Rakovina prsníka je najčastejším nádorovým ochorením u žien a tvorí viac ako pätinu všetkých ženských onkologických diagnóz. Na Slovensku pribudne každoročne asi 3 500 nových prípadov a približne 1 000 pacientiek na toto ochorenie zomiera… Nový Čas Nedeľa sa spojil s pacientskou organizáciou NIE RAKOVINE, pretože nám spoločne záleží na zdraví Sloveniek, včasnom záchyte a podpore žien s touto chorobou. Prinášame vám príbehy troch žien, ktoré s rakovinou prsníka statočne bojovali alebo bojujú a chcú o tom rozprávať, aby pomohli všetkým ženám, ktoré v tomto smere potrebujú pomoc, radu alebo podporu.
Toto priviedlo Zuzanu (42) k lekárovi: Na rakovinu ju neupozornila hrčka...
Každý príbeh prináša nádej. Nie preto, že by bol jednoduchý, ale preto, že nám môže ukázať cestu, ktorú by sme inak možno nenašli. Zuzka (42) o svojej skúsenosti s rakovinou hovorí otvorene bez toho, aby jej dovolila určovať, kým je. A možno práve preto má jej príbeh takú silu.
Zuzka si hrčku, ktorá by ju mohla upozorniť na rakovinu prsníka, nikdy nenahmatala. Už približne desať rokov pred diagnózou mala v prsníku fibroadenóm, pre ktorý bola sledovaná častejšie. Keď sa neskôr objavila bolesť a pridali sa ďalšie ťažkosti vrátane výtoku z bradavky, spozornela. Takéto prejavy nemusia vždy súvisieť s rakovinou, Zuzka však svoje telo poznala a cítila, že niečo nie je v poriadku.
Negatívna biopsia
V júni 2025 absolvovala biopsiu s negatívnym výsledkom. Mohla si vydýchnuť. Mohla uveriť, že obavy boli zbytočné a že tým sa celá nepríjemná kapitola skončila. Lenže jej problémy neprestávali. Neskôr sa ukázalo, že prvý výsledok bol falošne negatívny a ďalšie vyšetrenia napokon priniesli diagnózu, ktorá jej život obrátila naruby. „Nie každá rakovina sa ohlási svojimi typickými príznakmi. O to dôležitejšie je poznať svoje prsia, vnímať ich zmeny a pri pretrvávajúcich ťažkostiach sa ozvať,“ zdôrazňuje Zuzka a upozorňuje, že samovyšetrenie nemôže nahradiť odborné vyšetrenie ani pravidelný mamografický skríning. Žena môže mať ochorenie aj bez akýchkoľvek príznakov, preto je účasť na odporúčaných preventívnych vyšetreniach veľmi dôležitá.
Opora v odbornosti
Diagnóza priniesla do Zuzkinho života obrovský strach. S odstupom času hovorí, že napriek všetkému mala šťastie na ľudí. Na chirurga MUDr. Mariána Karabu a onkologičku MUDr. Miroslavu Malejčíkovú, ktorí jej pomohli zorientovať sa v situácii, keď emócie prevyšovali schopnosť pokojne premýšľať.
„Keby bolo rozhodnutie iba na mne, dala by som si odstrániť oba prsníky. Mala som však pri sebe tím lekárov, ktorí mi vysvetlili, čo je v mojom prípade medicínsky potrebné, a pomohli mi rozhodovať sa podľa odborných faktov, nie pod vplyvom strachu.“
Po odbornom posúdení podstúpila prsník zachovávajúcu operáciu. Nádor bol hormonálne pozitívny a HER2-negatívny. Onkologička sa rozhodla doplniť genomické vyšetrenie MammaPrint, ktorého výsledok ukázal nízke riziko recidívy. Aj vďaka nemu bolo možné presnejšie nastaviť ďalší postup, bez nutnosti chemoterapie. „Liečba nie je iba sledom medicínskych výkonov. Je to obdobie, počas ktorého človek potrebuje rozumieť tomu, čo sa s ním deje, vedieť, prečo jednotlivé kroky podstupuje, a mať okolo seba ľudí, ktorým môže veriť. Ja som to šťastie mala,“ vraví.
