Pred niekoľkými rokmi sa môjmu synovi obrátil život naruby. Lekári mu oznámili onkologickú diagnózu. Pamätám si ten deň dodnes. Mala som pocit, že sa mi zastavil svet. Lenže syn zareagoval spôsobom, ktorý nikto nečakal...
Vypočul si diagnózu, poďakoval lekárom za informácie a rozhodol sa odmietnuť navrhovanú liečbu. Namiesto toho radikálne zmenil svoj život. Zmenil stravu, režim, vzťahy, prácu, tempo života. Začal sa venovať sebe, svojmu telu aj psychike. Ako matka som mala obrovský strach. Báli sme sa všetci. Dnes je však zdravý. A práve preto som sa ocitla vo veľmi zvláštnej situácii. Pred týždňom som si vypočula vlastnú onkologickú diagnózu. Odvtedy nespím. Neplačem. Nie som ani hysterická. Len stojím na križovatke a neviem, ktorou cestou ísť. Na jednej strane sú odporúčania lekárov. Na druhej strane mám pred očami vlastného syna, ktorý sa rozhodol inak a dnes žije plnohodnotný život. Zároveň viem, aké následky môže mať niektorá onkologická liečba. Videla som ľudí, ktorí trpeli viac liečbou ako samotnou chorobou. Nechcem konať zo strachu. Nechcem konať ani z naivity. Chcem sa rozhodnúť zodpovedne. Len neviem, ako ďalej...
V prvom rade si dovoľte nebyť nútená rozhodnúť sa okamžite. Po oznámení onkologickej diagnózy sa človek často ocitne v šoku. A šok nie je dobrý radca.
To, že váš syn zvolil vlastnú cestu a dnes je zdravý, je jeho príbeh. Je prirodzené, že vás ovplyvňuje. Je to váš syn. Milujete ho. Videli ste jeho cestu na vlastné oči. Zároveň je však dôležité uvedomiť si, že jeho príbeh nie je automaticky návodom pre každého človeka.
Každá diagnóza je iná. Každý nádor je iný. Každý organizmus reaguje inak. Pýtajte sa lekárov. Žiadajte vysvetlenia. Nechajte si objasniť prognózu, možnosti liečby, riziká aj alternatívy. Ak máte pochybnosti, vyžiadajte si druhý alebo aj tretí odborný názor. Nie preto, že lekárom neveríte. Ale preto, že ide o váš život.
Keď človek počuje slovo rakovina, často má pocit, že musí okamžite bojovať alebo okamžite utekať. Vy však teraz nemusíte robiť ani jedno.
Potrebujete sa najprv nadýchnuť. Potrebujete pochopiť svoju konkrétnu situáciu. A potom sa rozhodnúť tak, aby ste si o rok, päť rokov či desať rokov mohli povedať: „Rozhodla som sa podľa najlepších informácií, ktoré som vtedy mala, a podľa toho, čo bolo v súlade so mnou.“ Nikto za vás toto rozhodnutie neurobí. Ani lekári. Ani váš syn. Ani ľudia na internete.
Je to vaša cesta. Možno práve teraz nie je najdôležitejšou otázkou: „Akú liečbu si vyberiem?“
Možno je najdôležitejšia otázka: „Ako zostať v dôvere a nestratiť samu seba, nech sa rozhodnem akokoľvek?“
