Michal Hertlík začal podnikať už ako 15-ročný a za socializmu: Od akváriových rybičiek k svetovým filatelistom

Našli sme zrejme najstaršieho podnikateľa na Slovensku! S biznisom začal ešte ako 15-ročný za socializmu s naozaj netradičným tovarom. Popri tom je vášnivým zberateľom známok, historických dokumentov či starodávnych poštových listových váh. To ale nie je všetko. Michal Hertlík (61) je aj jedným z najväčších obchodníkov so známkami na Slovensku!

Svoje podnikanie ste odštartovali vo veku len 15 rokov. Čo vás k tomu priviedlo?  

Keď som mal 10 rokov, bol som na návšteve u susedov, kde som u nich uvidel akvárium plné farebných rybičiek. Nielenže som odchádzal od pani susedky s plným bruškom, ale dokonca mi pán sused daroval pre radosť pár rybičiek v igelitovom sáčku. Keďže som ich doma nemal kam dať, našiel som v pivnici prázdny 5-litrový uhorkový pohár, kde som ich vypustil. Rybičky však potrebovali väčší priestor, a preto som sa začal pozerať po mojom prvom akváriu. Vtedy ma teda očarila akvaristika a začal som sa naplno venovať chovu akvarijných rybičiek. Neskôr som pozháňal prvé akvárium s kovovým rámom.

V 80-tych rokoch ste boli jediný v republike, kto vyrábal lepené akváriá. Je to pravda?

Kovové akváriá boli nepraktické, lebo často tiekli. Dozvedel som sa, že existujú bezrámové lepené akváriá. Začal som sa o to zaujímať a zistil som, že v Československu sa vyrábalo silikónové lepidlo na akváriá, ktoré vyrábala Syntéza Kolín v Česku, no bolo určené len na vojenské účely, a teda sa nedalo dostať bežne. Zháňal som teda vhodné lepidlo cez inzeráty a neskôr som ho chodil kupovať do Maďarska. Ešte na základnej škole som si zlepil prvé akvárium, ale bolo tak “docapkané” od lepidla, že som ho ani nemohol použiť. Postupom času som nabral zručnosť a prvé akváriá boli na svete. Výhoda lepeného akvária je v tom, že pri pohľade nás neruší hrúbka kovového rámu a z estetického hľadiska je krajšie ako rámové.

Podnikáte doteraz a zrejme ste aj najstarším podnikateľom na Slovensku. Ako ste zvládli všetky zmeny, vlády, odvody a podobne? Ako to, že ste to s podnikaním nevzdali?

Keď som bol na strednej škole, začali ma oslovovať akvaristi zo širokého okolia, aby som im vyrobil akvárium. Dopyt sa zvyšoval, a keďže ma tá práca napĺňala, začal som podnikať, hoci som si to vlastne ani neuvedomoval. V roku 1983 som sa išiel informovať na Mestský národný výbor, aké doklady potrebujem, aby som oficiálne začal podnikať a platiť dane. Všetko sa mi podarilo získať, hoci na úrade vtedy ani nevedeli, ako to vlastne majú spraviť, keďže nič také predtým za socializmu nepočuli. V Česku vtedy existovalo jedno výrobné družstvo, ktoré oficiálne vyrábalo akváriá. Mne sa podarilo zohnať ich cenník, ktorý som predložil na našom úrade a podľa neho som postupoval pri podnikaní. Prvé dane som začal platiť v roku 1984. Odvtedy podnikám až dodnes. Popri výrobe akvárií som si postupom času otvoril sklenárstvo, stolárstvo a rámovanie obrazov, kde som začal zamestnávať prvých zamestnancov. Moje výrobky som propagoval na výstavách nábytku po celom Slovensku. Politike a jednotlivým vládam som sa nevenoval. Negatívne som vnímal iba to, keď každá vláda zhoršovala podmienky pre podnikateľov, keďže sa ma to bytostne dotýkalo. Celý čas som sa musel prispôsobovať aktuálnej situácii a podľa nej rozvíjať moje podnikanie. Za celé desiatky rokov boli lepšie aj horšie obdobia. Spomeniem iba jeden kľúčový moment v roku 2008, kedy prišla svetová hospodárska kríza. Všetci logicky znižovali ceny, aby niečo predali. Ja som ceny naopak zvýšil, a tým som prežil. S podnikaním som to nevzdal kvôli tomu, že som si popri tom našiel moje životné hobby – zberateľstvo, ktoré mi dodáva duševné zdravie.

