Mám 47 rokov a väčšinu života som prežila ako slobodná žena. Nikdy som nepočítala s tým, že budem mať dieťa a muža, ktorý ma bude milovať. A potom sa to stalo. V 45-ke som stretla skvelého partnera, otehotnela som a dnes mám pocit, že žijem život, o ktorom som ani nesnívala. Lenže čím je mi lepšie, tým viac sa bojím. Akoby som čakala, že sa niečo pokazí. Že príde niečo zlé.
To, čo prežívate, je oveľa častejšie, než si myslíte. A má to svoju logiku. Keď človek dlho žije v režime „nejako to zvládnem sama“, jeho nervový systém si zvykne na istý typ reality – na kontrolu, opatrnosť, možno aj na sklamania či nenaplnené očakávania. Potom príde niečo krásne, nečakané, napĺňajúce, a telo aj psychika zrazu nevedia, kam to zaradiť.
Nie preto, že by to bolo zlé, ale preto, že je to nové. Váš strach nie je predtucha, je to nezvyk na šťastie. Mozog sa snaží chrániť – keď zažívate niečo veľmi dobré, pripravuje vás na možné sklamanie. Lenže tým si beriete možnosť to dobré naozaj prežiť.
Čo s tým konkrétne?
1. Pomenujte si to pravdivo
Nie: „Niečo sa pokazí.“
Ale: „Mám strach, lebo toto je pre mňa nové a vzácne.“
2. Neberte pocit ako fakt.
Pocit nie je predpoveď.
3. Dovoľte si malé dávky šťastia.
Dnes si to dovolím prežiť.
4. Pozrite sa na svoj príbeh.
Teraz sa učíte dôveru a prijímanie.
5. Opora v realite.
Máte partnera, dieťa, vzťah. To je realita.
Niekedy sa nebojíme toho, že bude zle
Ale toho, že by to mohlo byť dlho dobré – a my nevieme, ako v tom žiť. Vaša úloha nie je chrániť sa pred šťastím, ale uniesť ho.
Zdroj foto: Pixabay
