Rodený Prešovčan, ktorý už viac ako 45 rokov žije v Bratislave, Ján Šeminský (65), sa profesionálne venuje koučovaniu a sebarozvoju. Jeho najväčšou láskou sú však okrem rodiny – hory. Ale nie hocijaké. Tie najvyššie. Do Himalájí sa nedávno vybral už na svoju ôsmu cestu a to aj napriek tomu, že tam zažil tú najhoršiu tragédiu, akú tam môže človek zažiť. Lavínu, ktorá zasypala ich tábor pod Dhaulágirí a pochovala jeho piatich kamarátov. Prečo sa do nebezpečných hôr stále vracia?
Nedávno sa spolu so svojou manželkou Stankou a známou slovenskou plavkyňou Soňou Rebrovou vybral do Himalájí, kde Soňa podala priam nadľudský výkon a zaplávala pol kilometra v nadmorskej výške 4720 metrov nad morom. Soňa však hovorí, že bez pomoci, podpory a dokonalého plánovania Jána Šeminského si to nevie predstaviť. „Príprava je absolútny základ úspechu, fyzická, mentálna, organizačná, technická, bezpečnostná, zdravotná. Špeciálne dýchacie cvičenia vo vode aj v posilňovni, veľa plávania v ľadovej vode. V horách a najmä v Himalájach je veľmi veľa premenných, s ktorými musím rátať pri plánovaní,“ vysvetlil nám zimný plavec Ján Šeminský. Predtým, ako si v Himalájach zaplávala Soňa, aj on sám, museli inštalovať na hladinu jazera 50 metrov dlhú plavebnú dráhu, teda plávajúcu šnúru s 11 bójkami, ktorá sa ukotvila na dne, aby bola dráha rovná.
Toto nečakal
Himalájistu podľa vlastných slov zaskočilo mäkké a hlboké bahno na okraji jazera Gokyo II, kde plávali. „Príprava trvala asi dve hodiny, musel som ísť veľakrát do vody, do bahna, bojoval som ponorený do polovice stehien v mäkkom bahne. Úplne ma to vyčerpalo, okrem toho sme museli zabezpečiť kamery, fotodokumentáciu, pripraviť nepálsky podporný tím, zopakovať bezpečnostné protokoly. Po tejto príprave som už nemal čas sa vydýchať, ukľudniť, mentálne aj fyzicky sa lepšie pripraviť na plávanie,“ zaspomínal si s tým, že počasie za zhoršovalo a dvíhal sa vietor.
„Po mne išla plávať Soňa, nemohol som to celé zdržiavať niekoľko hodín. Tak som v strese a vyčerpaný vstúpil do vody a išiel som plávať, koľko ma pustí telo a myseľ. Po sto metroch som cítil, že by som ešte mohol dať jedno - dve kolá, ale musel som robiť rozhodcu pre Soňu a byť schopný skočiť do vody, ak by mala problém. Tak som už viac neplával, lebo zodpovednosť bola silnejšia ako ego,“ priznal sa nám Ján Šeminský, ktorý vraj teraz chápe, prečo sa o podobný výkon pokúsilo len pár ľudí na svete.
Na tábor spadla lavína
Ján Šeminský je nielen zdatný plavec, ale aj horolezec a lyžiar, pričom ale musíme povedať, že práve Himaláje k nemu neboli prívetivé. „V roku 2014 sme boli na expedícii na 7. najvyššiu horu sveta Dhaulágirí, čo v preklade znamená Biela hora. Cieľom bolo vystúpiť na vrchol a zlyžovať ju z vrcholu až po výškový tábor číslo 1. Všetko išlo dobre, mali sme vybudované tri výškové tábory, materiál vynesený na posledný tábor, vrátane lyží. Ale z Indie prišiel cyklón Hud-hud a všetko sa zmenilo,“ spomína Ján Šeminský. Za 24 hodín tam napadli až dva metre snehu a oni uviazli v základnom tábore. To však ale ešte nebolo to najhoršie, čo tam zažil.
