Nedávno prešiel viacerými zmenami v kariére, no príchod do TV JOJ mu priniesol veľký reštart. Martin Nikodým pre Nový Čas Nedeľa prehovoril o svojej snúbenici Martine, ktorá mu do života priniesla opäť radosť a lásku. Témou rozhovoru bola aj jeho moderátorská kariéra, vášeň pre včelárstvo a cestovanie.
Relácia Milujem Slovensko sa presunula z STVR do TV JOJ. Ako vnímate túto zmenu?
Vnímam to celé ako jeden veľký reštart. Je to úplne nový nádych s novou energiou a v novom prostredí.
Zmenil sa aj jeden z kapitánov družstva, miesto Dana Dangla nahradil Matej Cifra – Sajfa. Ako to medzi vami zafungovalo na nakrúcaniach?
Už som viackrát povedal, že na začiatku som bol veľmi opatrný. Ale hneď na prvom nakrúcaní som pochopil, že aj Sajfa okamžite zistil, ako program funguje a čo spomínaný formát potrebuje. Prišiel s naozaj vynikajúcim nastavením. Funguje to perfektne. Nikoho neprekvapuje, že medzi Sajfom a Adelou to výborne iskrí. A našťastie to pekne funguje aj medzi mnou a Sajfom. Musím povedať, že som v tejto zostave veľmi spokojný.
Dlhé roky ste boli súčasťou STVR. Ako vnímate aktuálnu situáciu vo verejnoprávnej televízii?
Po 35 rokoch sa na to dívam zvonku. Trošku mi je ľúto, že sa niektoré rozhodnutia udiali. Najmä to, ako sa udiali.
Mnoho moderátorov u nás sa živí aj vďaka eventom. Máte stále dostatok práce?
Samozrejme, pracujem aj mimo televízie, veď to je značná časť našej práce. Robím aj súkromné eventy. Často moderujem rôzne konferencie. Naozaj sa teším z každej jednej práce. Výborne je, že sa pri moderovaní eventov musím stále učiť nové veci. Verím teda, že nedostanem Alzheimera. (smiech)
Dokážete mať po rokoch v brandži ešte niekedy trému alebo miernu nervozitu pred moderovaním?
Isteže, to sa rokmi nemení. Na tomto povolaní je zaujímavé, že v podstate stále musíme dokazovať, že sme rovnako dobrí ako sme boli predtým. Nie je to až taká tréma, akú som mával možno kedysi, ale je to skôr istá forma sústredenia. Vždy vnímam, že je veľmi dôležitý začiatok, ako sa to celé začne. Keď sa to už rozbehne, už to ide lepšie.
Aké vlastnosti by podľa vás mal mať kvalitný a úspešný moderátor?
Určite by mal byť zvedavý. Moderátor musí vedieť veľmi dobre počúvať. To je veľmi dôležité, aby vedel reagovať. No a potom jedna taká vlastnosť, ktorá sa hodí asi ku každému povolaniu, pokora, teda zostať pokorný.
Ste ostrieľaným moderátorom. Ktorých kolegov si vážite?
To je veľmi citlivá téma, lebo ten zoznam je dlhší, ako teraz poviem. Absolútne rešpektujem našu Adelku Vinczeovú. Taktiež mám rád spôsob práce Miška Hudáka. Viackrát som robil s Verou Wisterovou, a bolo to vždy veľmi príjemné. Milujem naše spolupráce s Katkou Brychtovou, lebo s ňou si nemusíme vôbec nič vopred dohadovať. Máme úplne podobnú životnú chémiu. Takže tieto moderátorské mená mám rád aj takpovediac ľudsky.
Ste vyštudovaným hercom. Vedľajšiu rolu ste získali na Markíze v seriáli Dunaj, k vašim službám. Ako vnímate tento malý návrat k herectvu?
Vnímam to ako perfektnú vec. Na začiatku som bol šokovaný z tejto ponuky, lebo som herectvo do istej miery zavesil na klinec. Myslel som si, že podobná príležitosť už nepríde. Ono sa to niekedy v živote stáva. Väčšinou keď už máme v sebe niečo uzatvorené, tak práve vtedy nám nová príležitosť zaklope na dvere. Svoju rolu v seriáli som sa už naučil mať taktiež rád.
Pomáha vám herecký talent aj pri moderovaní?
Myslím si, že áno, pretože je to taký ďalší rozmer pri mojom moderovaní, že si viem niečo zahrať sám, že viem parodovať, povedzme, aj sám seba. Takže určite skúsenosti, ktoré nás naučili na škole, a ktoré sú s herectvom spojené, tak tie sú určite fajn.
Šťastie máte aj v súkromí. Už to budú dva roky, čo ste zadaný po boku snúbenice Martiny. Čím si vás získala okrem toho, že ste sa na prvom rande veľa nasmiali?