Nezostali ste však len pri akváriách, mám pravdu?

Výroba a predaj akvárií sa rozšírila na otvorenie sklenárstva, stolárstva a rámovania obrazov. Neskôr ma zaujalo otvorenie maloobchodnej predajne so železiarstvom a domácimi potrebami, ktoré v Handlovej prevádzkujem dodnes. Jedného dňa som u nás vydražil stolárstvo, v ktorého sklade som našiel veľké zásoby železiarskeho tovaru. Tým pádom som otvoril môj prvý obchodík, ktorý sa neskôr pretransformoval na aktuálnu veľkú predajňu.

Mali ste desiatky zamestnancov, ale nikdy ste nikomu nedali výpoveď. Ako je to možné?

Držím sa zásady, že žijeme krátko na to, aby sme si navzájom robili zle. Zamestnancov som mal aj takých, ktorí kradli alebo chodili do roboty v podnapitom stave. S odstupom času takíto nezodpovední ľudia sami odišli. Oveľa viac som však mal poctivých zamestnancov, z ktorých jeden pracuje u mňa viac ako 30 rokov. Ale fakt je, že momentálna ekonomická a politická situácia na Slovensku ma donútila dať minulý rok výpoveď jednému zamestnancovi, pretože z ekonomického hľadiska to už bolo neudržateľné.

Obaja aj so synom ste vášniví zberatelia známok. Ako to začalo?

Na základnej škole počas socializmu v 70. rokoch bolo bežné venovať sa nejakému hobby. Mňa očarili poštové známky, ktoré sa predávali v novinových stánkoch. Veľmi ma bavilo si s chlapcami meniť známky. Keďže vtedy nebolo reálne cestovať za hranice a spoznávať svet, filatelia bola pre mnohých vrátane mňa únikom do šíreho sveta, lebo na známkach sú zobrazené všetky udalosti sveta a v zbierke som mal prevažne nie naše, ale tie zahraničné. Keď mal môj syn 8 rokov, oprášil som štyri albumy plné tematických známok. Ukázal som mu ich a tešil som sa na jeho reakciu, či ho to zaujme. Keďže ho to vyslovene nadchlo, išli sme na našu prvú zberateľskú burzu v Handlovej a snažili sme sa doplniť pár známok do sérií. Objavili sme, že väčšie známkové burzy sa konajú po celom Slovensku a začali sme na ne chodiť. V roku 2024 sa nám so synom podarilo vydať zberateľskú raritu v Československu. Keďže môj syn je cestovateľ, fotograf a dokumentuje krajiny Latinskej Ameriky, vydali sme 12-známkový poštový blok zameraný na svetové karnevaly, ktoré on osobne navštívil a nafotil. Produkt sa volá komerčná známka a ide o oficiálne známky Slovenskej republiky. Vydali sme k tomu aj špeciálne obálky k štyrom karnevalom – Benátky, Bulharsko, Panama, Svätá Lucia.

Aké zaujímavé artefakty ešte zbierate?

Okrem poštových známok zbieram pohľadnice (z obdobia monarchie z Handlovej a Hornej Nitry, dobové ženy a deti), historické dokumenty (hlavne dve grófske rodiny – Pálffyovci a Zayovci), odznaky, plakety, kovové pečiatky, starodávne poštové listové váhy.

Máte zbierky len doma alebo ich niekedy aj vystavujete?

Počas mojej zberateľskej činnosti som mal niekoľko výstav, a to v Handlovej, Prievidzi, Bojniciach, Žiari nad Hronom a v Banskej Bystrici.

Máte v špeciálnej obľube kráľovskú rodinu – prečo práve ich a aké artefakty konkrétne máte?