„V noci 14. októbra 2014 na náš tábor spadla lavína a celý tábor zasypala. Päť chalanov zahynulo, ôsmi sme sa zázrakom zachránili tým, že sa nám podarilo vyhrabať z jedálenského stanu, nad ktorým bolo asi 1,5 m snehu.“ Ako je možné vyrovnať sa s takouto tragédiou? „Stratili sme dvoch dlhoročných kamarátov, skvelých slovenských horolezcov a troch skvelých chlapcov z Nepálu. Všetci mali rodiny, deti. Ťažko sa s tým vyrovnávalo, ešte dlho nás v hlave strašila myšlienka, prečo ja som tam neostal, ale oni áno. Nakoniec som to vyhodnotil tak, že musím urobiť minimálne dve veci, aby som to mal uzavreté. Umiestniť na mieste tragédie pamätnú tabuľu a urobiť dokument o našej expedícii. Po rokoch sa to podarilo,“ povedal pre Nový Čas Nedeľa Ján Šeminský.
Vysoká škola odolnosti
O pár rokov neskôr sa teda vybral do Himalájí opäť, aby tam osadil pamätnú tabuľu na počesť svojich priateľov. Hory ho však zasa neprivítali v dobrom. „Ako to už v Himalájach chodí, vždy niečo prekvapí, zaskočí. Tentokrát to bolo počasie,“ prezradil nám známy slovenský „ľadový medveď“, ktorý s kamarátom, expedičným lekárom Harim našli veľmi dobré miesto na umiestnenie tabule, ktorá je odliata so zliatiny niekoľkých kovov tak, aby na horách nekorodovala ani po mnohých rokoch. „Pri zostupe sa ale veci dramaticky zmenili. Rieky, ktoré sme museli prebrodiť boli divoké, mali vysokú hladinu, časti cesty sa zosúvali a miestami som už prestával veriť, že sa toto dá prežiť,“ priznal sa nám Ján Šeminský, ktorý mal v tom čase aj problém s prijímaním potravy a niekoľko dní vôbec nič nedal do úst. Na záchranu a lepšie počasie tam napokon v náročných podmienkach museli čakať až päť dní.
„Nakoniec sme ale museli zostúpiť do prvej dedinky, bol to extrémne náročný zostup, čakalo nás asi desať hodín v tropickom daždi cez zelené peklo džungle. Na nohách a po tele sme mali pijavice, nejedol som už viac ako týždeň, takže som bol na pokraji úplného vyčerpania,“ hovorí Ján Šeminský, ktorého nakoniec na druhý deň vrtuľník odviezol do Káthmandu, kde skončil v nemocnici. Dnes hovorí, že v tom čase síce za necelé tri týždne schudol desať kíl, ale pamiatka na jeho zosnulých kamarátov je v Himalájach presne tam, kde ju chcel mať. „To je pre mňa zadosťučinenie,“ priznal pre Nový Čas Nedeľa s tým, že napriek všetkému, čo tam zažil, na Himaláje nezanevrel. „Nepál je môj druhý domov, v Himalájach som strávil takmer deväť mesiacov života, od detstva som bol turista, do Tatier chodím viac ako 50 rokov, jednoducho to milujem a veľmi ma to obohacuje, napriek bolesti, únave, občas nebezpečenstvu. Je to vysoká škola odolnosti!“
Opäť sa tam vráti
Ján Šeminský nám prezradil, že do Himalájí sa určite čoskoro vráti. „Už pripravujem svoju ďalšiu cestu k jazerám, chcem si to viac užiť vo vode, mám skúsenosť, ktoré je pre mňa mimoriadne cenná, poučil som sa ako to pripraviť ešte lepšie. Ak všetko dobre pôjde a budem zdravý, tak o rok v máji letím!“ teší sa. Dovtedy sa vraj naďalej bude venovať nielen zimnému plávaniu, ale aj letným diaľkovým výkonom vo vode.
Zdroj foto: Shutterstock, ajs, ancn
10
