Karol Nemček musí každý deň natiahnuť mechanické hodiny na Mestskej veži: Pán trnavského času

Viete si predstaviť, že by ste celé roky nešli na dovolenku, pretože musíte byť každý deň v práci? Karol Nemček (43) si to predstaviť vie. Každý deň totiž musí natiahnuť hodiny v Mestskej veži v Trnave, aby mali obyvatelia mesta prehľad o presnom čase a aby táto dominanta „malého Ríma“ bez problémov fungovala. Zaujímavé je, že Karol je už piatou generáciou rodiny, ktorá sa o mechanický stroj stará a toto umenie chce raz odovzdať aj svojmu synovi.

Dejiny Mestskej veže v Trnave sa viažu k roku 1574, kedy mal vraj majster Jakub sľúbiť trnavskému richtárovi, že ju postaví a toto dielo sa potom stalo jeho životným cieľom. Legenda hovorí, že v deň jej dokončenia sa v meste rozozneli všetky zvony a majster Jakub v tom okamihu naposledy vydýchol so slovami: „Dokázal som to.“ Zmysel stavby veže bol dôležitý, mala Trnavu chrániť pred požiarmi a rovnako prispieť k lepšej obrane mesta. Stavitelia preto vo veži vybudovali aj byt, kde žil mestský hlásnik s rodinou.

Zvládli by ste toľko schodov?

Trnavská veža je vysoká takmer 60 metrov a na jej prízemí je dnes Turistické informačné centrum Regiónu Trnava. Ak zvládnete 143 strmých schodov na jej vrchol, potom na vás čaká nielen nádherný výhľad na celé mesto, ale aj pohľad na jedinečné mechanické hodiny, o ktoré sa stará Karol Nemček. Zaujímavosťou je, že ich musí natočiť každých 24 hodín, čo mu, samozrejme, prináša do života rôzne obmedzenia. Napríklad ohľadom dovolenky. „Kým sa ešte o hodiny vedel postarať môj dedko, mohli sme ísť s otcom na dovolenku, ale to som mal asi desať rokov. Neskôr prebral zodpovednosť o stroj môj otec a ja som mu pomáhal. Dnes už ale otec nemá zdravie najlepšie, tak je to náročnejšie, pretože môj syn má len päť rokov, takže pomocník mi musí dorásť. Ale to ubehne ako voda, my to zvládneme,“ pousmial sa Karol, ktorý je v rodine Nemčekovcov už štvrtým Karolom, ktorý má hodiny na starosti. V rámci generácie je však piaty, pretože prvý hodinár z ich „klanu“ sa volal Pavel.  

Láska na celý život

Karol pre Nový Čas Nedeľa prezradil, že o mechanické hodiny na Mestskej veži v Trnave sa začal intenzívnejšie zaujímať, keď mal asi 15 rokov. Kým dovtedy otca len sprevádzal, potom sa už začal učiť, ako sa o stroj starať a pozorne sledoval, ako otec hodiny naťahuje. „Hodiny sú v tejto veži od roku 1729, čiže je to aj veľká zodpovednosť, starať sa o takýto unikát,“ hovorí Karol, ktorý nás upozornil, že sa pokúša všetko, čo môže, zachovať v pôvodnom stave. „Je to celé kováčska práca a prirodzene tam dochádza časom k nejakým prasklinám. Všetkým nám však záleží na tom, aby sme do opráv veľmi nezasahovali novými technológiami, pretože potom by tento stroj stratil svoje čaro.“ Týka sa to napríklad aj lán, ktoré sú vnútri stroja a sú pôvodné, konopné. „Musia sa meniť približne každých 10 rokov, naposledy som ich menil s otcom, teraz mi pomohol kolega Slavko, za čo mu ďakujem,“ povedal nám hodinár.

Najkrajšie odbíjajú o 12.00

Karol Nemček má na Mestskej veži v Trnave práce viac ako dosť. Napríklad aj zmena vonkajšej alebo vnútornej teploty môže spôsobiť to, že stroj sa musí upravovať. „Kyvadlo v hodinách nám určuje rozpätie jednej sekundy a musí sa pravidelne napravovať a regulovať. Tým, ako sa mení počasie, návštevníci vetrajú, zvyšujú teplotu a hodinový stroj na to všetko reaguje. A keďže je tam rozťažnosť kovov, počkám vždy dva, tri dni, kým sa to ustáli a potom posunom kyvadla viem stroj  zrýchliť alebo spomaliť,“ vysvetlil pre Nový Čas Nedeľa hodinár. Chceli sme vedieť niečo viac aj o tom, ako často hodiny na veži odbíjajú presný čas a táto otázka Karola nadchla. Vysvetlil nám totiž, že odbíjanie týchto hodín v Trnave je naozaj jedinečné a krásne. „Keď odbíja takzvaný malý zvon, to znamená, že časovo máme štvrť, pol a tri štvrte. Ale keď odbíjame celú hodinu, vtedy sa aktivuje veľký zvon. Najkrajšie odbíjanie máme 12. hodine na poludnie alebo o polnoci,“ upozornil nás.

Prevezme to po ňom synček?

Dvakrát do roka má však Karol Nemček práce o čosi viac. Je to, samozrejme, vtedy, keď sa u nás mení čas na letný alebo na zimný. „Vtedy sem musím prísť skoro ráno, o druhej. Mám ale partiu kamarátov, ktorí ma vtedy prídu podporiť a držia mi palce, aby som to zvládol,“ smeje sa hodinár, ktorý nám ukázal, že hodiny majú špeciálne ozubené súkolie, ktorým dokáže čas posunúť. Na prvý pohľad a z každého slova cítiť, že Karol Nemček má svoju unikátnu prácu veľmi rád, aj napriek tomu, že vždy musí myslieť na to, kde bude približne každých 24 hodín, aby stihol dobehnúť do veže a postarať sa o hodiny. Neprekáža mu ani to, že tých 143 schodov musí vybehnúť každý deň. „Udržiava ma to v kondícii,“ zasmial sa s tým, že v jeho prípade naozaj nemôžeme hovoriť o práci. Vníma to ako rodinné poslanie a pevne verí, že raz si k tomu nájde cestu aj jeho malý syn Artur.

Zdroj foto: archív Karol Nemček, Trnava Tourism, ancn