Psychologička Ivana Szamaranszká o hipoterapii: Spoznajte liečivú silu koní

Kôň nám dokáže pomôcť pri úzkosti, depresii, alebo aj pri ADHD či chorobách autistického spektra.
(Zdroj: Shutterstock)

Psychologička Ivana Szamaranszká tvrdí, že hipoterapia, teda liečba prostredníctvom koní, má pre mnoho chorých deti, mladistvých aj dospelých výborné výsledky. Kôň nám dokáže pomôcť pri úzkosti, depresii, alebo aj pri ADHD či chorobách autistického spektra.

Psychiatri a psychológovia odporúčajú hipoterapiu ako podpornú terapiu pri duševných chorobách. Pre aké psychické choroby je hipoterapia vhodná?

Hipoterapia je použiteľná pre široké spektrum ťažkostí. Vie z nej ťažiť takmer ktokoľvek (sú určité kontraindikácie, kedy volíme iné formy terapie). Pri deťoch sa najčastejšie stretávame s oneskoreným psychomotorickým vývinom, autizmom, ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou), poruchami učenia a poruchami správania. V dospelej populácii dochádza postupne k zmene. V minulosti, aj nedávnej, išlo najčastejšie o klientov rôznych domovov sociálnych služieb, predovšetkým s mentálnym postihnutím. V súčasnosti silnie povedomie o duševnom zdraví a na hipoterapiu prichádza stále viac ľudí, ktorí sú vyhorení, s úzkosťami, depresiami a partnerskými ťažkosťami.

Môže hipoterapia a práca s terapeutickým koňom pomôcť napríklad pri úzkostiach, ktorými trpí čoraz viac mladých ľudí?

Samozrejme. Či už je úzkosť primárna diagnóza klienta, alebo je pridruženou ťažkosťou, vieme cielenými aktivitami, ale aj samotným kontaktom s koňmi klientom uľaviť. Ako deťom, tínedžerom, tak aj dospelým.

Ako dokážeme pomocou hipoterapie zmierniť úzkosť?

Priestor okolo koní je jasne štruktúrovaný, všetko má svoje miesto. Pri úzkostných klientoch je priebeh hipoterapie stabilný, opakovanie prináša predvídateľnosť, a preto bezpečie. Obsah hipoterapie môže byť rôzny, no dôležité je, aby postupnosť úkonov ostávala stabilná, kým sa klient stabilizuje (napríklad príchod, zvítanie, privedenie koňa, očistenie, nastrojenie, samotná jazda alebo iné aktivity s koňom, zosadnutie, odstrojenie, očistenie, rozlúčenie sa s koňom a terapeutom). Kone zároveň bezpodmienečne prijímajú kohokoľvek, neriešia, či je niekto tučný, pekný, múdry, úspešný, nechá ho sadnúť si naňho a ponesie ho na chrbte. Pre mnohých klientov je takéto bezpodmienečné prijatie dovtedy nepoznaný zážitok. Kone sú tiež dobre čitateľné vo svojom správaní. Terapeut robí klientovi tlmočníka a učí ho čítať prejavy koňa a naspäť jasne koňovi komunikovať svoje zámery. Kôň svoje úmysly neskrýva ako mnoho ľudí, a preto je pre mnohých úzkostných klientov úľovou byť v jasne čitateľnom prostredí. V neposlednom rade pôsobíme na klienta aj prostredníctvom tela – fyzickej relaxácie. Telesné teplo koňa, rytmické hojdanie počas jazdy pôsobí uvoľňujúco na svalstvo klienta, to sa uvoľní, a tým vieme docieliť aj psychické uvoľnenie.

V spoločnosti pribúda čoraz viac depresií už aj v mladšej generácií. Dokáže práca s koňom, v prírode podporiť aj tento typ pacientov?

Áno, vo veľkej miere ovplyvňujeme klienta cez telo, pohybom a rovnováhou medzi svalovým uvoľnením a napätím. V súčasnosti majú ľudia menej pohybu a predovšetkým pohybu na čerstvom vzduchu. Pri koňoch sa takmer neustále hýbu a ani si to neuvedomujú. Pri aktívnom pohybe sa uvoľňujú hormóny a neurotransmitery, ktoré podporujú jednak lepšiu náladu, a jednak znižujú stres.
V hipoterapii sa využíva aj starostlivosť o kone a ich prostredie. U klienta tak podporujeme pocit zmysluplnosti v živote, že môže niečím prispieť a zostáva výsledok po jeho práci. Pri zameriavaní na cvičenie (voltížne cviky) alebo zdokonaľovaní sa v jazdeckých zručnostiach a manipulácii s koňom podporujeme u klienta pocit kompetentnosti. Od ľahších cvikov prechádzame k ťažším, klient dokáže stále viac a náročnejšie aktivity vykonávať s koňom – od jazdenia na lonži po  samostatný pohyb na jazdiarni, samostatné vodenie koňa na vôdzke, od rozpaženia v sebe na koni, po kľak alebo stoj v kroku koňa. U klienta tak podporujeme sebavedomie.