Po ukončení rádioterapie Zuzka pokračuje v dlhodobej zaisťovacej hormonálnej liečbe, ktorej cieľom je znížiť riziko návratu ochorenia - či už lokálneho, alebo vzdialeného v podobe metastáz. „Dnes sa už nevnímam ako pacientka, ale ako vyliečená žena. Hormonálna liečba pre mňa neznamená, že ochorenie stále trvá, ale že robím dôležitý krok na zníženie rizika jeho návratu,“ vysvetľuje.
Našla si cestu
Po operácii a rádioterapii sa k bežnému životu aj pohybu vracala pomaly a s rešpektom. Začínala chôdzou a kardio cvičením, neskôr sa vďaka trénerovi Viktorovi Olivovi a fyzioterapeutke Jessice Zatlkajovej postupne dostala k pravidelnému silovému tréningu. Ten má pre ňu osobitný význam aj v súvislosti s hormonálnou liečbou. Výrazný pokles hladiny estrogénu môže urýchľovať úbytok kostnej hmoty a zvyšovať riziko osteoporózy. Pravidelný pohyb pomáha udržiavať pevnosť kostí, svalovú silu aj celkovú fyzickú kondíciu. Významný prínos má aj pre psychiku – môže priniesť viac energie a pomôcť lepšie zvládať zmeny nálad spôsobených hormonálnou liečbou. „Keď sa hýbem a svoj čas napĺňam vecami, ktoré majú pre mňa zmysel, cítim sa lepšie a mám viac energie. Učím sa pritom vnímať aj svoje potreby a bez výčitiek dať seba na prvé miesto.“
Prevencia ako starostlivosť o vlastný život
Keď sa Zuzky spýtate, čo by poradila ženám, ktoré samovyšetrovanie stále odkladajú, odpovie jednoducho: Netreba čakať! „Nie každá bolesť znamená rakovinu. Nie každý výtok znamená nádor. Ale žena, ktorá pozná svoje telo, okamžite spozornie, keď je niečo odrazu inak. A potom treba urobiť ďalší krok - vyhľadať lekára.“ Rovnako dôležité je neodkladať preventívne vyšetrenia len preto, že sa cítime zdravo. Skríning je určený práve ženám bez príznakov, pretože ochorenie môže určitý čas prebiehať bez viditeľných ťažkostí.
Zo skúšky, ktorou si Zuzka prešla, vyšla silnejšia, pokojnejšia a odhodlanejšia. Pre svoje dve deti. Pre svojich blízkych. Pre všetky chvíle, ktoré ešte prídu. Dnes je súčasťou tímu NIE RAKOVINE, kde podporuje ženy, ktoré prechádzajú podobnou životnou skúsenosťou. Sama vie, aké dôležité je v takej chvíli dostať správne informácie, odbornú pomoc a stretnúť človeka, ktorý skutočne rozumie tomu, čím si žena prechádza.
Miška (41) z MasterChefa mala chorobu v rodine: Jej príbeh je ale iný
Známa MasterChefka, dnes spisovateľka, mentorka a podcasterka, prešla životnou skúškou, ktorá ju navždy zmenila. Michaela (41) si dala odstrániť prsia, no namiesto traumy prišla sila, odvaha a nečakaný dar – sebaláska. Dnes je tvárou kampane pacientskej organizácie NIE RAKOVINE a bojuje aj za tisíce žien, ktoré stále odkladajú preventívne vyšetrenia.