Máte to načítané, dobrá príprava na rozhovor. ( smiech) My sme sa veľa nasmiali nielen na prvom rande, ale aj na druhom a potom na treťom. V našich životoch je veľa smiechu a životného nadhľadu. Na základe našich životných skúseností si budujeme vedomý vzťah. A je to medzi nami úžasné. Je to ozajstná láska, akú si viete predstaviť.
Chystáte svoj vzťah spečatiť svadbou?
Maťka je moja snúbenica, takže sme sa dohodli, že jedného dňa k tomu samozrejme môže dôjsť. Ale dohodli sme sa tiež, že to nemusí byť do roka a do dňa. Máme ešte na to čas. Tento rok som oženil syna Adama, takže jedna svadba v rodine stačí. ( smiech)
Ako usmerňujete svoje deti? Ako im pomáhate, aby boli v živote úspešné, ale najmä šťastné?
Vždy som sa snažil deťom ukazovať príklady. Ak chcete deti niekam posunúť, tak im ukážte, ako to majú urobiť. Môžu vás napodobniť, alebo si z vás zobrať aspoň nejakú malú inšpiráciu. Zbytočné je deťom hovoriť, ako to majú robiť, keď to vy tak nerobíte. Ak vidia, že vy to tak nerobíte, len to od nich chcete, vtedy sa rozhodne nebudú cítiť komfortne. Teraz už tým mojím dvom dospelým deťom sem-tam nejakú radu dám alebo ich podporím, pomôžem a vždy sa veľmi poteším z ich úspechu.
Nedávno ste mali veľkú oslavu 55. narodenín. Aj ste trošku v živote bilancovali?
Pre mňa je to všetko také veľmi prekvapivé. Mne samému sa nechce veriť, že mám podľa občianskeho preukazu 55 rokov. Keď mi vyskočí nejaké video z 90. rokov, ako sa to teraz stalo niekde na Instagrame, tak mám pocit, akoby to bolo včera. Niekto pred časom vytiahol nejaké staršie video mňa s kolegami v rádiu, tak sám som mal pocit, že to nemohlo byť tak dávno.
Zmenili sa vám rokmi priority?
Myslím si, že nie. Priority som mal vždy jasne nastavené. Ale je pravda, že sa akoby upevnili. A najmä v tom pracovanom svete na začiatku musíte veľa makať. Treba veľa pracovať, byť mnoho času v práci a tvrdo robiť na sebe, aby ste si potom neskôr mohli prácu vyberať. Je dobré, aby ste sa stali značkou. To je také láskavé odporúčanie. Potom si neskôr môžete dopriať viac voľna, aby ste sa mohli venovať rodine a priateľom.
Čo vás robí šťastným?
Jednoznačne moji priatelia a rodina. Stretnutie s ľuďmi, ktorých mám rád, s ktorými sa dobre bavím a dobre sa s nimi cítim. A rozhodne sa nemusíme na nič hrať.
Ste mediálne známym včelárom. Čím vás tento koníček stále fascinuje?
Asi tým, že tam mám priestor byť sám so sebou na chvíľočku. Som obklopený včielkami a koncentrujem sa na konkrétny okamih. Keďže chodím v kraťasoch a v tričku ku včelám, musím s nimi pracovať pokorne a pomaly, nemôžem ich príliš rozrušovať, lebo potom moje telo musí znášať zbytočne viac žihadiel.
Čo vás na včelárstve najviac baví?
Asi to, že včielky dokážu stále včelára prekvapiť. Každá sezóna je úplne iná. Každý rok je aj med iný. Stále to nejde jednoducho podľa nejakých tabuliek, je to živý proces.
Okrem toho ste aj veľkým cestovateľom. Ktoré miesta na svete navždy ostanú vo vašom srdci a prečo?
Mám v obľube veľa miest, to je fakt. Milujem Indočínu, celú oblasť. Milujem Thajsko, Vietnam, Kambodžu, ktorú som precestoval, ale mám rád aj severskú krásu. Tento rok som bol na Svalbarde a robili sme turistiku pri mínus dvadsiatich siedmich stupňoch. Vtedy človek musí premýšľať nad tým, či je dostatočne oblečený a pozorovať sa, aby nemal omrzliny. Čiže nedá sa povedať, že by to bolo len nejaké jedno miesto. Slovensko mám v DNA, takže sa veľmi rád vraciam domov z každej cesty.
Máte nejaké nesplnené cestovateľské plány?
Ešte áno a mám v pláne sa s tým popasovať. Neprecestoval som ešte Mexiko, takže tento rok sa ešte chystám na dva týždne do Mexika. To by sme chceli koncom novembra zvládnuť. Takú veľkú poznávaciu cestu, so všetkými pamiatkami aj prírodnými krásami aj rôznymi rituálmi. Aj s tequilou, samozrejme.
Zdroj foto: ancn, amn, Tv JOJ
15