Psychologička Ivana Szamaranszká povedala  pre Nový Čas Nedeľa viac o hipoterapii.
Psychologička Ivana Szamaranszká povedala pre Nový Čas Nedeľa viac o hipoterapii.
(Zdroj: aisz)

Sú kone intuitívne zvieratá, podobne? Naozaj vedia vycítiť náladu klienta, ktorý je na hipoterapii?

Áno, tak ako som to popísala vyššie. Je to ich prirodzená výbava, potrebná na prežitie v stáde. V stáde musia byť jednotlivci schopní okamžite vnímať pocity iného koňa a tak sa môže šíriť informácia bleskurýchle naprieč stádom. Kôň je zviera – korisť – a pre svoje prežitie musí vo veľmi krátkom čase vyhodnotiť z postoja iného tvora, či je preňho nebezpečný alebo nie, či ho ide uloviť, alebo sa napiť k vode. To tiež využívame pri učení klienta vnímať vlastné telo – kôň nám zrkadlí prežívanie. S klientom potom hľadáme v tele reálne pocity – prežívanie na telesnej a následne emocionálnej úrovni. Taktiež môže klient takto spoznávať, ako sa cíti v rôznych interakciách. Prečo sa nevie presadiť, prečo nevie povedať kolegovi nie, čo nám kôň zrkadlí, keď prekračuje klientove hranice a odmieta vyhovieť.

Pracujete aj s mladými ľuďmi a deťmi. Aké diagnózy u mladých riešite najčastejšie?

U detí predškolského a mladšieho školského veku sú to rôzne oslabenia rozumových schopností, Downov syndróm, poruchy autistického spektra. Taktiež aj ADHD, čoraz častejšie aj poruchy učenia, poruchy reči a komunikácie, pridávajú sa úzkosti. V skupine starších detí, tínedžerov sú to problematické vzťahy v rodine a s rovesníkmi, tiež úzkostné a depresívne stavy.

Ako hipoterapia pomáha pri ADHD?

U klientov s ADHD pôsobíme v hipoterapii na ich schopnosť sústrediť sa, uvedomovať si lepšie svoje pocity a potreby a regulovať svoje správanie. Rytmický pohyb koňa prirodzene stimuluje mozog a nervovú sústavu a pomáha nastaviť primeranú mieru bdelosti – dieťa nie je ani predráždené, ani „znudené“. Kôň je neustále v pohybe, dokonca, aj keď stojí a pokojne dýcha. Tak klient dostáva veľa telesných podnetov, ktoré mozog musí spracovať a usporiadať (napr. poloha jednotlivých častí tela, drobné alebo väčšie úpravy rovnováhy). Tým sa zlepšuje schopnosť filtrovať rušivé vplyvy z okolia. Dieťa sa postupne učí lepšie ovládať pohyb, impulzy aj pozornosť Kontakt s koňom zároveň upokojuje emócie a zvyšuje motiváciu spolupracovať.

Je hipoterapia vhodná aj pre autistov?

Detskí a dospelí klienti s poruchami autistického spektra sú veľmi špecifická a rôznorodá skupina (úroveň komunikácie – ne/verbálnej, prehnaná/znížená citlivosť na podnety). Preto treba ku každému jednému pristupovať individuálne a hipoterapeut by mal mať skúsenosti s autistami, taktiež aj kôň by mal byť spoľahlivý a naučený na zvuky, prudké pohyby, tlak.  Rytmický pohyb koňa poskytuje mozgu predvídateľné zmyslové podnety, ktoré pomáhajú regulovať nervový systém. Tým sa znižuje vnútorné napätie. U klientov sa často zlepšuje schopnosť upokojiť sa a zotrvať v činnosti. Jazda na koni zároveň podporuje vnímanie vlastného tela, rovnováhu a koordináciu pohybu. Lepšia telesná stabilita často vedie aj k lepšej regulácii správania. Kontakt s koňom je neverbálny a nehodnotiaci, čo môže uľahčiť nadväzovanie vzťahu a jednoduchú komunikáciu. Terapia prebieha v jasne štruktúrovanom a predvídateľnom prostredí, ktoré zvyšuje pocit bezpečia.

Psychologička Ivana Szamaranszká odporúča hipoterapiu pre malých, aj veľkých.
Psychologička Ivana Szamaranszká odporúča hipoterapiu pre malých, aj veľkých.
(Zdroj: Shutterstock)


Zdroj foto: archív ISZ

Zdravie

Socialne siete