Mišku Králikovú poznajú mnohí z televíznej obrazovky. Menej známa je však jej osobná skúsenosť s genetickou záťažou a vysokým rizikom onkologického ochorenia, ktoré zásadne ovplyvnilo jej rozhodovanie o vlastnom zdraví. Rakovina prsníka, vaječníkov či pankreasu sa v Miškinej rodine objavovala opakovane. Keď sa v jej prsníkoch objavili prednádorové zmeny, rozhodla sa okamžite konať a podstúpila preventívnu obojstrannú mastektómiu, teda chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstráni celá prsná žľaza alebo jej časť. Nešlo o jednoduché rozhodnutie. Znamenalo zásah do tela, ktorý sa nedá prehliadnuť ani vrátiť späť. Z rovnakého dôvodu si svoje prsníky nechala odstrániť napríklad Angelina Jolie, Olivia Munn či Linda Evangelista. „Rakovina. Toto slovo pre mňa nie je vôbec také desivé, ako je pre iných. Je to preto, že bola súčasťou môjho života od môjho detstva. Sestra môjho otca zomrela na agresívnu rakovinu prsníka ako 40-ročná. Babka dostala rakovinu ako 50-ročná, odrezali jej jeden prsnik, po 10 rokov sa jej vrátila a odrezali druhý. Nikdy nezabudnem na moment, keď prišla s nemocnice s obrovským obväzom okolo hrude a ja som nerozumela, čo sa deje. Iba som sa strašne bála. O niekoľko rokov neskôr dostala rakovinu moja mamina. Práve som sa rozvádzala a bola to ďalšia obrovská rana, keďže mamina mi bola veľkou oporou. Návštevy onkológie na Heydukovej bolo plné strachu. Aj mamine vzali prsník,“ vyznala sa Miška.
Prišla o prsia, nie o svoju hodnotu
Samotná operácia nebola jedinou skúškou. Prišlo aj obdobie, v ktorom sa trojnásobná mamička musela vyrovnávať s tým, ako sa zmenilo jej telo a ako ho vníma ona sama. Prijať fyzické zmeny po mastektómii totiž nie je otázkou jedného dňa. Operácia môže odstrániť choré tkanivo, no psychické následky často potrebujú oveľa viac času. „Najväčšiu sebalásku som paradoxne našla v čase, keď som ešte nemala prsníky – pred ich rekonštrukciou. Naučila som sa vážiť si svoje telo viac ako kedykoľvek predtým,“ priznáva dnes. Významnú úlohu v procese zotavovania hrá aj kvalitné vzťahové zázemie. Vedomie, že v náročnej chvíli nemusí človek zostať sám, môže byť rovnako dôležité ako samotná odborná liečba. Miškinou najväčšou oporou bol manžel, deti a širšia komunita ľudí, ktorými sa počas zotavovania obklopila.
Na chorobu nečakala
V rámci prevencie rakoviny prsníka sa najčastejšie skloňuje skríning, mamografia či samovyšetrenie. Miškin príbeh je iný. Ukazuje, že pri ženách s výraznou genetickou záťažou môže mať prevencia aj celkom inú podobu. „Nosiť v sebe genetickú mutáciu znamená robiť rozhodnutia, ktoré bolia, ale zachraňujú život. Odstránenie prsníkov nebolo o strate mojej ženskosti, ale o získaní času a slobody,“ hovorí Miška, ktorej podľa jej vlastných slov mastektómia dala viac než vzala. Priniesla jej nový pohľad na vlastné telo, väčšiu sebaúctu a prijatie samej seba. Okrem toho sa jej otvorenosť stala povzbudením pre ženy, ktoré váhajú vziať starostlivosť o svoje zdravie do vlastných rúk. „Dnes mi ženy píšu, že sa vďaka mne odhodlali na vyšetrenie – a to je pre mňa najdôležitejšie,“ hovorí.
Otvorene o rakovine
V rámci PINK OKTÓBRA Miška opakovane pripomína význam poznania vlastného rizika, včasnej prevencie aj podpory, ktorú žena potrebuje nielen počas liečby, ale aj v období po jej ukončení. Zároveň zdôrazňuje význam spolupráce s odborníkmi, dôvery v ich skúsenosti a individuálneho prístupu pri rozhodovaní o ďalšom postupe. Jej odkaz je v tomto smere jednoduchý a veľmi konkrétny: strach by nemal byť dôvodom odkladať vyšetrenia, prehliadať odporúčania odborníkov ani zostať so svojimi obavami sama. „Ženy sa boja mamografie, ale lekári sú tu pre nás a medicína urobila obrovské kroky dopredu. Treba ísť, nie čakať,“ odkazuje.
