatra, podľa závažnosti). Rozdiel oproti látkovým závislostiam je v prípade digitálnych závislostí ten, že jeden z prvkov liečby, ktorým je úplná abstinencia je takmer nemožný, nakoľko ak chceme fungovať v dnešnom svete, tak sa bez smartfónu nezaobídeme, alebo iba s problémami. O to výraznejšia je potreba kvalitnej prevencie.

Aké máte rady pre rodičov a vychovávateľov v súvislosti s ochranou detí pred negatívnym vplyvom sociálnych sietí?

Aby sa nezameriavali len na čas strávený pred obrazovkou, ale riešili aj obsah, ktorý deti cez obrazovky konzumujú a kontext, v ktorom sa to odohráva. Aby pristupovali k deťom s rešpektom a záujmom, dopredu ich neodsudzovali za „hlúpy“ obsah, ktorý cez sociálne siete konzumujú, ale snažili sa pochopiť, aké potreby im takýto obsah napĺňa. Potom sa im ľahšie bude hľadať aj alternatíva, ktorú mladému človeku môžu poskytnúť namiesto nekonečného „scrollovania“. 

Digitálni rodičia: Neporovnávajme naše detstvo s detstvom dnešných detí

Podstatou výnimočného projektu Digitálni rodičia je vzdelávať rodičov, ktorí majú deti vo veku do 18 rokov, o najnovších trendoch v online prostredí a moderných technológiách. Cieľom je priblížiť im svet ich detí a vnúčat, aby ho nielen lepšie pochopili, ale boli v ňom aj správnymi sprievodcami vo výchove. Za projektom stoja dvaja odborníci v oblasti internetu, reklamy a médií - Barbora Okruhľanská a Peter Šebo, ktorí v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa prezradili, na čo si dať pozor pri výchove moderného dieťaťa.

 Ako by ste predstavili projekt Digitálni rodičia a jeho hlavný prínos?

Digitálni rodičia je projekt pre rodičov, učiteľov a vychovávateľov. Robíme podcast, ktorý dvakrát po sebe získal 1. miesto v Orange Podcast roka (2024, 2025) v kategórii Zo života. Doteraz sme vydali viac ako 130 epizód podcastu. Našimi hosťami v ňom boli aj psychológovia, učitelia, lekári, influenceri, odborníci na kyberbezpečnosť, ale aj rodičia a dokonca aj deti vo veku 9 až 17 rokov. Chceme priniesť rôzne pohľady na výchovu v digitálnej dobe cez čo najviac praktické rady a tipy. Prednášame rodičom a učiteľom aj naživo či cez webináre, vydali sme konverzačnú hru o online svete, tvoríme videá a posty na sociálne siete, denne na našom webe aktualizujeme slovník digitálnych pojmov, aby sme si s deťmi viac rozumeli. V celom projekte sa snažíme ukazovať, že technológie nemusia byť nepriateľom, ale nástrojom, ktorý môže prinášať radosť a rozvoj – ak ho používame vedome a so správne nastavenými hranicami.

Čo je v súčasnosti najväčšou hrozbou pre deti v online priestore?

Ako prvé každému napadne kyberšikana, sexizmus či agresívne hry. Podľa nás je však obrovskou hrozbou aj to, ak sú deti v rodinách ponechané na online svet samé. Keď doma nenájdu pochopenie, rozhovor, nastavené hranice ani sprevádzanie. Keď zo strany rodičov prichádzajú ohľadom technológií iba samé zákazy, strašenie, strach alebo prílišná ľahostajnosť... Vtedy sa mladí utiekajú k displejom, aby tam hľadali prijatie, útechu a istotu. Pre dnešné deti je online svet miestom, kde tiež rozvíjajú vzťahy, vzdelávajú sa, spoločne sa zabávajú. Samozrejme, všetko v správnom čase a ideálne so sprevádzaním rodičov.

Má vôbec rodič, ktorý je často v online svete menej vzdelaný ako dnešné moderné dieťa, nejakú šancu dieťa ochrániť?

Áno, veríme, že šancu má vždy. Ako rodičia chránime dieťa od malička aj v bežnom svete. Povieme mu, že nesmie prechádzať cez cestu na červenú alebo hovoriť s cudzími ľuďmi. Rovnako musíme deti učiť pravidlám aj v online svete. Rodič nemusí byť technologický expert, ale mal by sa úprimne zaujímať o to, čo dieťa robí s mobilom v ruke či za inou obrazovkou. Deti sú dnes šikovné, netreba ich podceňovať v zmysle, že „toto by ešte nemali vedieť.“ Ony sa dozvedia informácie oveľa skôr, ako my v minulosti. Ideálne by bolo, ak by sme tie hrozby predbehli, prišli za dieťaťom so slovami: „Internet je super nástroj, ale viem aj to, že tam môžeš ľahko naďabiť aj na veci, ktoré ťa zarazia, ktoré ti môžu uškodiť, ktoré ťa vystrašia, ktoré ťa budú priťahovať alebo aj manipulovať. Prosím, nevenuj takémuto obsahu pozornosť, ničím ťa to neobohatí, odíď preč. A nezabúdaj, vždy mi môžeš povedať čokoľvek o tvojich online zážitkoch, aj keď budeš mať pocit, že sa nahnevám.“ Je to iný prístup, ako povedať dieťaťu: „Neopováž sa na internete naraziť na nevhodný obsah.“

Nejaké dobré rady od digitálnych rodičov pre tých menej digitálnych?

