Moháč máme často zafixovaný ako jediný tragický deň. História však býva zložitejšia.
Za porážkou uhorského vojska stáli desaťročia politických sporov, oslabená moc, problémy vojenstva aj rastúca sila Osmanskej ríše. Nová výpravná publikácia Osudový Moháč sa na udalosti roku 1526 pozerá zo všetkých strán - od bojiska cez politiku až po každodenný život ľudí.
Výpravnú publikáciu pripravili skúsení historici z Historického ústavu SAV Diana Duchoňová, Tünde Lengyelová a Svorad Zavarský spolu s ďalšími odborníkmi. Kolektívne takmer 500-stranové dielo vzniklo pri príležitosti 500. výročia bitky pri Moháči a ponúka oveľa širší pohľad, než by naznačoval samotný názov.
Uhorsko čelilo rastúcemu tlaku Osmanov už celé desaťročia. Osmanská ríša sa medzitým premenila na jednu z najväčších mocností svojej doby. Keď sa v roku 1520 stal sultánom Süleyman I., osmanská expanzia vstúpila do novej fázy. Jeho výpravy smerovali aj proti Uhorsku a tlak na južnú hranicu postupne rástol.
Problémom však nebol iba nepriateľ za hranicami. Kniha sa venuje aj vnútornému fungovaniu Uhorska, jeho politickým sporom a stavu vojenstva. Práve táto kombinácia vonkajšieho tlaku a vnútorných slabín pomáha pochopiť, prečo sa situácia v roku 1526 skončila takou katastrofou. Autori pritom nehľadajú jedného vinníka. Moháč predstavujú ako výsledok dlhšieho vývoja, nie ako príbeh jednej nesprávnej vojenskej taktiky.
Samotná bitka patrí k najdramatickejším kapitolám knihy. Uhorská armáda sa 29. augusta 1526 postavila osmanskému vojsku v priestore, ktorý bol navyše mimoriadne náročný. Po porážke nasledoval chaos a útek. Situáciu ešte zhoršila prudká búrka, ktorá zaplavila močaristý terén. Mnohí ľudia zahynuli pri úteku a tragédiu sprevádzalo rabovanie vojenského tábora. Jednou z obetí bol aj mladý uhorský kráľ Ľudovít II. Jeho smrť však neznamenala iba stratu panovníka. Vzniklo mocenské vákuum, ktoré otvorilo otázku, kto bude Uhorsku vládnuť. A odpoveď nebola jednoduchá.
Pre slovenského čitateľa je pritom mimoriadne zaujímavá kapitola o Bratislave. Po obsadení Budína Osmanmi v roku 1541 sa totiž politické centrum Kráľovského Uhorska presunulo do Prešporka. Bratislava sa už v roku 1536 stala novým hlavným mestom a neskôr sa stala aj miestom zasadania uhorského snemu a korunovácií. Od roku 1563 sa v Dóme svätého Martina konali korunovácie uhorských kráľov a kráľovien. Moháč tak pomáha vysvetliť aj to, prečo mala Bratislava v dejinách Uhorska takú významnú úlohu.
Práve tu sa Osudový Moháč odlišuje od klasického historického rozprávania o bitke. Kniha sa nekončí pri armádach, kráľoch a politických rokovaniach. Autori sa dostávajú až k životu obyčajných ľudí. Sledujú hospodárstvo, obchod, dopravu, komunikáciu, pohraničné hrady, vojenskú organizáciu, správu územia či každodennosť.
Zaujímavý je napríklad príbeh o tom, ako sa po Moháči menila obrana krajiny. Vznikali signalizačné systémy a vartovky, ktoré mali upozorňovať na približujúce sa osmanské vojsko. Ohrozené boli aj banské mestá, pretože zlato, striebro a meď z územia dnešného Slovenska predstavovali pre Habsburgovcov mimoriadne dôležitý hospodársky zdroj.
Kniha sa pritom dostáva aj k menej známym detailom. Ukazuje napríklad, že dlhodobé spolužitie obyvateľstva s Osmanmi prinášalo okrem konfliktov aj obchodné a kultúrne kontakty. Osmanské dedičstvo preto nemožno vnímať iba cez vojny a násilie.