Janka (51) už štyri roky žije s rakovinou prsníka: Nečakajte, kým niečo nahmatáte!
Dva nádory a žiadny varovný signál! Rakovina prsníka nemusí vždy bolieť. Nemusí byť viditeľná a nemusí sa dať nahmatať. Niekedy je úplne tichá a napriek tomu mení životy. Príbeh Jany (51) je dôkazom, akú cenu môže mať včasný záchyt a prečo sa o svoje prsia oplatí starať aj vtedy, keď sa cítime zdravo.
Jana má dvoch synov a za sebou štyri roky života s onkologickou diagnózou. Keď sa dozvedela, že má rakovinu prsníka, nešlo o jeden nádor, ktorý by si sama všimla. V jednom prsníku sa nachádzali rovno dva zhubné nádory, pričom ani jeden z nich nebol hmatný. Nasledovala mastektómia a liečba, ktorá pre ňu stále nie je uzavretou kapitolou. Situácia, ktorú si predtým nevedela predstaviť, jej ukázala, že pocit zdravia nemusí vždy odrážať to, čo sa v našom tele skutočne deje. Ochorenie totiž môže dlho zostať bez bolesti, bez viditeľných zmien a bez jediného varovného signálu.
Nie vždy cítite bolesť
Ako edukátorka onkologickej prevencie v organizácii NIE RAKOVINE, o. z., dnes Janka svoju skúsenosť posúva ďalej. Ženám pripomína, že pri rakovine prsníka sa nemožno spoliehať iba na to, čo dokážeme samy nahmatať. Nie každý nádor vytvorí hrčku, ktorú si žena všimne. Nie každý sprevádza bolesť či iný zjavný signál. Aj preto má svoje miesto nielen pozornosť voči vlastnému telu, ale aj skríning, ktorý dokáže problém zachytiť vo včasnom - ešte bezpríznakovom štádiu.
Nemusí to byť rezignácia na život
Napriek všetkému, čím si Jana prešla, odmieta, aby jej diagnóza určovala, kým je. Pripúšťa, že rakovina je súčasťou jej života, nie však jeho identitou. Stále je ženou, ktorá miluje hudbu, tanec, láskavých ľudí a radosť nachádza aj v malých okamihoch každodenného života. Na otázku, čo jej dodáva nádej v ťažších dňoch, odpovedá: „Každé ďalšie ráno, hodina jogy, vietor pri bicyklovaní, objatie alebo len obyčajný deň strávený s ľuďmi, na ktorých mi záleží.“
Odkaz pre iné ženy
A tento odkaz chce Jana v rámci PINK OKTÓBRA odovzdať aj ďalším ženám. Rakovinou sa život nekončí. Aj po diagnóze a liečbe môže zostať priestor na radosť, pohyb, blízkych ľudí, plány aj obyčajné momenty, ktoré majú svoju hodnotu. Rovnako dôležité je nezabudnúť na seba ani vtedy, keď sa cítime dobre, a pokračovať v starostlivosti o svoje zdravie. „Samovyšetrenie by nemalo zostať jediným spôsobom, akým sa žena stará o svoje prsia,“ upozorňuje Jana a pripomína význam pravidelných preventívnych a skríningových vyšetrení. „A ak do vášho života rakovina predsa len vstúpi, nezabúdajte, že nemusí znamenať koniec. Môže byť začiatkom novej kapitoly, v ktorej má život stále svoje pevné miesto!“
Viac sa dozviete na www.nierakovine.sk/stuzka
Zdroj foto: Lenka Kandravá/Boblesa, NIE RAKOVINE, archív Michaela Králiková
4