Naša základná rada je prestať porovnávať naše detstvo s detstvom dnešných detí. Ony sa narodili do digitálnej doby, mobil a internet sú pre ne prirodzené ako pre nás elektrina. Nemá zmysel im to vyčítať. Skôr sa učme s nimi. Pýtajme sa, čo ich baví, sledujme spolu ich obľúbených tvorcov či hry, skúšajme porozumieť ich slovníku. Netreba vedieť všetko, ale deti ocenia, že sa zaujímame. A najmä - buďme im vzorom. Ak od nich chceme, aby mobily vedeli odložiť, musia vidieť, že to dokážeme aj my.

Stretli ste sa v rámci Digitálnych rodičov s nejakými zaujímavými prípadmi ohľadom detí v online svete, ktoré vás prekvapili, či už milo alebo nemilo?

Za každým nás prekvapí, aké všelijaké skratky deti nájdu, aby obišli rôzne rodičovské zámky a aplikácie. Preto o tom v našom podcaste hovoríme, lebo veľa rodičov nemusí ani tušiť, akými šikovnými cestičkami nás dnes vedia deti dobehnúť či nachytať. Teraz sme sa stretli s viacerými spätnými väzbami od rodičov aj učiteľov k našej konverzačnej hre. Je navrhnutá tak, aby dospeláci a deti mohli spoločne tráviť čas, baviť sa a zároveň sa vzdelávať v oblasti digitálnych technológií. Hra má viac ako 200 kartičiek s otázkami. Vyrobili sme ju v spolupráci s psychológmi. Dozvedeli sme sa napríklad, že vďaka našej hre a jednej otázke na kartičke sa rodičia dozvedeli o kyberšikane v triede ich dieťaťa, o ktorej nemali ani tušenia. S deťmi sa stačí rozprávať a nevyhýbať sa ani témam z digitálneho sveta. To je za nás ideálne (nielen digitálne) rodičovstvo.

Načo si musia dať pozor (nielen) deti

Kyberšikana: Deti sú na sociálnych sieťach častejšími obeťami online šikanovania. Smutné však je, že v tejto oblasti pribúda z ich radov nielen obetí, ale aj páchateľov.

Online zoznamovanie: Na toto nech si dajú pozor zvlášť deti, ktoré sú naivnejšie a dôverčivejšie ako dospelí. Kontakt s neznámymi ľuďmi môže predstavovať hrozbu.

Zdieľanie osobných údajov: Naučte svoje deti nikdy nezverejňovať na internete svoju adresu, meno, názov školy, či iné citlivé informácie. Deti si neuvedomujú ani riziko zasielania svojich fotografií cudzím ľuďom.

Phishing: Pri tomto type online podvodu chce páchateľ získať vaše citlivé informácie, ako sú heslá, čísla kreditných kariet alebo bankové údaje. Robí to veľmi premyslene, vydáva sa totiž za dôveryhodnú osobu, banku či policajta. Aj dospelí majú problém rozoznať podvodníka, nie to ešte deti!

Vírusy: Stiahnutím rôznych neznámych a škodlivých súborov sa do počítača, mobilu alebo tabletu vášho dieťaťa môže bez problémov dostať vírus, ktorý vaše citlivé údaje ukradne bez toho, aby ste o tom vôbec vedeli. 

 Vplyv sociálnych sietí na zdravie detí

Psychika: Sociálne siete môžu spôsobovať úzkosť, depresiu a viesť k poruchám príjmu potravy.

Spánok: Používanie sociálnych sietí má vplyv aj na kvalitu spánku

Pozornosť: Kvôli sociálnym sieťam sa detský mozog nedokáže poriadne a dlhodobo sústrediť.

Zmeny v mozgu: Pravidelné používanie sociálnych sietí môže podľa odborníkov spôsobovať aj zmeny v mozgu.

Ako chrániť naše deti

Rozhovor a dôvera: Debatujte s deťmi o internete a pýtajte sa na ich názor a skúsenosti.

Poučenie a vysvetlenie: Dlhodobo upozorňujte svoje deti na riziká internetu a zdieľania fotografií či osobných informácií.

Kontrola: Sledujte, s kým a o čom vaše dieťa na sociálnych sieťach komunikuje.

Obmedzenia: Nastavte svojmu dieťaťu monitor jeho polohy a obmedzte prístup k nevhodným stránkach.

Zdroj foto: shutterstock, digitálni rodičia, vúdpap