V Guinessovej knihe rekordov je jeden zaujímavý údaj súvisiaci s filateliou. Bývalá britská kráľovná Alžbeta II. je najviac zobrazovanou osobnosťou na poštových známkach na celom svete. Dokonca aj moja manželka miluje britskú kráľovskú rodinu, najmä lady Dianu. Z týchto dôvodov som sa pri zbieraní zameral práve na nich. Okrem poštových známok mám obálky prvého dňa vydania, obálky s mincami s podobizňou členov kráľovskej rodiny, pamätné mince, pohľadnice. V handlovskom Dome kultúry som mal v roku 2016 otvorenie veľkej výstavy o lady Diane pri príležitosti jej nedožitých 55. narodenín. Pri tejto príležitosti som vydal príležitostnú poštovú pečiatku s motívom Lady Diany, ktorá bola úradne platná na našej pošte Handlová. Okrem toho som sa podieľal na vydaní množstva príležitostných poštových pečiatok k významným udalostiam v našom regióne.

Angažujete sa aj vo vydávaní odznakov, magnetiek s baníckou tematikou – prečo?

V našom meste Handlová sa hnedé uhlie začalo priemyselne ťažiť v roku 1909, kedy gróf Pállfy povolil maďarskej hnedouhelnej spoločnosti ťažbu uhlia u nás. Keďže sme banícke mesto a s Handlovou sa ťažba uhlia neoddeliteľne spája, hoci v roku 2021 sa ťažba skončila, vždy ma to motivovali vytvárať pamätné predmety na túto tematiku. V súčasnosti v mojom železiarstve predávam mnou vydané pohľadnice, magnetky a prívesky s témou uhlia a Handlovej. Handlovčania sa tomu tešia a mňa to inšpiruje vo vydávaní aj v budúcnosti.

Čo by ste odkázali podnikateľom na Slovensku?

Tak, ako mne pri podnikaní pomohlo venovať sa inej činnosti – zberateľstvu, odporúčam aj ďalším podnikateľom to isté, aby si našli inú činnosť, ktorá im bude obohacovať každý deň. Prajem si, aby sa zmenilo myslenie politikov, ktorí by na Slovensku podnikateľské prostredie zlepšovali a nie ho neustále potápali, a teda aby podnikateľov na Slovensku stále pribúdalo.

Vydáva aj vlastné pohľadnice a magnetky

- Oficiálne začal podnikať v roku 1984 s výrobou akvárií a podniká dodnes.

- Pravdepodobne je najstarším podnikateľom na Slovensku (cez 40 rokov).

- Zbiera poštové známky, staré dobové pohľadnice, odznaky z regiónu, ako aj unikátne starožitné poštové váhy na váženie listov.

- Obrovská zberateľská vášeň sa postupom času dostala na vyššiu úroveň, začal obchodovať nielen so známkami a stala sa z toho druhá práca.

- Momentálne má tisíce aukcií, obchoduje na Slovensku, v Česku, ale aj vo svete na celosvetovo známych burzách a aukčných portáloch.

- Je jedným z najväčších obchodníkov so známkami na Slovensku.

- Dlhé roky je predsedom Klubu filatelistov v Handlovej.

- Je členom niekoľkých svetových filatelistických klubov, s ktorých členmi si vymieňa známky prostredníctvom posielania zásielok poštou.

- Pravidelne vydáva pamätné listy a špeciálne obálky a spolu s nimi tiež príležitostné poštové pečiatky na špeciálne príležitosti či výročia udalostí v regióne a na Slovensku.

- Svojimi zbierkami prispel k vydaniu niekoľkých kníh na Slovensku, jeho materiály sa ocitli aj vo viacerých múzeách, mal aj vlastné výstavy.

- Jeho spolupráca so Slovenskou poštou ho doviedla až k vydaniu vlastných, oficiálne platných komerčných známok  na tému svetových karnevalov, na ktorých známkach sú vlastné fotografie jeho syna Michala, čo je na Slovensku  unikátna vec.

- V Handlovej pravidelne vydáva vlastné pohľadnice, magnetky, kľúčenky a odznaky s lokálnou handlovskou, baníckou i zberateľskou tematikou.

Zdroj foto: Michal Hertlík